Po Slovensku sa šíri nebezpečná choroba. S týmto hneď prestaňte, radia odborníci

Veríte nám alebo hoaxom? Experti o súvise duševného zdravia a dezinformácií

Viera v hoaxy môže súvisieť s vážnou chorobou, varujú odborníci

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Dáša Balogová

Miliarda ľudí žije podľa odhadov štúdie v <a href="https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(21)01149-1/fulltext">Lancete</a> &nbsp;v súčasnosti s nejakým problémom duševného zdravia. Podľa <a href="https://www.who.int/news/item/02-03-2022-covid-19-pandemic-triggers-25-increase-in-prevalence-of-anxiety-and-depression-worldwide">Svetovej zdravotníckej organizácie</a>&nbsp; (WHO) od začiatku pandémie stúpol výskyt depresie a úzkosti do januára 2022 celosvetovo o 25%. Ak to s našim mentálnym zdravím nebolo ružové predtým, po pandémii sa ešte zhoršilo, a to naprieč všetkými krajinami.

Úzkosť je nepríjemný emočný stav, ktorý ovplyvňuje prežívanie, myslenie, cítenie a následne i konanie človeka.

Slováci a Slovenky nie sú výnimka. V <a href="https://www.vlada.gov.sk/share/uvsr/isa/komentare/skryta_pandemia-_kriza_dusevneho_zdravia_ako_dosledok_covid-19.pdf">porovnaní</a> &nbsp;európskej dvadsaťosmičky zo štatistík <a href="https://www.healthdata.org/">IHME</a> &nbsp;ešte z roku 2018 sa u nás evidovalo okolo 15% ľudí s duševnými problémami, čím sme obsadili piatu priečku zo spodu rebríčka, ďaleko od prvého Fínska, ktoré hlásilo necelých 20%. Pravdepodobne to však neznamená, že sme šťastnejší. Slovenskí odborníci na duševné zdravie už dlhodobo upozorňujú na poddiagnostikovanosť depresívnych i úzkostných porúch, dôsledkom ktorej ostáva mnoho trpiacich neodhalených a neliečených.&nbsp;

Tri percentá Slovákov žijú s depresiou

Len depresiou trpí na celom svete podľa <a href="https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/depression">WHO</a> asi 5% ľudí. Ide o najčastejšie duševné ochorenie v súčasnosti. Ako vyplýva z výsledkov prieskumu <a href="https://depressioncare.eu/downloads.html">Depression Scorecard</a>, v roku 2019 trpelo v EÚ chronickou depresiou až 7,2 % ľudí, zatiaľ čo celkový výskyt depresie stále zostáva nedostatočne zdokumentovaný v mnohých európskych krajinách. Podľa OECD až polovica vážnych depresívnych porúch zostáva neliečená, uvádza prieskum.&nbsp;

Depresia je psychická porucha, ktorú zapríčiňuje nedostatok neuromediátorov v mozgu, napríklad serotonínu, dopamínu či noradrenalínu. Tie prenášajú vzruchy medzi jednotlivými nervovými bunkami.

Situácia nie je iná ani na Slovensku. Podľa expertného odhadu s depresiou u nás žijú 3-3,5 % ľudí, čo je pod priemerom EÚ (4,3 %), uvádza <a href="https://depressioncare.eu/downloads.html">prieskum</a> &nbsp;zo septembra 2022.&nbsp;

Zaujíma nás, ako sa cítite. Anketa vám nezaberie viac ako minútu. Článok pokračuje za anketou.&nbsp;

1. Vaše pohlavie 

2. Aký je váš vek? 

3. Aké je vaše dosiahnuté vzdelanie?   

4. Ako by ste charakterizovali svoje psychické prežívanie počas pandémie? 

5. Čo vám počas pandémie spôsobovalo najväčšie starosti? 

6. Dali ste sa očkovať proti kovidu?  

7. Veríte tomuto tvrdeniu? Nový koronavírus je umelo vytvorená biologická zbraň na vyhladenie časti ľudstva. 

8. Veríte tomuto tvrdeniu? Vakcíny určené proti novému koronavírusu obsahujú čip na ovládanie mysle človeka.

9. Veríte tomuto tvrdeniu? Rúško určené pre ochranu pred koronavírusom spôsobuje otrávenie CO2. 

10. Ste tu prvýkrát?

11. Ako často chodíte na stránky izdravie.sk? 

12. Aké články zvyčajne čítate? 

13. Dôverujete informáciám, ktoré sa tu dočítate? 

14. Boli pre vás informácie relevantné? Prídete aj nabudúce? 

15.  Prečo ste klikli na tento článok? 

Štatistiky však môžu byť skreslené, keďže podľa odborníkov sa veľa ľudí trpiacich depresiou do nich nikdy nedostane. Až 67% ľudí vykazujúcich symptómy depresie na Slovensku sa totiž nelieči. Podhodnotené štatistiky a neochota vyhľadať liečbu sú spôsobené čiastočne spoločenskou stigmou, ale aj slabou dostupnosťou adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Podľa zistení Depression Scorecard na Slovensku ambuluje ani nie päť psychiatrov na sto tisíc ľudí. Skutočný výskyt duševných ochorení na Slovensku doteraz nebol zdokumentovaný.

Slabé zdokumentovanie výskytu depresie naznačujú aj prieskumy. Za zmienku stojí, že hoci podľa oficiálneho odhadu sa depresia týka 3,5% ľudí, podľa online prieskumu <a href="https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dusevne-zdravie/">Ako sa máte, Slovensko?</a> prežíva depresívne pocity až 30%. Podľa ich dát si po takmer dvoch rokoch trvania pandémie štvrtina respondentov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil.

Pacienti zvyknú hovoriť, že žijú ako automaty. Nevedia prežívať negatívne ani pozitívne emócie. Nedokážu sa radovať, ale ani byť naozaj smutní.

Depresia sa týka hlavne žien a stredného veku

Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií z posledného sledovaného roku 2021 bola depresia prvýkrát v živote diagnostikovaná v 65% ženám a ľuďom vo veku 30-44 (14%) a 45-59 rokov (12%).

Súčasne s pandémiou nového koronavírusu a novovzniknutých psychických ochorení globálne vzrástla aj tendencia veriť dezinformáciám, misinformáciám a konšpiráciám, ktoré pandémiu popierajú, zľahčujú alebo ju prisudzujú vyšším silám.

Hoci sa pojmy konšpirácia, dezinformácia a misinformácia často zamieňajú, v kontexte tohto článku hovoríme o misinformáciách.

Zahltenie sociálnych sietí najrôznejšími informáciami o pandémii získalo názov infodémia, ktorý vychádza zo slov „informácie” a „epidémia”. Podľa <a href="https://onu.delegfrance.org/IMG/pdf/cross-regional_statement_on_infodemic_final_with_all_endorsements.pdf">WHO</a> môže byť pri súčasnej pandémii infodémia rovnako <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/koronavirus-verzus-hoaxy-8-rad-ako-kospiracie-case-pandemie-radia-psychologovia">nebezpečná pre zdravie</a> ako samotná pandémia.

Podiel zdravotných misinformácií na sociálnych sieťach:

Podľa WHO z videí na YouTube o nových infekčných chorobách 20-30% obsahuje nepresné alebo zavádzajúce informácie.

Z prieskumu <a href="https://www.globsec.org/wp-content/uploads/2021/06/GLOBSEC-Trends-2021_final.pdf">Globsec &nbsp;Trends 2021</a> vyplýva, že v našej krajine je ochotných za pandémiou vidieť svetový komplot až 29% ľudí. V rámci nášho regiónu horšie je na tom iba Bulharsko a Rumunsko. Pre porovnanie v Rakúsku je to iba 12% a v Poľsku 19%.

Podľa <a href="https://www.google.com/url?q=https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/BEET/Dezinfo-v-SK-zdavotnictve-2020.pdf&amp;sa=D&amp;source=docs&amp;ust=1662906118823931&amp;usg=AOvVaw188i_FiVO-FDL41QPBcrWu">štúdie</a> &nbsp;Dezinformácie v slovenskom zdravotníctve z pohľadu lekárov, ktorú dotazníkovou formou vypracoval Behaviorálny a experimentálny ekonomický tím (BEET) Ministerstva zdravotníctva SR k najpopulárnejším presvedčeniam slovenských pacientov patrí to, že <a href="https://zdravie.pluska.sk/ochorenia-a-z/covid-19">nový koronavírus</a> neexistuje, prípadne že ide len o silnejšiu chrípku.

Z dát Ako sa máte, Slovensko? vyplýva, že ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, sú tiež náchylnejší veriť konšpiráciám. Až 64% opytovaných pacientov v prieskume BEET si myslí, že očkovanie je spojené so vznikom autizmu prípadne iných chorôb, 18% sa domnieva, že <a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/chysta-stvrta-davka-vakciny-komu-ju-odporucaju">vakcínou</a> sa do tela dostáva čip.&nbsp;

Vladimíra Čavojová a Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied od marca 2020 robili<a href="https://psychologia.sav.sk/upload/COVID_soc_sci.pdf"> sériu výskumov</a> sledujúcich predpoklady k náchylnosti veriť dezinformáciám. Sú ochotnejší im veriť muži, či ženy? Sociálne slabšie a menej vzdelané skupiny obyvateľstva? Podľa ich zistení demografické faktory len slabo súvisia s podliehaním konšpiračným teóriám o COVID-19. Ako najsilnejšie prediktory sa prejavili nižšie vzdelanie, skôr konzervatívna orientácia a mierne vyšší vek.&nbsp;

Vzhľadom na stúpajúce čísla vnímania úzkosti a<a href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/nevinny-zlozvyk-vie-byt-nebezpecny-obhryzanie-nechtov-neignorujte"> depresie</a> &nbsp;v slovenskej populácii za posledné dva roky je oprávnené sa pýtať, či s nárastom ochoty veriť hoaxom nemôže súvisieť aj mentálne zdravie Slovákov.&nbsp;

Na tento účel sme vybrali dáta z množstva štúdií, ktoré sa v priebehu posledných dvoch pandemických rokov k téme publikovali. Nie všetky dávajú jednoznačnú odpoveď.&nbsp;

Ak sa pozrieme na údaje z Depression Scorecard 2022 a Globsec Trends 2021, súvis duševného ochorenia a viery v misinformácie nie je zreteľný. Treba však povedať, že kým údaje Globsecu sa získavali jednotnou metrikou, Depression Scorecard dáta získavala prostredníctvom odborníkov z národných databáz zbierané rôznym spôsobom.

Čo hovoria štúdie, ktoré skúmali koreláciu (pozn.: spoločný výskyt, nie podmieňujúci vzťah) duševných ochorení a konšpiračných tendencií?&nbsp;

<a href="https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33531727/">Výskum</a> &nbsp;medzi Američanmi a Kanaďanmi z júna minulého roka napríklad ukázal, že približne polovica vzorky verila aspoň jednej konšpiračnej teórii. Väčšie bludné presvedčenia o COVID-19 pritom boli spojené s väčšou úzkosťou, ale nie s kvalitou života.

Najmä ľudia trpiaci depresiami sa v záplave informácií uchyľujú ku konšpiračným teóriám, ktoré im v časoch neistoty a stresu dávajú pocit kontroly a istoty, vyplynulo aj vedeckému tímu na čele s Davidom De Coninckom, hlavným autorom <a href="https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33935904/">štúdie</a> Viera v konšpiračné teórie a dezinformácie o COVID-19.

Dušan Fábik z bratislavskej psychologickej ambulancie nám pripomenul <a href="https://jamanetwork.com/journals/jamanetworkopen/fullarticle/2788284">štúdiu</a>, ktorú vydal tento rok tím vedcov na čele s Royom Perlisom. Tá preukázala, že ľudia so stredne alebo viac závažnými symptómami depresie majú tendenciu viac veriť rôznym dezinformáciám. Autori štúdie predpokladajú, že negatívne vnímanie sveta pod vplyvom depresie vedie človeka k väčšej dôvere v dezinformácie s negatívnou valenciou, tlmočí náš odborník a dodáva, že podobné výsledky publikoval tento rok vedecký tím Gaurava Vermu aj v kontexte úzkosti.

Štandardne sa vychádza z predpokladu, že ľudia boli oklamaní dezinformáciami a naleteli na triky propagandy. V skutočnosti je to skôr o tom, že sa chceli nechať oklamať prapagandou.

V Perlisovej prieskumnej štúdii, ktorá zahŕňala vyše 15 tisíc dospelých Američanov, mali ľudia so stredne závažnými alebo závažnejšími depresívnymi symptómami v úvodnom prieskume vyššiu pravdepodobnosť, že v následnom prieskume podporia aspoň 1 zo 4 <a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/chysta-stvrta-davka-vakciny-komu-ju-odporucaju">nepravdivých tvrdení</a> o vakcínach proti COVID-19. A tí, ktorí tieto tvrdenia podporili, mali o polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že sa dajú zaočkovať.

Ak depresia či úzkosť môže ovplyvniť sklon uveriť bludom, môže v opačnom garde ich šírenie ovplyvniť duševný stav?&nbsp;

Na to sa pokúsila odpovedať rozsiahla pozorovateľská <a href="https://www.nature.com/articles/s41598-022-11488-y">štúdia</a> &nbsp;z tohtoročného mája mapujúca viac ako 80 miliónov príspevkov na Twitteri od vyše 76-tisíc používateľov počas 18,5 mesiaca. Výsledky ukázali, že u tých, ktorí zdieľali dezinformácie o COVID-19, došlo k približne dvojnásobnému zvýšeniu úzkosti v porovnaní s podobnými používateľmi, ktorí dezinformácie nezdieľali.&nbsp;

Aj podľa <a href="https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9421549/">štúdie</a> &nbsp;Infodémia a dezinformácie o zdraví: systematický prehľad prehľadov, zverejnenej v bulletine WHO, majú misinformácie negatívny vplyv aj na duševné zdravie ľudí.

Bližšie k nám aj do európskeho regiónu nazreli <a href="https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyg.2021.646394/full">výskumníci</a> &nbsp;analyzujúci konšpiračné tendencie v Spojených štátoch, v Kanade, na Novom Zélande, v Hongkongu, na Filipínach, v Anglicku, Belgicku a vo Švajčiarsku na jar v roku 2020 a to vo vzťahu k rôznym faktorom. Duševné zdravie bolo jedným z nich. S väčším presvedčením o konšpiráciách a dezinformáciách zaznamenali vyššie pocity depresie, no v prípade úzkosti sa súvis nepotvrdil, okrem Hongkongu, kde platil dokonca negatívne.&nbsp;

Psychológovia opakovane demonštrovali kľúčovú vlastnosť konšpiračného myslenia. Ľudia, ktorí veria v jeden typ sprisahania, pravdepodobnejšie ako náhoda budú veriť aj v ďalšie. Inými slovami, je to hlboká psychologická vlastnosť, svetonázor, ktorý presahuje daný prípad.

Na základe výsledkov štúdie vo <a href="https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyt.2022.870128/full">Frontiers</a> &nbsp;poľskí autori pod taktovkou Pawela Debskeho rovnako zhodnotili, že fake news aspoň do určitej miery tvoria potenciál pre zhoršenie duševného stavu. Zisťovali to online na skupine 700 mladých od novembra 2020 do januára 2021, pričom ich hlavným zistením bolo, že ak respondenti verili konšpiráciám všeobecne, mali vyššiu tendenciu veriť aj tým o covide.&nbsp;

Našli sme aj štúdiu, ktorá prišla s protikladným zistením. Medzinárodný tím v oficiálnom odbornom <a href="https://mppt.hu/magazin/pdf/vol24issue1/v24i1p42.pdf">časopise&nbsp;</a> maďarskej spoločnosti psychofarmakológie spomedzi takmer 800 účastníkov stav úzkosti a depresie s vierou v konšpirácie na základe dát nedokázal spojiť.&nbsp; Vyššia celková viera v konšpiračné teórie dokonca súvisela s poklesom samovražedných myšlienok.&nbsp;

Ak nie (len) psychické ochorenie, ktoré ďalšie faktory nás robia náchylnými veriť hoaxom? Demografické ukazovatele ako pohlavie, vek a vzdelanie v našom výbere štúdií nepreukázali všetky.&nbsp;

Podľa článku Vladimíry Čavojovej a Jakuba Šrola z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV v <a href="https://psychologia.sav.sk/upload/COVID_soc_sci.pdf">zborníku</a> &nbsp;Prežívanie a dôsledky pandémie COVID-19 na Slovensku: Pohľad sociálnych vied sa ako skalný prediktor podliehania bludným presvedčeniam ukazuje prílišné spoliehanie sa na intuitívny kognitívny štýl a nižšia schopnosť myslieť analyticky, čo už konštatovali aj iní vedci.&nbsp;

„Jeden z najaktuálnejších výskumov od zahraničných psychológov Lawsona a Kakkara z tohto roku napríklad zistil, že vyššiu frekvenciu zdieľania fake news majú konzervatívci s nízkou mierou svedomitosti,” uvádza Dušan Fábik.

Okrem zhoršeného duševného stavu k viere v misinformácie viac motivuje:

Ako konštatujú autori na čele s Davidom de Coninckom, presvedčenie o konšpiráciách je vyššie u respondentov v krajinách s polarizovaným politickým a mediálnym prostredím, tiež u ľudí čerpajúcich informácie z digitálnych médií. „Naznačuje to, že dôvera v politiku v skutočnosti funguje ako katalyzátor presvedčení o dezinformáciách, čo je v kontraste s predchádzajúcimi štúdiami,” hodnotia vedci.&nbsp;

Záverom konštatujeme, že väčšina štúdií, ktoré sme analyzovali, súvis duševného zdravia a hoaxov potvrdila. Keďže výskumy sledovali len koreláciu (spoluvýskyt, nie vzájomné podmieňovanie), nedá sa jednoznačne tvrdiť, že jedno vyvoláva druhé, len že sa vyskytujú súčasne. Je ale zrejmé, že k obom prispievajú ďalšie negatívne faktory nášho bezprostredného okolia a života, ktorých sme dennodenne svedkom.&nbsp;