Je to psychická porucha zapríčinená&nbsp;nedostatkom neuromediátorov v mozgu, napríklad serotonínu, dopamínu či noradrenalínu, prenášajúcich vzruchy medzi jednotlivými nervovými bunkami. Skľúčená nálada, ako jeden zo základných príznakov depresívnej poruchy, nemáva pochopiteľný dôvod, svojou intenzitou a trvaním je neprimeraná reálnej životnej situácii.

Pretrváva aspoň dva týždne. Depresia je následkom biologickej predispozície - génov, vážneho ochorenia, úrazu hlavy, infekcie, psychologických a sociálnych faktorov. Najčastejšie postihuje ľudí okolo 40 až 50 rokov, viac ženy. S chorobnou formou depresie má skúsenosť asi 17 % svetovej populácie.

Prejavuje sa napätím, nervozitou, pocitmi prázdnosti a beznádeje, panikou, úzkosťou, podráždenosťou. Depresívny človek stráca sebavedomie a sebadôveru, má pocity viny, obviňuje sám seba. Typickým príznakom depresie je anhedónia, neschopnosť potešiť sa. Niekedy sa depresia prejaví telesne, najčastejšie bolesťou.

Ochorenie diagnostikuje najčastejšie psychiater, ale príznaky môže odhaliť aj psychológ, neurológ alebo všeobecný lekár. Hlavnými diagnostickými nástrojmi sú klinický obraz, fyzikálne vyšetrenie, informácie o priebehu ťažkostí, poznanie anamnézy pacienta.

Diagnostické kritériá pre psychické poruchy sú publikované Svetovou zdravotníckou organizáciou. Laboratórne vyšetrenia parametrov&nbsp; krvi alebo hormónov štítnej žľazy môžu slúžiť na vylúčenie iného vyvolávajúceho ochorenia depresívnych príznakov.

Ak depresia nie je závažná, odporúča sa liečba psychoterapiou, ktorej zameranie zváži odborník. Pri nelepšení stavu, závažnejšom priebehu alebo pri súčasných zdravotných komplikáciách sa pristupuje k farmakologickej liečbe antidepresívami, ktoré predpisuje psychiater alebo niektoré z nich aj všeobecný lekár. Antidepresíva nie sú návykové.

Depresia sa väčšinou lieči ambulantne, len päť percent pacientov treba hospitalizovať. O ukončení liečby rozhodne lekár po šiestich až ôsmich mesiacoch bezpríznakového obdobia.

Pri atypickej forme depresie býva depresívna nálada na krátky čas odkloniteľná primeraným podnetom, čo znamená, že pacient sa na chvíľu môže rozveseliť, zvýšený je apetít a býva prítomná aj nadmerná spavosť. Objavuje sa pocit únavy vo forme ťažkých až olovených nôh. Ľudia s touto formou netolerujú odmietanie okolia.

Maskovaná depresia sa neprejavuje depresívnou náladou, ale namiesto nej sa chorý sťažuje na nejaký telesný príznak, najčastejšie na bolesť. Telesný príznak maskovanej depresie nereaguje na liečbu, ktorou sa bežne lieči, ale zmierňuje sa pri antidepresívach. Ľudom s touto formou hrozí vyššie riziko samovraždy.

Odporúča sa zmierniť životný rytmus, dopriať svojmu organizmu čas na regeneráciu, zaradiť do svojho programu aktivity, ktoré harmonizujú, prestať prepínať svoje sily. Vhodné je aj vynechať alkohol, nadmerné dávky kofeínu a veľké množstvo rafinovaných cukrov. Strava má byť racionálna, vhodné je, ak obsahuje orechy, probiotiká, ovocie, morské ryby. Liečivý môže byť aj rozhovor s blízkym človekom, pohyb na čerstvom vzduchu a nočný spánok.

K zlepšeniu prejavov depresie vedie zmena životosprávy – potraviny obsahujúce vitamín D, B, najmä B6 a B12, kyselina listová, omega mastné kyseliny a tryptofán, esenciálna aminokyselina meniaca sa v tele na serotonín. Proti depresii účinkuje aj pravidelná pohybová aktivita.