MENU
novinky-a-odbornici

Úzkosť sa vždy odrazí aj na tele! Čo s vami robí?

Jedným z prvých príznakov rakoviny pankreasu môže byť nevysvetliteľný smútok.

Súvisiace témy

Novinky a odborníci

Úzkosť sa vždy odrazí aj na tele! Čo s vami robí?

Každý sa so situáciou okolo pandémie musel vysporiadať po svojom. Niekomu sa to darilo lepšie, inému ťažšie. O dopade koronavírusu na duševné zdravie, ale aj všeobecne o úzkosti, hovorí klinická psychologička Nemocnice Košice-Šaca PhDr. Mária Humeníková.

V súvislosti s ochorením COVID-19 sa najčastejšie rieši téma liečby, prevencie, očkovania a ekonomických následkov. Už menej sa hovorí o dopade tejto situácie na duševné zdravie ľudí. Ako by ste opísali vplyv koronavírusu na našu psychiku?

Epidémia koronavírusu nás zastihla už v nejakom rozpoložení. Každého jednotlivca vo vlastnom životnom príbehu. Niektorí sme mali problémy už predtým, ale samotná epidémia spôsobila to, že ľudia boli nútení deliť sa o spoločné priestory, viacerí členovia domácnosti trávili 24 hodín denne v malom byte, z čoho vznikali napätia a eskalujúce problémy. Na druhej strane boli izolovaní jednotlivci, ktorí sa naopak nevedeli žiadneho kontaktu domôcť. Napríklad taký senior žijúci v paneláku, ktorý slabšie počuje si pustí televízor, kde vidí reportérov s rúškami a nevie ani odčítať, čo tí ľudia hovoria. Rastie u neho ďalšia frustrácia, pričom môže zažívať stavy až na zbláznenie.

Keď rozvíjame katastrofickú myšlienku, organizmus sa začne mobilizovať, čo môže byť telesne dosť nepríjemné. Dôležité je preto naučiť sa negatívnu emóciu vymeniť za neutrálnu.
PhDr. Mária Humeníková - klinická psychologička

S akými ťažkosťami a na vás ľudia obracajú?

Povedala by som, že najčastejšie prichádzajú s takzvanými úzkostnými stavmi v rôznej miere. Od jemnejších prejavov až po záchvatovité panické ataky, teda masívnu úzkosť, ktorá človeka pohltí.

Ako sa tieto psychické stavy prejavujú?

Úzkosť ako taká je pomerne nepríjemný, ale normálny emocionálny stav. Keď ho zažívame v malej miere je to prijateľná skúsenosť. Ak sa však vyskytuje príliš často, alebo vlna úzkosti trvá príliš dlho, prípadne je prílišnej intenzity, je to už problém, ktorý je potrebné riešiť. Úzkosť je emocionálny stav, ktorý má aj svoju odozvu v tele. Nikdy nezažívame len emóciu, ale máme nejakú myšlienku, obvykle spojenú s obavou. Napríklad sa niečoho zľakneme a s tým máme spojenú emóciu úzkosti, ktorá vyvoláva aj určité pochody v tele. Úzkosť zažívame, ak sa cítime byť niečím ohrozený. Niekto sa zľakne, keď ho pichne pri srdci, alebo cíti tlaky na hrudi. Naskočí mu katastrofická myšlienka, že má infarkt a začne ju rozvíjať. Keď autonómny nervový systém vyhodnotí situáciu ako nebezpečnú, základnou reakciou u ľudí v ohrození je útek alebo útok. K tomu organizmus potrebuje preskupiť energiu, preto nám srdce začne biť rýchlejšie a zmení sa prietok krvi.

Nemusí to byť infarkt, srdce vám môže zvierať úzkosť.Nemusí to byť infarkt, srdce vám môže zvierať úzkosť.
Nemusí to byť infarkt, srdce vám môže zvierať úzkosť.
Zdroj: Peter Šimončík

Krv smeruje do orgánov veľkých svalov, aby sme vládali utekať alebo útočiť, teda prekrvujú sa najmä stehná a bicepsy. A naopak, krv odchádza z menej potrebných oblastí, teda z tváre, preto zbledneme. Môže sa dostaviť mravčenie v končatinách, kedy sa ľudia zľaknú ešte viac, pretože si myslia, že ide o neurologický problém alebo postupujúci infarkt. Vypína sa trávenie, prestávajú sa prekrvovať tráviace orgány. Ak k tomu ešte zrýchlime dýchanie, lebo sa nám zdá, že máme málo kyslíka, tak spôsobíme zrýchlenie odchodu krvi z hlavy, máme pocit závrate, mihanie pred očami a zdá sa nám, že odpadneme. Sú to v podstate telesné príznaky, preto mnohí ľudia zistia, že trpia úzkosťami až potom, ako ich párkrát z práce odvezie sanitka alebo absolvujú návštevu urgentného príjmu. Veľakrát ich to pred nemocnicou prejde. Nielen laici, ani odborníci, ktorý zažijú panický atak prvýkrát, nevedia vyhodnotiť, či ide o úzkosť alebo infarkt. Sú to veľmi nepríjemné telesné stavy na úrovni nášho organizmu, nielen psychiky.

Dalo by sa teda povedať, že človek so začínajúcimi psychickými ťažkosťami si ich zo začiatku ani neuvedomuje? Vníma iba fyzické prejavy svojho tela a nevie si to spojiť s tým, že psychika s niečím pracuje?

Pri panickej úzkosti áno. Ľudí na ňu naozaj môže upozorniť až telo tým, že ich „zastaví.“ Sústredia pozornosť na telo, pretože v ňom odrazu prežívajú veľké nepohodlie. Na začiatku sa boja, že ide o telesné ochorenie, choré srdce alebo vážny neurologický problém. Najprv sa preto obracajú na lekárov, ktorí preverujú ich fyzický stav. Ak sa nič nenájde, obvykle im odporučia aj návštevu psychológa.

Ak sa takýto pacient dostane do vašej ambulancie ako hľadáte príčinu vzniku týchto prejavov?

U každého úplne inak. Ak už klient vie, že netrpí žiadnym telesným ochorením, je dôležité, aby porozumel tomu, čo sa v jeho tele deje. Že príznaky, ktoré má si nenahovára a sú úplne normálne, pretože byť v úzkosti je bežným prejavom v prípade, že sme v ohrození. Práve ten stav nás má z ohrozenia vyviesť. Ak sa však úzkosť prejavuje v situáciách, kedy nám nie je vôbec nápomocná, skôr nás zaťažuje alebo paralyzuje, vtedy nám prekáža. Už samotné porozumenie mechanizmu toho, čo s čím súvisí a ako vieme myšlienkou ovplyvniť svoj emocionálny stav a zároveň stav celého nášho organizmu, môžu pomôcť úzkosť znížiť. Jedna vec je naučiť sa prvú pomoc, teda ako zvládnuť moment, keď sa úzkosť dostaví a druhá vec je hľadať príčiny jej vzniku. Obvykle nás úzkosť upozorňuje, že nežijeme v súlade s vlastnými potrebami. Potom následne s klientmi už konkrétne hľadáme, čo potrebujú, kde by chceli byť a kde reálne sú.

V súvislosti s koronavírusom sme všetci museli akceptovať opatrenia, ktoré asi väčšine z nás nevyhovovali. Čo teda robiť v prípade keď nevieme odstrániť príčiny, ktoré nám spôsobujú nepríjemné psychické stavy?

Niekto pekne povedal, že keď nevieme zmeniť okolnosti, mali by sme zmeniť postoj k týmto okolnostiam. Mnohí z nás boli odstrihnutí od zdrojov svojej radosti. Nemohli sme sa stretávať s priateľmi, čo je pre mnohých, najmä pre extrovertov zdrojom sily a radosti. Na druhej strane treba hľadať možnosti, čo iné nám vie priniesť obnovu síl. Každý sme v tom iný. Niekomu vyhovuje ticho a pokoj, inému počúvanie hudby alebo prechádzka. Pohyb je veľmi dôležitý a myslím si, že asi nič múdrejšie, ako odporučiť pohyb vonku, nevymyslíme. Aj obyčajná chôdza, ktorá je pre človeka tým najprirodzenejším pohybom dokáže robiť divy, ak je prirodzenou súčasťou života.

Pokračovať Ďalej (1/2)

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

V poslednom čase mi viac páchne moč, čo to znamená?

Moč môže zapáchať z viacerých príčin. Podiel na tom má zloženie stravy alebo pitný režim. Rovnako sa môže jednať o dôsledok užívania liekov alebo prejav zápalu. Infekcia močového mechúra je častejšia u žien než u mužov. U žien treba myslieť aj na gynekologickú oblasť – vaginálny sekrét.

V každom prípade, situáciu najlepšie vyhodnotí váš obvodný lekár a podľa potreby vás odošle za príslušným špecialistom.

čítať viac

Zle dojčím, ak bábätko stále štikúta? Čo pomôže?

Štikútka, singultus, je mimovoľný reflexný dej spočívajúci v krátkom kŕči bránice a v prudkom výdychu so súčasným uzáverom hlasiviek. Ide zväčša o bežný príznak podráždenia žalúdka objemným jedlom, šumivými nápojmi, teplotnými zmenami. Obvykle trvá krátko a spontánne vymizne. Môže byť však aj prejavom ochorenia. Pozornosť zasluhuje vtedy, ak počas krátkej doby spontánne alebo po jednoduchých manévroch neodoznieva. Pokiaľ dieťa prospieva a nemá príznaky žiadneho ochorenia, ide s veľkou pravdepodobnosťou o nezávažný symptóm. Overené tipy na štikutku sú pomalé jedenie, dôkladné požutie jedla, hlboký nádych, zadržanie dychu a pomalý výdych, alebo prelttnutie vzduchu naprádzno. Niekoľkokrát treba opakovať.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor