Strata nálady a mierny kašeľ: Prvé príznaky vážneho ochorenia, ohrození ste ak...

Strata nálady a mierny kašeľ: Prvé príznaky vážneho ochorenia, ohrození sú najmä títo ľudia

Divné príznaky zápalu pľúc: Aj vyrážka či strata nálady, týka sa hlavne týchto ľudí

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Dáša Balogová

Až keď nám choroba vezme blízkeho alebo niekoho známeho, uvedomíme si, že kovidom nevymizli „hnusoby“, ktoré nás klátili roky pred ním. Na Slovensku je zápal tohto orgánu jedenástou najčastejšou príčinou hospitalizácie a pred pandémiou naň ročne zomrelo viac ako 2 600 ľudí, prevažne seniorov.&nbsp;

„Treba si uvedomiť, že naša populácia je čím ďalej tým rizikovejšia – dožívame sa vyššieho veku, do ktorého si prenášame viac chronických chorôb, užívame veľa liekov oslabujúcich imunitu, vďaka ktorým sa nám darí bojovať s mnohými reumatologickými alebo onkologickými chorobami. Súčasne podobne ako iné orgány starne aj náš <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/poznate-ucinky-postbiotik-poskytnu-telu-ochranu-aj-pred-tymito-ochoreniami">imunitný systém</a>, ktorý menej účinne chráni organizmus pred infekciami ako v mladšom veku. A kľúčovým faktorom je aj narastajúca rezistencia mikrobiálnych patogénov proti antimikrobiálnym liekom,“ poukazuje <a href="https://lekar.sk/lekar/mudr-stefan-lassan">Štefan Laššán</a> na preliekovanosť.

V reálnom živote sme si však až kovidom mnohí uvedomili, aký môže byť zápal tohto orgánu nebezpečný. A, samozrejme, nielen kovidový.

<a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/mali-ste-zime-nadchu-lete-hrozi-vyssie-riziko-infarktu-varuje-lekarka">Zápal pľúc,</a> pneumónia, je infek­čné ochorenie, pri ktorom dochádza k postihnutiu pľúcnych mechúrikov, alveol, malých dýchacích ciest a pľúcneho tkaniva v ich blízkosti, teda v citlivom priestore, kde prebieha výmena dýchacích plynov. V niektorých prípadoch sú navyše súčasne postihnuté priedušky, bronchy,“ vysvetľuje pneumológ.

Zápal pľúc môžu spôsobiť rôzne patogény. „Zjednodušene: pri bakteriálnom zápale pľúc sa väčšina infekcie nachádza v pľúcnych mechúrikoch a v dýchacích cestách, pri iných patogénoch ako mykoplazmy či chlamýdie prebieha ochorenie aj v okolitom tkanive. V každom prípade, či ide o bakteriálny, alebo nebakteriálny zápal pľúc, vždy môže predovšetkým staršieho človeka ohroziť na živote alebo minimál­ne vyvolať destabilizáciu jeho iných chronických ochorení. To je preňho následne nezriedka väčší problém ako zápal pľúc samotný,“ ozrejmuje lekár, prečo je rešpekt pred týmto ochorením stále na mieste.

„Zápal pľúc je celosvetovým problémom, patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí,“ preberá sa štatistikou na úvod Štefan Laššán zo Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti SLS. „Ani z dlhodobého hľadiska za posledných 20 rokov sa úmrtnosť zásadne nemení. Naopak, narastá jej závažnosť, pacienti častejšie vyžadujú intenzívnu starostlivosť a rôzne formy ventilačnej podpory. V Európe je podiel zápalu pľúc na úmrtnosti z akýchkoľvek príčin 2 % a medzi liečiteľnými príčinami úmrtnosti dokonca až 6 %, čo je veľmi vysoké číslo,“ pokračuje odborník hodnotami, ktoré sa zatiaľ covidu vôbec netýkajú.

Môže to zájsť až takto ďaleko, aj keď počiatočné príznaky tomu nemusia nasvedčovať.

„U&nbsp;staršieho človeka niekedy badať úplne atypický priebeh bez teplôt, mierne <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/vycerpava-vas-kasel-zbytocne-trapite-dlhsie-ako-treba">pokašliavanie</a>, stratu nálady, apatiu. Zmena správania môže niekedy u&nbsp;staršieho človeka bez ďalších zjavných symptómov byť prejavom rozvíjajúceho sa zápalu pľúc,“ upozorňuje pneumológ. Častejšie sa však zápal pľúc prejaví zreteľne.

„Medzi bežné príznaky patrí najmä sťažené dýchanie, kašeľ, vykašliavanie hlienov, horúčky a&nbsp;triašky, bolesť na hrudníku. Niekedy môže mať zápal pľúc aj mimopľúcne prejavy, napríklad bolesti svalstva, kĺbov, vyrážky, podráždenie mozgových blán a&nbsp;iné,“ dopĺňa doktor Laššán.

Horúčka i&nbsp;kašeľ však môžu chýbať, týmto zápalom pľúc sa ľudovo hovorí „studený“ a&nbsp;„suchý“.

To, či ide o&nbsp;zápal pľúc, samozrejme, spoľahlivo určí iba lekár aj na základe príznakov, ktoré mu opíšete. „Ďalej je dôležité fyzikálne vyšetrenie lekárom. Suverénne postavenie pri overení diagnózy má röntgenogram hrudníka. Niekedy možno využiť aj ultrasonografiu. Ak je to potrebné, zvážime nevyhnutnosť náročnejších vyšetrení založených na lekárskom ožiarení, kde má nezastupiteľné postavenie počítačová tomografia. Vždy robíme vyšetrenie krvi – krvný obraz, biochémiu so stanovením markerov zápalu a&nbsp;stavu vnútorného prostredia organizmu a&nbsp;mikrobiologické vyšetrenia hlienov alebo iného materiálu z&nbsp;dýchacích ciest,“ vymenováva odborník a&nbsp;k&nbsp;zoznamu pridáva aj sérologické vyšetrenia z&nbsp;krvi signalizujúce aj iné typy infekcie ako mykoplazmy, <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/suchy-kasel-nemusi-byt-kovidu-9-dalsich-priznakov-vesti-vazne-ochorenie">chlamýdie</a>, niektoré vírusy alebo vyšetrenia moču.

Ak máte diagnózu, treba ju liečiť. Bez antibiotík zrejme neodídete.

„Liečba závisí od vyvolávateľa zápalu. Väčšina zápalov pľúc je bakteriálna alebo aj keď sa začínajú ako vírusové, tak sa zvyčajne komplikujú bakteriálnou infekciou, ktorá nasadá na pôvodnú vírusovú infekciu. Preto väčšinou liečime zápaly pľúc antibiotikami,“ hovorí Štefan Laššán.

Ani ak sa baktérie „nenabalia“, nemusí to byť výhra. „Pri vírusových zápaloch pľúc máme veľmi výrazne obmedzený arzenál na liečbu. Ak začneme liečiť <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/rychla-posila-proti-chripke-toto-robte-vecer-par-minut-radi-lekarka">chrípkový</a> zápal pľúc alebo ťažkú chrípku včas, tak sme schopní pomôcť aj týmto pacientom. Bohužiaľ, pri niektorých ďalších ochoreniach vrátane vírusového zápalu pľúc spôsobeného novým koronavírusom, je liečba protivírusovými liekmi menej spoľahlivá a&nbsp;naše možnosti sú obme­dzené. V&nbsp;týchto prípadoch sa podávajú protivírusové lieky – antivirotiká – čím skôr od nástupu príznakov a,&nbsp;samozrejme, podporná liečba na uľahčenie vykašliavania alebo naopak pri vysiľujúcom suchom kašli na jeho stlmenie. Horúčky treba liečiť liekmi na zníženie vysokej telesnej teploty,“ dodáva pľúcny lekár.

Ešte väčší problém je, ak dostane zápal pľúc penzis­ta. „Starších ľudí treba hydratovať, často treba aplikovať výživu, pretože ak výrazne zoslabnú, nedokážu adekvátne prijímať potravu a&nbsp;tekutiny. Vtedy sa aplikuje výživa aj do žily. V&nbsp;niektorých prípadoch sa pridávajú takisto lieky na podporu imunity. Ak dochádza k&nbsp;dychovej nedostatočnosti, podáva sa pacientom kyslík alebo iné pokročilejšie formy podpory dýchacích funkcií,“ vysvetľuje pneumológ, prečo je zápal pľúc nebezpečný najmä vo vyššom veku.

„Seniori patria medzi najohrozenejších pacientov v&nbsp;ambulanciách aj všeobecného lekára, pričom s&nbsp;vekom riziko komplikácií spôsobených pneumokokovými infekciami dokázateľne pribúda. U&nbsp;starších ľudí je vzhľadom na slabšiu imunitu priebeh pneumokokových infekcií rýchlejší a&nbsp;závažnejší,“ pridáva sa aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Michaela Gašpar-Macháčová.

„Liečba starších osôb sa výrazne nelíši od mladších, ale seniori majú zvyčajne viac sprievodných ochorení, menej zachovanú funkciu obličiek a&nbsp;pečene, kde sa väčšina liekov z&nbsp;tela odbúrava, a&nbsp;takisto užívajú množstvo sprievodných liekov. Liečba u&nbsp;týchto pa­cientov je náročnejšia a&nbsp;vyžaduje starostlivejší prístup, výber liekov a&nbsp;dávkovanie. Je veľmi dôležité, aby sme sa zápalu pľúc a&nbsp;jeho ťažkému priebehu vyhli preventívnymi opatreniami,“ nalieha pneumológ.

Pripája sa tak k&nbsp;mnohým odborníkom, ktorí počas súčasnej pandémie radia <a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/chysta-stvrta-davka-vakciny-komu-ju-odporucaju">očkovať sa</a> aj proti iným ochoreniam, ktoré by mohli zhoršiť priebeh prípadného covidu či covidu pomôcť zhoršiť ich priebeh. „Významným rizikovým faktorom z&nbsp;hľadiska miery úmrtnosti a&nbsp;hospitalizácií je, ak dôjde k&nbsp;súčasnej alebo k&nbsp;následnej infekcii covidu s&nbsp;chrípkou alebo baktériami. Najčastejšie sa z&nbsp;baktérií v&nbsp;teréne zdevastovanom vírusovou infekciou uplatňujú pneumokoky a&nbsp;stafylokoky. Pri súčasne prebiehajúcom invazívnom pneumokokovom ochorení a&nbsp;ochorení COVID-19 je riziko úmrtia vyše 63&nbsp;%. V&nbsp;prípade nakazenia covidom do 27 dní je to viac ako 47 %. Preto je racionál­ne využiť všetky dostupné možnosti, ako takejto život ohrozujúcej komplikácii predísť,“ nabáda k&nbsp;rozumu doktor Laššán.

Ideálnu ochranu pred respiračnými ochoreniami predstavuje triáda očkovania, teda kombinácia ochrany proti covidu, chrípke a&nbsp;<a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/vaznejsia-ako-covid-nova-superviroza-siri-svetom-iba-toto-nas-ochrani">pneumokokom</a>.

„Spoločné podanie očkovacích látok proti týmto ochoreniam počas jednej návštevy, ale aj v&nbsp;časových odstupoch považujeme na základe odborných odporúčaní za účinnú prevenciu vážnych komplikácií. Práve tieto očkovaním predchádzateľné komplikácie ohrozujú chronicky chorých pacien­tov na živote najviac,“ dodáva aj Elena Marušáková z Asociácie na ochranu práv pacientov a presviedča, že vakcíny sú naozaj bezpečné. Vo veku nad 50 rokov sa môžete dať zaočkovať proti chrípke a&nbsp;pneumokokom súbežne do iného miesta vpichu, vakcínu proti covidu dostanete so 14-dňovým odstupom. Pri ťažkom priebehu covidu, chrípky alebo pneumokokovej infekcie môžete dostať vakcínu proti covidu súčasne s&nbsp;protichrípkovou alebo protipneumokokovou, každú do jedného ramena.

Vek nie je jediné riziko ťažšieho zápalu pľúc. Ochorieť a&nbsp;zle ho znášať môžu aj mladší a&nbsp;na prvý pohľad s&nbsp;dobrou kondičkou. „Riziko nákazy pneumokokovým zápalom pľúc sa zvyšuje vekom aj pridruženými ochoreniami, ako sú chronické respiračné ochorenia, vrodené poruchy imunitného systému, chronické ochorenia pečene a&nbsp;obličiek, neuromuskulárne ochorenia, reumatické ochorenia, leukémia, Hodgkinov syndróm, ale aj alkoholizmus. Vo všeobecnosti však platí, že na zápal pľúc môže ochorieť každý a&nbsp;je to prenosné ochorenie. Čiže v&nbsp;prevencii pomáhajú základné hygienické opatrenia – dobre známe R-O-R a&nbsp;aktívna prevencia očkovaním. Nielen proti pneumokokovi, ale aj proti chrípke a,&nbsp;samozrejme, novému koronavírusu,“ upresňuje doktor Laššán.