Ďalekozrakosť je dioptrická chyba zraku. Najčastejšie je spôsobená tým, že oko je kratšie ako by malo byť. V dôsledku toho dopadá obraz vzdialených predmetov akoby až za sietnicu a na sietnici je ich obraz rozmazaný. Menej často je spôsobená ochoreniami, ktoré znižujú lomivosť šošovky a rohovky (napr. šedý zákal). Pri narodení máme dokonca všetci oči ďalekozraké, vývojom a rastom oka sa však vada postupne stráca.

U tých, ktorých rast oka zaostáva, ostane oko ďalekozraké. Táto vada je geneticky podmienená. Ďalekozraký človek vidí ostrejšie vzdialenejšie predmety ako tie blízke. Touto vadou trpí asi 30 % populácie. V detstve a mladosti nemajú ľahké stupne hyperopie (do +3,0 dioptrie) žiadne prejavy, pretože oko si dokáže chýbajúce plusové dioptrie vyrobiť činnosťou akomodačného aparátu aj samo.

Postupne sa však videnie do blízka zhoršuje a prvé prejavy sa objavia okolo veku 40 rokov, kedy sa začína ďalekozrakosť spájať aj s prvými príznakmi presbyopie (stareckého videnia) pre postupnú stratu akomodácie (zaostrovania) na blízko.