Srdce pracuje na základe elektrických impulzov. Elektrický signál vzniká v pravej predsieni, v tzv. sínusovom uzle. Odtiaľ sa šíri sa šíri&nbsp; postupne a synchronizovane do celého srdca. Normálny rytmus srdca je asi sedemdesiat úderov za minútu. Pri fibrilácii&nbsp; predsiení je elektrická aktivita predsiení chaotická, nepravidelná a rýchla, okolo 400 za minútu. Svalovina predsiení nie je schopná takej rýchlej kontrakcie, preto po mechanickej stránke predsiene&nbsp; prakticky stoja, krv sa v nich posúva do srdcových komôr pasívne. Vznikajú tak ideálne podmienky na tvorbu krvných zrazenín – trombov. K vzniku trombov prispieva aj zvláštna anatómia ľavej predsiene. Je to uško ľavej predsiene, ktoré je typickým miestom na tvorbu trombov.

Najčastejším zdrojom fibrilácie je ľavá predsieň, konkrétne ústia pľúcnych žíl. Tam sa nachádzajú miesta, v ktorých svalovina ľavej predsiene vybieha do&nbsp; pľúcnych žíl v podobe akýchsi rukávov. Tie sú zdrojom&nbsp; extrasystol, ktoré môžu spúšťať fibriláciu Charakteristické príznaky fibrilácie predsiení sú nepravidelný a rýchly&nbsp; pulz.&nbsp;

Krvné zrazeniny alebo tromby sa pri fibrilácii predsiení tvoria v ľavej predsieni pomerne rýchlo, už&nbsp; za 2 dni, typicky v ušku ľavej predsiene. Ak sa takáto zrazenina uvoľní, krvný prúd ju&nbsp; zanesie&nbsp; na hociktoré miesto v krvnom riečisku. Máva to katastrofické následky, nezriedka aj smrť.

V typických prípadoch krvná zrazenina&nbsp; putuje do mozgového riečiska. Uzavrie&nbsp; niektorú z mozgových tepien a vzniká mozgová mŕtvica. Každá piata mozgová mŕtvica je zapríčinená fibriláciou predsiení. Krvná zrazenina sa môže dostať tiež do končatín, obličiek, jednoducho do celého tela. Tieto situácie treba okamžite liečiť, lebo dochádza k nedokrveniu a následne odumretiu časti orgánu, kde zrazenina uviazla.

Ďalším veľmi vážnym dôsledkom fibrilácie predsiení býva srdcové zlyhávanie. V dôsledku drobných embólií do mozgu sa môžu objaviť tiež poruchy pamäte, zmena povahy, demencia...

Asi polovica pacientov má netypické ťažkosti ako slabosť, únavu, búšenie srdca, dýchavičnosť. Ďalších tridsať percent dokonca ani len netuší, že má fibriláciu, pretože žiadne ťažkosti nepociťujú. Len asi dvadsať percent pacientov má od začiatku také problémy, ktoré ich dovedú k lekárovi.

Platí ale, že čím skôr liečba začne, tým menej vážnych či nezvratných zmien na srdci, mozgu a iných orgánoch tela vznikne. Preto je veľmi dôležité, aby ste sa určite na lekára obrátili v prípade, že máte nepravidelný pulz. Aj keď sa cítite zdravo! Z času na čas si preto pulz skontrolujte, hoci len prstami na zápästí.

Tak, ako nie sú jednoznačné príčiny fibrilácie predsiení, nie je jednoduchá ani ich diagnostika. Ak sa nedarí zachytiť fibrilácie pri bežnom EKG, robí sa pacientovi Holterovo monitorovanie, teda niekoľkodňový záznam EKG prístrojom pripevneným na telo. Ani to ale nemusí preukázať fibrilácie. V posledných rokoch sa dá robiť niečo ako Holterovo monitorovanie pomocou malého implantátu pod kožou, ktorý zaznamenáva EKG aj niekoľko rokov. Získať dôkaz, že pacient má skutočne fibriláciu predsiení, je teda niekedy naozaj namáhavý proces. V priemere sa diagnostikuje štyri roky po prvej epizóde.

Liečba sa stanovuje prísne individuálne, po zvážení všetkých rizík, ktoré pacientovi hrozia. Berie sa do úvahy vek, pohlavie, ďalšie ochorenia, typ fibrilácie. Pacient môže byť len pozorovaný, alebo sa používajú napríklad lieky na riedenie krvi, ako prevencia tvorby zrazenín, čím sa riziko mozgovej mŕtvice zníži na polovicu. Ďalej betablokátory, ak je potrebné spomaliť komorovú frekvenciu srdca, alebo arytmiká pre návrat či udržanie fyziologického rytmu srdca.

Časť pacientov je vhodná aj na katétrovú abláciu. Pri nej lekár zničí pomocou katétrov zavedených cez žily v slabinách až priamo do srdca ložiská okolo pľúcnych žíl, ktoré spúšťajú fibriláciu – buď nahriatím&nbsp; alebo naopak zmrazením. Hojenie trvá asi tri mesiace a potom sa definitívne stanoví, či sa zákrok podaril, alebo ho treba zopakovať a niektoré ložiská produkujúce nežiaduce elektrické impulzy „dorobiť“. Ak je všetko v poriadku, pacient je prakticky vyliečený, lebo arytmia už nemá ako vznikať a srdce bije pravidelne.

Existuje niekoľko typov fibrilácie predsiení

Paroxyzmálna, teda záchvatová - môže po istom čase, po pár minútach, hodinách či pár dňoch, ustúpiť spontánne. Po čase sa ale fibrilácia objaví opäť. Pri tomto type si čudné správanie svojho srdca často uvedomíte a vyhľadáte lekára. Definitívnym riešením môže byť katétrová ablácia.

Perzistujúca, teda pretrvávajúca - k spontánnemu ukončeniu fibrilácie nedôjde, ale pravidelný rytmus srdca sa dá obnoviť liekmi alebo elektricky. Horšie je, že nemusíte nič spozorovať, na dlhodobý nepravidelný tlkot srdca si zvyknete a fibriláciu vôbec neriešite. No čím dlhšie arytmia trvá, tým ťažšie je ju zvrátiť. Neraz ju prezradí náhodná lekárska prehliadka, v horšom prípade až mozgová mŕtvica. Pre niektorých pacientov je vhodná katétrová ablácia.

Permanentná, teda chronická - nereagujete na lieky a fyziologický rytmus srdca sa už u vás nedá navodiť. Riešením je „regulácia“ srdcovej frekvencie, srdcový tep už ostáva nepravidelný.

Sledujte si pulz! Fibrilácia bez nepravidelnosti rytmu srdca prakticky neexistuje.