Ako ste zistili vo svojej práci, syndrómom naučenej bezmocnosti sú ohrození už štvrtáci na základnej škole, dokonca prváci. Čo to presne je?
Presvedčenie ľudí, ktorí sa stretávajú s častým neúspechom, že nech robia čokoľvek, nikdy nebudú schopní uspieť. Tento psychologický jav ovplyvňuje, ako sa pozeráme na svet i sami na seba. To, akí sme odolní voči tomuto syndrómu, určuje náš vysvetľovací štýl – teda zaužívané vysvetlenia bežných situácií, ktoré má mozog zautomatizované. V našej výskumnej eseji s prvákmi základných škôl bolo jedným z cieľov zistiť, či sa zmení nástupom do školského prostredia po tom, ako deti získajú svoje prvé vysvedčenie. Výsledky ukazujú, že zmeny nastali smerom k pesimizmu. Jeden z participantov vykazoval dokonca hodnoty silnej depresie.
Na depresiu stačí už prvé školské vysvedčenie?
Pri formovaní nášho vysvetľovacieho štýlu má veľký význam naša osobnosť, sebaobraz, ale aj faktory prostredia. Dieťa trávi najviac času v rodine a v škole. Trendom našej spoločnosti je vyžadovať dokonalosť. Deti vidia rodičov ženúcich sa za úspechom. Keď nepracujú, starajú sa o domácnosť a len minimum času venujú sebe. Tento príklad deti nasledujú. Sú v strese, aby boli dokonalé pre svojich rodičov, aby si úspechom zaslúžili lásku a náklonnosť svojich rodičov. Netvrdím, že prvé vysvedčenie vedie rovno k depresii. No dieťa, ktoré si svoje neúspechy vysvetľuje ako nemenné či všeobecné, sa môže s prvým formálnym hodnotením vyrovnávať ťažšie, a to najmä v prípade, že nie je podľa predstáv rodičov.
Keď sa naučíte, že vaša snaha je zbytočná, prestanete sa snažiť, prestanete vykonávať činnosti, ktoré podľa vás nemajú zmysel – pretože nevedú k úspechu. Takáto apatia, zlá nálada a často následne aj izolácia vedie k depresiám, ak človek nezmení niečo vo svojom zmýšľaní.
Je chyba vyžadovať od dieťaťa, aby sa snažilo o úspech?
Chyba je, ak dieťa nevie, že môže urobiť chybu. Je dôležité, aby sme mu pomocou rozhovorov pomohli pochopiť príčiny pozitívnych i negatívnych udalostí, s ktorými sa stretáva. Potrebuje vedieť, že aj chyby sú v poriadku, že nás posúvajú vpred, pretože nikto nie je dokonalý. A my sami si potrebujeme ujasniť, čo je to úspech. Dospelí väčšinou prezentujú úspech ako samé jednotky či prvé miesta v súťaži. Zabúdame, že úspech je aj každý drobný posun k nášmu cieľu, nielen jeho dosiahnutie. Najdôležitejšie však je, aby vaše dieťa cítilo, že nech sa deje čokoľvek, vy, ako jeho rodič, ste tu preňho a nič to nemení na vašom vzťahu. Dieťa pozorne sleduje a nasáva informácie zo svojho okolia. A tam vidí práve nás – dospelých a naše zautomatizované reakcie.
Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane....
