Váš príbeh: Chcela som niekomu pomôcť mať zdravé krásne dieťa, ako mám ja

Váš príbeh:  Podstúpila hormonálnu stimuláciu, aby mal neznámy pár dieťa

Úžasná Saša! Darovala svoje vajíčka, aby sa iné páry mohli tešiť z detí

Zatiaľ čo darovanie spermií je všeobecne známe, darovanie vajíčok sa v spoločnosti veľmi neskloňuje. A mnohí z nás o tejto možnosti ani netušia. Bez Alexandry a iných darkýň by páry, ktoré sa neúspešne túžia stať rodičmi, šancu dať život dieťaťu nedostali. Niektoré dvojice nemôžu mať dieťa z dôvodu predčasného zlyhania vaječníkov, nízkej kvality vajíčok ženy alebo kvôli vrodeným genetickým abnormalitám. Rovnako ženy po chemoterapii alebo rádioterapii pri onkologickej liečbe potrebujú darované vajíčka. Čo viedlo tridsaťročnú Sašu, sympatickú Bratislavčanku, aby darovala svoje vajíčka a podstúpila hormonálnu stimuláciu?

,,Na Instagrame som sledovala jednu Američanku, ktorá nemohla veľmi dlho otehotnieť. Vlastne, niekoľkokrát otehotnela, ale potratila. A hoci bola veľmi racionálna, z toľkých nevydarených pokusov jej “preskakovalo” a stala sa z nej precitlivená žena. Aj v mojom okolí bolo niekoľko báb s rovnakým problémom. Ja som, naopak, otehotnela veľmi ľahko. Uvedomovala som si, aké mám šťastie. Čím dlhšie som nad tým premýšľala, tým viac som bola nadšená nápadom, že by som darovala vajíčka a pomohla niekomu, kto sa trápi, mať také krásne zdravé dieťa ako mám ja. Bolo to dokonalé!” hovorí s nadšením mamička päťročného Vikina a ročnej Mily.

A hoci jej úvahy prerušilo druhé tehotenstvo s dcérkou Milou, svojho plánu sa nevzdala. Musela však pár mesiacov počkať, pretože v čase dojčenia sa hormonálna stimulácia nemôže aplikovať. Podmienky na darovanie vajíčok sú prísne. Žena nemôže darovať vajíčka, ak je tehotná a dojčí, ak trpí vážnou psychickou poruchou, pravidelne konzumuje alkohol a užíva drogy.

Baby, ktoré nemôžu otehotnieť mi ďakovali, písali celé eseje.

Zatiaľ čo manžel aj mama Sašu v rozhodnutí podporili, mnoho ľudí, aj priateľov, ju odrádzalo tým, že hormonálna príprava je veľký zásah do organizmu a sprevádzajú ju obrovské zmeny nálad, o možných dôsledkoch ani nehovoriac! Čudovali sa, prečo to chce všetko dobrovoľne podstúpiť. ,,Ženy, ktoré absolvujú hormonálnu liečbu s cieľom otehotnieť, sú pod stresom. Čo keď sa to nepodarí, už som to skúšala a nevyšlo to… Opäť budem musieť brať hormóny a opäť mi bude zle… V mojom prípade o nič nešlo. Nebála som sa toho, že niečo nevyjde, naopak, tešila som sa, že niekomu pomôžem a bude mať rovnako dokonalé deti ako ja.” O tom, že robí správnu vec, ju presvedčili desiatky pozitívnych reakcií po tom, čo na svojom instagramovom účte @operenecholec zverejnila svoje rozhodnutie. ,,Baby, ktoré nemôžu otehotnieť mi ďakovali, písali celé eseje.”

Tento rok v apríli sa teda Alexandra vybrala na kliniku reprodukčnej medicíny ReproMedica v Bratislave a celý proces sa mohol začať. Na prvej konzultácii vyplnila dotazník. ,,Boli tam otázky na všetko - výšku, váhu, farbu očí aj vlasov, dokonca aj povahu. Napísala som, že som super. A vtipná,” smeje sa Saša. V prvý deň jej tiež odobrali krv na genetické testy a pohlavne prenosné choroby. ,,Trochu som sa obávala toho, že budem prenášačkou nejakého vážneho ochorenia. Viete, kvôli deťom… Všetko však bolo v poriadku,” odľahlo jej.

Proces samotnej stimulácie začína naplánovaním stimulačného cyklu, ktorý trvá približne desať dní. V organizme zdravej ženy sa totiž počas jedného menštruačného cyklu uvoľní jedno vajíčko a to je málo. Cieľom je prinútiť vaječníky, aby v nich dozrel väčší počet vajíčok, v ideálnom prípade desať až pätnásť. Hormonálnu stimuláciu vaječníkov, ktorá sa nastavuje individuálne, si Saša začala aplikovať do kožnej riasy v podbrušku v prvý deň menštruácie. ,,Ihiel som sa nebála. Už som mala skúsenosti s injekciami proti zrážaniu krvi a navyše, ja som si ich mala kde pichať. Horšie sú na tom štíhle darkyne,” hovorí o bezbolestnej aplikácii hormónov. Počas desiatich dní stimulácie jej na klinike robili folikulometriu (ultrazvukové vyšetrenie, pri ktorom sa sleduje rast folikulov) a určili presný deň a čas odberu vajíčok. Tiež čas aplikácie poslednej stimulačnej dávky, ktorá zabezpečila dozretie vajíčok. ,,Upozornili ma, aby som nedvíhala ťažké predmety, pretože folikuly mohli prasknúť,” dodáva Alexandra. Ako prebehla hormonálna stimulácia? Čítajte ďalej

Sašu počas hormonálnej stimulácie netrápili žiadne bolesti brucha, priberanie, ani zmeny nálad. ,,Cítila som sa fantasticky, dokonca aj moja pleť bola bezchybná. Mala som len trochu väčšiu chuť na sladké a bola som viac unavená, ako na začiatku tehotenstva.” Alexandra totiž patrí k tým šťastným ženám, ktoré si vedia prežívanie dôležitých momentov v živote naprogramovať. Keď musela v minulosti podstúpiť operáciu pľúc, nastavila sa, že to bude v poriadku a tak to aj bolo. Aj pôrody zvládla podobne. ,,Trikrát kýchla a Mila bola na svete. Vie si to v hlave nastaviť…,” súhlasí Sašina mama.

Mladá mamička priznáva, že sa ani veľmi nezaoberala rizikami odberu vajíčok. ,,Zbytočne by som mala chrobáka v hlave.” Aké sú teda riziká? Niekedy sa vyskytne alergická reakcia na podávané hormonálne injekcie v mieste vpichu. Prejaví sa začervenaním, svrbením či opuchom. Vážnejšou komplikáciou je hyperstimulačný syndróm, ktorý súvisí s nadmernou odpoveďou vaječníkov. Slabšie formy sa hlásia bolesťou v podbrušku, vracaním, opuchmi a nevoľnosťou. Moderné stimulačné protokoly však toto riziko znižujú na minimum.

Po prebratí z narkózy ma celý deň trochu bolelo brucho, asi ako pri menzese. Vyplavovanie hormónov môžu tiež sprevádzať výkyvy nálad, ja som mala vyrážky - aj na miestach, kde ich nezvyknem mať.

Keď folikul dosiahne veľkosť približne 16 milimetrov, darkyni sa aplikuje tehotenský hormón hCG, ktorý zabezpečí dozretie vajíčok. Po 34 až 36 hodinách od aplikovania tohto hormónu sa uskutoční odber. Vykonáva sa v celkovej anestézii, špeciálnou punkčnou ihlou cez pošvu a trvá asi pätnásť minút. Po odbere vajíčok zostáva žena v pokoji na lôžku dve až tri hodiny. Po prepustení z kliniky nesmie sama šoférovať a ani ísť hromadnou dopravou bez sprievodu dospelej osoby. ,,Po prebratí z narkózy ma celý deň trochu bolelo brucho, asi ako pri menzese. Vyplavovanie hormónov môžu tiež sprevádzať výkyvy nálad, ja som mala vyrážky - aj na miestach, kde ich nezvyknem mať. A lekárka ma upozornila, že tri mesiace si musím dávať veľký pozor, aby som neotehotnela, pretože nasledujúce ovulácie môže sprevádzať produkcia vyššieho počtu vajíčok.”

Podľa zákonov SR je darovanie vajíčok a spermií prísne anonymné, dobrovoľné a bezplatné. Neumožňuje identifikáciu darcov a príjemcov. Príjemkyňa nedostane žiadne informácie, ktoré by prezradili identitu darkyne. Z rovnakého dôvodu si neplodný pár nemôže nájsť vlastnú darkyňu vajíčok. Budúci rodičia si však môžu vybrať&nbsp; farbu očí, vlasov, vek, hmotnosť, výšku aj krvnú skupinu darkyne vajíčok. Vajíčko darkyne je následne oplodnené spermiami z páru, ktorý požiadal o darcovstvo a embryo sa prenesie do maternice budúcej mamičky.

Darkyňami vajíčok sú mamičky na materskej dovolenke, no paradoxne najviac študentky a mladé pracujúce ženy, ktoré ešte nerodili. V niektorých prípadoch je motiváciou kompenzácia nákladov vo výške približne tisíc eur. Kliniky reprodukčnej medicíny nemôžu honorovať darkyne vajíčok, poskytujú im však náhradu výdavkov za ušlú mzdu, cestovné výdavky, stravné a ostatné výdavky spojené s darovaním. ,,Neviem si predstaviť, že k tomuto náročnému procesu by ma motivovalo tisíc eur. To je smiešna suma. Ak by to malo byť pre mňa motivačné, musela by to byť päť a viac tisíc,” hovorí otvorene Saša. Darkyne, ktoré sú zodpovedné a reagovali dobre na stimuláciu, sú na reprodukčných klinikách vítané pre ďalšie darovanie. Aj Saša má v pláne tento proces ešte raz zopakovať: ,,Lekár mi povedal, že počas života by žena mala darovať vajíčka maximálne trikrát - aby sa chránilo zdravie darkyne a predišlo sa genetickým chorobám. Uvažujem o tom, že to podstúpim ešte raz.”

Je dôležité, aby darkyňa bola stotožnená s tým, že niekde vo svete, alebo tuto za humnami bude vyrastať jej biologické dieťa, ktoré nikdy neuvidí. ,,Napriek tomu by som bola naň zvedavá. Rada by som ho sledovala, napríklad na Instagrame. Inkognito. Bude krajšie ako sú tie moje? Bude sa na mňa podobať? Chcela by som vedieť, ako vyzerá a s kým ho mám,“ odľahčuje smiechom rozhovor Saša.