Virológ Klempa: Ešte jedna vlna a koniec? Delta nám možno paradoxne pomôže

Virológ Klempa: Delta nám z pandémie môže pomôcť, tu sú hlavné dôvody

Virológ Klempa: Mutáciám najviac praje prostredie bez opatrení a neočkovaní

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Zdolanie koronavírusu je, zdá sa, ďaleko. Znamená každá mutácia jeho „zdokonalenie“, väčšiu vynachádzavosť?
Možno to bude znieť prek­vapujúco, ale mutácie sú vlastne chyby, ktoré vznikajú pri tvorbe nových kópií genetického materiá­lu vírusu. Sú to akoby „preklepy“, ktoré vzniknú, keď prepisujete text. Väčšina preklepov vedie k&nbsp;tomu, že slová prestávajú mať význam, a&nbsp;teda majú na výsledný text negatívny efekt. Len zriedka sa stane, že preklep spôsobí, že zmenené slovo má stále význam a&nbsp;dokonca sa do textu hodí lepšie, alebo aspoň trochu zmení význam vety. Podobne je to pri mutáciách pri&nbsp;<a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/video-vedci-nafilmovali-ako-covid-siri-telom-prienik-tohto-organu-vedie-smrti">vírusoch</a>.
Takže mutácie vírusu vlastne škodia?
Drvivá väčšina mutácií má na vírus negatívny dosah. Ale také mutácie ani nevidíme, pretože takto zmenené vírusy „neprežijú“. Vidíme len mutácie, ktoré vírusu neškodia, alebo tie, ktoré dokonca prinášajú vírusu výhodu. Tých prinášajúcich výhodu je v&nbsp;skutočnosti veľmi málo, no takýto vírus sa úspešne ďalej šíri, a&nbsp;preto ho aj nájdeme. Preto sa nám môže zdať, ako keby každá mutácia prinášala „zdokonalenie vírusu“. Ale nie je to tak. Verejnosť sa obvykle dozvie len o&nbsp;tých najúspešnejších.

Mutuje nový koronavírus rýchlejšie ako iné vírusy, napríklad chrípka?
V&nbsp;príncípe nie. Vírus chrípky určite patrí k&nbsp;rýchlejšie mutujúcim, rovnako ako napríklad HIV. Koronavírusy vo všeobecnosti v&nbsp;rámci skupiny RNA vírusov sú skôr pomalšie. Pointa je v&nbsp;tom, že pri takom masívnom globálnom šírení je aj táto „pomalšia“ rýchlosť určite dostatočná na to, aby vznikali nové nebezpečné varianty.

O tom, či z hľadiska infekčnosti môže prísť ešte niečo horšie, je momentálne ťažké špekulovať. Ja si to netrúfam odhadnúť.

Ako veľmi sa líši pôvodný vírus od svojej mutácie? Je delta oveľa nebezpečnejšia?
V&nbsp;súčasnosti kolujúce vírusy majú priemerne okolo 40 mutácií v&nbsp;porovnaní s&nbsp;pôvodným vírusom. Aj preto považujem za zavádzajúce, ak niekto hovorí napríklad o&nbsp;<a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/preco-covidom-nakazia-aj-zaockovani-toto-je-hlavny-dovod-tvrdia-vedci">delta mutácii</a> alebo indickej mutácii, pretože v&nbsp;skutočnosti je to vždy celý súbor mutácií, ktorý charakterizuje jednotlivé varianty. Najnebezpečnejšie varianty sú typické dvomi vlastnosťami – zvýšenou infekčnosťou a&nbsp;zvýšenou odolnosťou proti imunitnej odpovedi vytvorenej pri predchádzajúcich variantoch či už očkovaním, alebo prekonaním ochorenia. Doteraz najviac sa presadzujúce varianty, alfa („britský“) a&nbsp;delta („indický“) sa vyznačujú práve zvýšenou infekčnosťou, tá je rozhodujúca.
Od čoho závisí, či sa mutácia vyvinie?
Keďže sú mutácie chyby, ktoré vznikajú pri tvorbe nových kópií, tak logicky ich vzniká najviac vtedy, keď sa vírus masívne šíri. Nové kópie sa ďalej šíria na ďalších ľudí, v&nbsp;ktorých znova vznikajú miliardy ďalších kópií. Mutáciám teda „najviac praje“ prostredie bez opatrení a&nbsp;s&nbsp;vysokým počtom nezaočkovaných.

Očkovaním by sme teda znížili počet mutácií?
Treba jasne povedať, že očkovanie vedie k zvýšeniu selekčného tlaku a môže prichádzať práve k selekcii takých mutácií, ktoré zvyšujú odolnosť proti vakcínam. To ale samé osebe nemôže byť dôvod neočkovať. K takémuto zvyšovaniu selekčného tlaku prichádza aj pri premorovaní, čo je však spojené so všetkými tými negatívnymi sprievodnými javmi, ako sú úmrtia či ochromenie zdravotníckych systémov. Aby som sa ale vrátil k pôvodnej otázke, tak áno, pri vysokej preočkovanosti je šírenie vírusu výrazne znížené a tým znižujeme aj šancu, že vzniknú nové mutácie. Ale neplatí to absolútne, je to len o zvyšovaní či znižovaní rizika.
Takže sa viac-menej počíta s&nbsp;tým, že si vírus na vakcíny „zvykne“?
Ukazuje sa, že najnebezpečnejšie varianty, najskôr alfa teraz delta, sú nebezpečné najmä svojou vyššou infekčnosťou a nie až tak zvýšenou odolnosťou voči vakcínam. Koniec koncov, všetky doterajšie významné varianty vznikli buď ešte pred začiatkom masového očkovania, alebo v krajinách s nízkou zaočkovanosťou, ako napríklad India. Ale áno, dá sa očakávať, že príde k ďalšej selekcii odolnejších variantov, ale nepredpokladám, že by k tomu prichádzalo skokovito a zrazu príde úplne odolný variant.

Ľudia však môžu na covid ochorieť aj po očkovaní. Má vakcína zmysel, ak navyše vírus stále mutuje?
Samozrejme, že má zmysel. Neočkovať a&nbsp;nechať to tak predsa nedáva žiadnu logiku. Vidíme to už teraz v&nbsp;nízkozaočkovaných krajinách. V&nbsp;Bulharsku už teraz zažívajú niečo, ako sme mali my na jar na vrchole druhej vlny. Aj súčasné vakcíny sú stále <a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/stopka-tretej-davke-vakciny-teraz-pomoze-cosi-ine-varuje-who">veľmi účinné</a>, aj keď nie stopercentne, chránia aspoň pred veľmi ťažkými a&nbsp;smrteľnými prípadmi. Nepochybujem, že prídu aj nové verzie vakcín, ale nepovažoval by som za zmysluplné na ne čakať, ak je delta vlna za dverami a&nbsp;súčasné vakcíny chránia to najdôležitejšie, teda život.
Čaká nás scenár ako s&nbsp;chrípkou – preočkovanie každý rok?
Aj keby sa ukázalo, že je potrebné sa pravidelne preočkovávať, ako pri chrípke, aj tak by mi to dávalo väčší zmysel, ako nerobiť nič a spoliehať sa na mierny priebeh. Či budú pravidelné preočkovávanie potrebovať aj zdraví ľudia (nie len vysoko rizikové skupiny) a ako často, je však v tejto chvíli ťažké predpovedať.
Je delta maximum, čo nový koronavírus z&nbsp;hľadiska životaschopnosti dokáže, alebo nás čakajú ešte ďalšie a&nbsp;horšie varianty?
O&nbsp;tom, či z&nbsp;hľadiska infekčnosti môže prísť ešte niečo horšie, je momentál­ne ťažké špekulovať. Ja si to netrúfam odhadnúť. Každopádne, pokiaľ sa bude vírus šíriť, tak budú pribúdať ďalšie mutácie. Vzhľadom na&nbsp;súčasnú dominanciu delta variantu sa dá predpokladať, že budúce varian­ty budú odvodené práve od delty a&nbsp;budú postupne hromadiť ďalšie mutácie. Preto ma prekvapilo, že práve v&nbsp;týchto dňoch sa objavili správy o&nbsp;novom variante C.1.2 v&nbsp;Južnej Afrike, ktorý nie je priamym potomkom ani beta va­riantu, takzvaného juhoafrického va­riantu, ani delta variantu, ale v&nbsp;podstate je to „pokračovateľ“ vírusu, ktorý bol v&nbsp;Južnej Afrike ešte v&nbsp;prvej vlne. Takže žiad­ne prek­vapenia sa v&nbsp;tejto chvíli nedajú vylúčiť.
Môže nový koronavírus mutovať donekonečna? Je vôbec koniec pandémie na&nbsp;dohľad?
Áno, dá sa predpokladať, že šíreniu vírusu sa nepodarí úplne zabrániť. A tak bude vírus aj neustále mutovať. Nemyslím však, že bude mať šírenie vírusu stále taký pandemický charakter ako doteraz. Paradoxne, vysoká infekčnosť delta variantu možno bude mať pozitívny vplyv v&nbsp;tom, že po nadchádzajúcej vlne už bude mať väčšina ľudí zvýšenú odolnosť proti vírusu, pretože budú buď zaočkovaní, alebo infekciu prekonali. Ochorenie teda síce bude stále hroziť a&nbsp;sporadicky sa objavovať, ale nebude už tak paralyzovať zdravotnícke systémy. Preto už postupne nebudú proti nemu špeciálne cielené ani žiadne opatrenia a&nbsp;COVID-19 postupne prestane byť témou. Takže áno, koniec pandémie je na&nbsp;dohľad, ale pred ním nás ešte čaká minimálne jedna ťažká delta vlna, ktorá nám už klope na dvere.

<h2>Hľadá sa proteín</h2>
V&nbsp;súčasnosti kolujúce vírusy majú priemerne asi 40 mu-tácií, môže ich byť aj 60. „Ale zďaleka nie všetky sú zodpovedné za zmenené vlastnosti. Najviac sa sledujú tie, ktoré sú priamo v géne kódujúcom <a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/delte-prichadza-lambda-vydeseni-vedci-utoci-aj-ked-ste-ockovani">spike proteín</a> – teda tú bielkovinu, ktorá vytvára na povrchu vírusu typické výbežky, ktorými sa vírus prichytáva k bunke. Na druhej strane, o množstve ďalších mutácií, v iných génoch, ako je pre spike, zatiaľ veľa nevieme, len zaznamenávame ich výskyt,“ hovorí virológ.&nbsp;

Virológ Klempa: Ešte jedna vlna a koniec? Delta nám možno paradoxne pomôže

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Virológ Klempa: Ešte jedna vlna a koniec? Delta nám možno paradoxne pomôže

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Dilema rodičov: Očkovať proti covidu sa ODDNES môžu aj škôlkari, idete do toho?

TRETIA dávka vakcíny už budúci týždeň: Títo ľudia dostanú prednosť, ste medzi nimi?

Najúčinnejšie prírodné látky na nakopnutie imunity, o ktorých možno ani neviete

Štúdia: TOTO je hlavný dôvod, prečo sa covidom nakazia aj zaočkovaní

Konečne! TU sa zaočkujete bez čakania a registrácie. Aj cez víkend!

Prečo deti covid znesú ľahšie? Vedci to už vedia, pomôže to všetkým

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás