Téma vší ma príliš nezaujímala. Až donedávna. Kým som sa neocitla „tvárou v tvár“ neželaným spoločníkom, ktorých zbaviť sa nie je vždy také jednoduché. Keď bola dcéra ešte malá, sem-tam som dostala oznámenie, že sa v škôlke vyskytla pedikulóza a preto je nevyhnutné skontrolovať dieťaťu hlavu. Niektoré z detí si so sebou donieslo vši. Málokedy ostali len na jednej hlave. Dcérke som opakovane kontrolovala hustú hrivu, ale vši sa našťastie neobjavili.
Nielen deti
Prednedávnom som sa zúčastnila jednej akcie. Dvanásťročnému tmavovlasému dievčatku som sa chystala zapliesť vrkoč. No len čo som jej prešla hrebeňom po vlasoch, strnula som. Linda mala hlavu plnú vší. Na hnedých vlasoch sa naozaj nedali nevšimnúť. Jej mama v nedohľadne. Odtiahla som ju nabok a pošepkala som: „Zlatíčko, máš vši. Vieš, čo to je?“ Linda súhlasne pokývala hlavou. Poprosila som ju, nech nikoho neobjíma a nech čo najskôr povie mamine, čo je vo veci. Pretože čím skôr sa začne proces odvšivavenia, tým rýchlejšie sa ich dokáže zbaviť. Zavšivavenie nie je nič nové pod slnkom, ani neznamená koniec sveta. „Voš detská, ako to z jej názvu vyplýva, je pomerne častý parazit v detskom veku. Šíri sa fyzickým kontaktom hláv v kolektíve, najmä v predškolských a školských zariadeniach, v rodinách, na ubytovniach a podobne. Voš detská sa však môže sa vyskytnúť v každej vekovej skupine,“ upozorňuje dermatovenerologička MUDr. Lucia Kolláriková zo súkromnej kožnej ambulancie v Bratislave.
Povedať či nepovedať?
Po akcii, na ktorej bolo približne 20 ľudí, som stála pred rozhodnutím. Povedať či nepovedať ostatným, že dievča má hlavu plnú vší? Najmä, keď som videla, že sa fyzickému kontaktu nejako obzvlášť nevyhýba. Pochopila som, že deti takéto „malichernosti“ očividne neriešia. Nechávajú to na pleciach dospelákov. Rozhodla som sa nemlčať. O všiach som informovala všetkých účastníkov. A dobre som urobila. „Zavšivavenie postihuje aj ľudí s vysokým hygienickým štandardom. Za ochorenie sa netreba hanbiť, ale treba obratom informovať vedúceho v kolektíve, aby boli upozornení ostatní členovia. Včasnou diagnostikou a liečbou sa najrýchlejšie zabráni šíreniu parazita,“ potvrdzuje Lucia Kolláriková.
Držať bobríka mlčania môže v tomto prípade priniesť viac škody než úžitku. Už po ceste domov ma začala svrbieť pokožka hlavy. Psychika urobila svoje. Zastavila som sa v najbližšej lekárni a kúpila si prípravok proti všiam, ktorý som si hneď aplikovala na pokožku. Dva týždne, ktoré nasledovali, boli náročné. Neustále som kontrolovala vlasy nielen sebe ale aj rodinným príslušníkom. Na internete som si pozerala fotografie hníd a vší, dokonca sa mi o nich aj snívalo. Dočítala som sa, že prípravok proti všiam netreba používať preventívne, ale iba ak nájdeme živé vši alebo hnidy. Prípravok sme už našťastie nepotrebovali použiť. Doteraz ma však už pri započutí slova „voš“ začne svrbieť hlava. Na webe som si prečítala všeličo. Vraj je voš detská vynikajúci skokan, vyskytuje sa výlučne v prostredí s nedostatočnou hygienou a môžete ju chytiť aj od domáceho chlpáča. Sú to všetko mýty, ktorým netreba veriť.
Ako sa vší zbaviť sa dozviete na ďalšej strane
