Slepé črevo je rudimentárny orgán, teda vývojový pozostatok z dávnych čias. Z anatomického hľadiska ide o previs v oblasti napojenia tenkého čreva na hrubé, z ktorého vybieha červovitý prívesok, apendix. Práve ten sa pri problémoch operačne odstraňuje.
Problémy so slepým črevom nastávajú najčastejšie preto, že sa v ňom ‚usídli‘ stolica, ktorá zatvrdne a tvorí prekážku. Keďže sa slepé črevo snaží vyprázdniť, vytvára sa v ňom tlak, opuchne, prekrví sa a tak najčastejšie vznikne zápalový proces. Zápal slepého čreva – apendicitída, sa rada objavuje po vírusovej či bakteriálnej infekcii, keď je oslabená imunita. Neraz sa ohlási tiež v súčinnosti s inou chorobou, napríklad pri angíne či ochorení dýchacích ciest, pretože baktérie sa v tele šíria krvnou cestou a môžu sa usídliť aj v apendixe.
Vyšetrenia:
- Pohmatom - lekár vám okrem prehmatania a poklepania brucha môže urobiť aj vyšetrenie cez konečník, kade vie nahmatať prípadné abscesové ložiská.
- Vyšetrenie krvi - leukocyty sú pri bakteriálnom zápale zvýšené, no pri zápale bez hnisania ešte nemusia byť, čiže nejde o jednoznačný ukazovateľ. CRP pri veľkom hnisavom zápale stúpa na hodnotu 200 až 300.
- Ultrazvuk - dokáže rozoznať, či má slepé črevo zhrubnutú stenu alebo obsahuje náplň, tekutinu okolo, hnisavé ložisko... Zápalový výpotok však nemusí byť jasne vidieť, takže nejde o jednoznačnú diagnostiku.
- CT – nerobí sa štandardne, pretože ide o dosť silné žiarenie, ale diagnózu môže jednoznačne potvrdiť.