Ak s nádchou, kašľom, pískaním v hrudníku či sťaženým dýchaním bojujete vy či vaše dieťa opakovane, je vhodné preveriť, či sa za problémami neskrýva astma, čiže chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest.
Odhalenie, že máte astmu, nie je úplne jednoduché. Prejavy ochorenia sa často považujú za infekciu dýchacích ciest, no užívanie antibiotík či kvapiek na kašeľ problém nevyrieši. Podstatou astmy je totiž permanentný zápal dýchacích ciest, ktorý nepozorovane pretrváva aj vtedy, keď problémami s prieduškami netrpíte. Významný vplyv na vznik ochorenia má životné prostredie a predispozícia k alergickej reakcii, teda atopii. Častými spúšťačmi astmy sú alergie, ale aj respiračné infekcie, stres či telesná námaha.
Čím skôr lekári odhalia, že u vás skutočne ide o astmu, tým lepšie. Astma totiž nemusí spôsobovať problémy permanentne, no neliečený chronický zápal vám pomaly, ale isto, ničí dýchacie cesty.
Každé desiate dieťa a každý dvadsiaty dospelý u nás je astmatik. Každoročne je na Slovensku diagnostikovaných priemerne štyritisícdvesto nových pacientov s astmou. Astma sa môže pokojne objaviť aj po päťdesiatke. Neraz sa prihlási počas peľovej sezóny.
Vyšetrenia:
Okrem podrobnej rodinnej anamnézy, alergologického vyšetrenia, sa zvykne urobiť spirometria, čo je základná metóda na určenie pľúcnych funkcií, a bronchodilatačný test, ktorý zistí, či sú vaše priedušky schopné rýchlo reagovať na inhalačný uvoľňovací liek. Moderný, ale zdravotnými poisťovňami nepreplácaný je test na meranie vydychovaného oxidu dusnatého, ktorý je ukazovateľom alergického zápalu. Bežné sú tiež kožné alergiologické testy.
