Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Kanisterapia neznamená, že pes priamo lieči nejaké ochorenie, kontakt so psom však môže mať nesmierne pozitívny dopad na zdravie vo viacerých oblastiach.

„Napríklad malé deti s&nbsp;detskou mozgovou obrnou znášajú lepšie náročnosť cvikov pri rehabilitácii, nevnímajú čas, majú znížený prah bolesti. Alebo chlapček s&nbsp;poruchou autistického spektra sa postupne naučil pri psovi akceptovať dotyky cudzej osoby, vďaka čomu môže podstupovať fyzioterapiu, masáže,“ poukazuje na význam psíkov pri terapii Ľubica Bátoryová zo Žiliny, ktorá sa kanisterapii a&nbsp;záchranárskej kynológii venuje už roky. Asistencia špeciálnych psov sa osvedčila tiež pri psychologických vyšetreniach, logopedických sedeniach či programoch pre detské psychiatrie, ako aj na detskej onkológii.

&nbsp;„Pri dospelých sú významné úspechy zaznamenané v&nbsp;skupinových psychoterapiách najmä pri&nbsp;diagnózach ako sú depresie, demencie, Alzheimerova choroba. Psy sú tiež súčasťou programov pre ľudí so závislosťami alebo pacientov na oddeleniach dlhodobo chorých,“ vypočítava možnosti kanisterapie odborníčka. Veľmi obľúbená je aj medzi seniormi v&nbsp;domovoch sociálnych služieb.

Čo sa vlastne deje v ľudskom organizme pri kontakte psa a človeka? &gt;&gt;&gt;

„Intervencia s&nbsp;asistenciou psa funguje na vzájomnej stimulácii mozgových centier u&nbsp;človeka&nbsp;aj u&nbsp;psa. Tým, že klient a&nbsp;pes sa vzájomne vnímajú, aktivizujú si limbický systém. Ten je zodpovedný, okrem iného, aj za emócie. V hypofýze sa do pár desiatok minút začne produkovať hormón oxytocín a&nbsp;vyplavuje sa priamo do krvi pacienta a&nbsp;aj psa. Následne sa zlepšuje nálada, sústredenie, reč, klient je ústretovejší, nabudenejší, má viac energie. Je dokázané, že najmä tepová frekvencia malých detí a&nbsp;psov sa synchronizuje. U&nbsp;seniorov pri polohovaní so psom sa preukázateľne znižuje krvný tlak a&nbsp;zlepšuje sa percento kyslíka v&nbsp;koncových bunkách, prekrvujú sa napríklad konce končatín a&nbsp;podobne. Po intervencii sa pacient cíti príjemne unavený, aj hladný, lepšie spí,“ popisuje účinky kontaktu so psom kanisterapeutka.

Výskumy tiež dokazujú, že nepriamy očný kontakt medzi človekom a&nbsp;psom, dotyk so srsťou psa, vnímanie vibrácií jeho hlasného dychčania, ale aj jeho pach, to všetko sú veľmi intenzívne senzorické podnety, ktoré človek vníma všetkými zmyslami. „A&nbsp;to aj pacient v&nbsp;kóme, alebo klient s&nbsp;poruchou autistického spektra,“ dodáva Bátoryová.

Neexistuje vyslovene plemeno vhodné na kanisterapiu. Môže to byť rovnako kríženec ako čistokrvný psík, malý i&nbsp;veľký, sučka či pes. Rozhoduje najmä jeho povaha a zdravotný stav. „Suka je citlivejšia, vnímavá k potrebám detí, poddajnejšia. Pes zas väčšinou pokojný, má väčšiu psychickú odolnosť,“ vraví odborníčka, ktorá pracuje s bielymi švajčiarskymi ovčiakmi.

„Osvedčené sú tiež napríklad kólie, retrievre, labradory, ale aj francúzske buldočky, čivavy, landseery, pudle a množstvo iných. Do popredia sa dostávajú aj ‚hybridné plemená‘,&nbsp;krížence psov ako labradorský retriever a pudel – labradoodel, kríženec&nbsp; pudla a&nbsp;kokršpaniela - cockapoo, či kríženec maltézskeho psíka a trpazličieho pudla – maltipoo. Významnú rolu tú hrá veľkosť a&nbsp;vo všeobecnosti tieto hybridné plemená menej pĺznu.“

A pre koho sa kanisterapia nehodí? &gt;&gt;&gt;&gt;&gt;

Ide najmä o&nbsp;ľudí, ktorí majú alergie či fóbie. Kontraindikáciami sú pooperačné stavy, otvorené rany, farmokorezistentné epilepsie, horúčkovité stavy, nešpecifické zápalové ochorenia. Zvýšené opatrenia vyžadujú pacienti s&nbsp;tracheostomiou, PEG ventilom, ale aj pacienti, ktorí trpia luxáciami veľkých kĺbov,&nbsp; pacienti náchylní na únavové zlomeniny. Kvalifikovaný terapeutický tím vyžaduje od rodičov alebo zástupcov pacienta súhlas odborného lekára s&nbsp;canisterapiou.