Znižuje sa veková hranica ľudí, ktorí vo všeobecnosti trpia na srdcovocievne ochorenia. Aj keď pri cievnej mozgovej príhode má pacient štatisticky väčšiu šancu prežiť ako pri infarkte myokardu, za oboma sú porovnateľné rizikové faktory. Tie, ktoré nám priniesla doba prebytku - obezita, stres - vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu.
Za rizikové faktory možno považovať aj doktora Google, neochota liečiť sa, vynechávanie alebo úprava predpísanej liečby, ignorovanie preventívnych prehliadok a také to naše klasické, keď ma nič nebolí, nič mi nie je, alebo mne sa to nemôže stať. A keď sa niečo stane, je už neskoro.
Náhly nástup
Cievna mozgová príhoda aj infarkt myokardu prichádzajú náhle, je však za nimi často dlhoročná ignorácia alebo samoliečba, prípadne nesprávna liečba vysokého krvného tlaku či vysokého cholesterolu.
Najčastejšie mýty o vysokom krvnom tlaku
“Nič ma nebolí, necítim sa zle, teda nemôžem mať vysoký krvný tlak”.
“S pribúdaním rokov sa mi prirodzene zvyšuje krvný tlak a teda si ho nemusím liečiť.“
Aká je pravda?
„Nekontrolovaná hypertenzia môže viesť k poškodeniu srdca, ciev a iných orgánov v tele. Neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje cievy mozgu, môže prísť k nedokrveniu alebo krvácaniu, poškodzuje oči a to s následným poškodením zraku a obličky, s rozvojom ich zlyhávania“ uviedla MUDr. Stanislava Remišová, kardiologička z Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Ako predísť problémom?
Pokiaľ ide o liečbu hypertenzie podľa jej slov sa rozdeľuje na medikamentóznu pomocou liekov a nefarmakologickú. Tá zahŕňa zmenu životného štýlu, čo inými slovami znamená zvýšenie pohybovej aktivity, zníženie príjmu soli, dostatok spánku a menej stresu. V prípade správneho dodržiavania režimových opatrení sa môže niekedy dosiahnuť úprava krvného tlaku. „V žiadnych oficiálnych odborných kardiologických odporúčaniach sa žiadne alternatívne metódy liečby neuvádzajú,“ upozornila MUDr. Stanislava Remišová.
