Prvou voľbou je konzervatívna liečba, kedy sa do oka dávajú kvapky. Fungujú tak, že buď zlepšujú odtok komorového moku z oka, alebo znižujú jeho produkciu. Snahou je znížiť hodnotu vnútroočného tlaku pod 20 torrov, alebo o 20% oproti hodnote tlaku, ktorý pacient má.
Keďže ide o chronické ochorenie, liečba je doživotná. Nakoľko sa antiglaukomatiká podávajú len lokálne, nemajú prakticky žiadne vedľajšie účinky na organizmus s výnimkou kvapiek, kde sú ako účinné látky betablokátory. Tie môžu mať nepriaznivý efekt na kardiovaskulárny systém u tých pacientov, ktorí majú poruchu srdcového rytmu, astmu či chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Kvapky s prostaglandínovými derivátmi zase môžu spôsobiť stmavnutie kože pri mihalniciach, vyvolať nárast rias alebo navodiť nestabilitu slzného filmu s príznakmi syndrómu suchého oka.
Ako pacient s glaukómom musíte počítať s častými kontrolami u očného lekára, zväčša raz za tri mesiace. V prvých dvoch rokoch po zahájení liečby však aj každomesačné či ešte častejšie. Ide o to, aby vám správne nastavili lieky.
V prípade, že kvapky dostatočne nezaberajú, môže lekár zvážiť aj chirurgický zákrok, ktorým spraví cestu pre odtok komorového moku z oka. Buď sa klasickou operáciou vytvorí otvor, alebo sa pri minimálne invazívnej operácii použije implantát. Zjednodušene ide o zavedenie malinkej rúrky do prednej časti oka na odtok komorového moku, pričom jej druhý koniec sa vyvedie pod obal oka.
Laserová operácia dokáže riešiť pokles vnútroočného tlaku najviac o 8 až 10 torrov. U pacientov, ktorí majú tlak 30 či 40 torrov, je potrebná klasická operácia.
Najefektívnejšia by bola liečba, ktorá by zabezpečovala ochranu zrakového nervu, tzv. neuroprotekcia. Liek s týmto efektom je zatiaľ predmetom výskumu.