MENU
novinky-a-odbornici

Stále vás bolí niečo iné a vyšetrenia nič neodhalili? Dá sa to liečiť!

Hypochondria je chronické ochorenie, ktoré môže v slabšej alebo silnejšej forme pretrvávať celé roky.
Zdroj: Shutterstock

Súvisiace témy

Novinky a odborníci

Stále vás bolí niečo iné a vyšetrenia nič neodhalili? Dá sa to liečiť!

Hypochonder je často terčom posmeškov, hoci nie je jednoduché ocitnúť sa v jeho koži. Vyhýba sa mu rodina aj priatelia, fakty naňho neplatia. Dá sa vôbec pomôcť človeku s hypochondriou?

Väčšina z nás má vo svojom okolí príbuzného či známeho, ktorý trávi veľa času behaním po lekároch. Na otázku „Ako sa máš?“ nedostanete dvojslovnú odpoveď, ale siahodlhý zoznam doposiaľ nepotvrdených diagnóz. Aj 62-ročná Zuzana zo Zvolena je presvedčená, že je len otázkou času, kedy zomrie na nejakú vážnu chorobu. „Cítim, že mi voľačo je. Za posledných päť rokov som absolvovala vyšetrenia vari u všetkých špecialistov, pravidelne si dávam robiť analýzu krvného obrazu v súkromných laboratóriách. Doposiaľ mi nezistili nič. Všeobecný lekár ma označil za hypochondra a odmieta sa so mnou baviť,“ sťažuje sa v emaile. Na lekára sa urazila. Je rozhodnutá vymeniť ho za iného, ktorý by jej konečne potvrdil to, o čom je presvedčená už desaťročia: Trpí vážnou chorobou a na tomto svete si už dlho nepožije.

Ovplyvní vzťahy

Zuzane sa rapídne zúžil okruh priateľov, deti ju navštevujú už len zriedkakedy. „Všetko sa to zhoršilo po smrti otca. Zomrel náhle, stal sa obeťou dopravnej nehody. Aby sa mama necítila tak sama, kúpili sme jej notebook a ukázali, čo všetko si dokáže nájsť na internete,“ zdôveruje sa syn Jakub, ktorý si myslel, že jeho mama sa bude zabávať vyhľadávaním nových receptov. Zuzana to poňala z iného súdka. Jej najväčšou záľubou je vyhľadávanie diagnóz v Medzinárodnej klasifikácii chorôb. „Mama mi volá niekoľkokrát za deň, pevne presvedčená, že konečne natrafila na tú správnu diagnózu,“ konštatuje syn, ktorý mame taktiež odporúčal návštevu psychiatra. Zatiaľ bez úspechu. Zuzana je nahnevaná na celý svet. Na blízkych, aj lekárov. Je pevne presvedčená, že nikto jej nechce pomôcť. Opak je však pravdou. Doktorka Soňa Belanská z psychiatrickej ambulancie v Bratislave upozorňuje na to, že hypochondria je závažné ochorenie, ktoré sa v systéme klasifikácie duševných porúch zaraďuje medzi úzkostné poruchy. Toto ochorenie získalo v dnešnej spoločnosti hanlivý charakter, pacient je často zosmiešňovaný a onálepkovaný, hoci naozaj potrebuje odbornú pomoc.

Neverí lekárom

Hypochondria sa nedá nevšimnúť, keďže reálne zasahuje nielen do života pacienta, ale ovplyvňuje aj jeho okolie. Pani Zuzana je len jedným z mnohých príkladov. Jedným z hlavných príznakov, ktoré vás upozornia na to, že sa niečo deje, sú neustále obavy o zdravie a dlhodobý strach z chorôb. Či už strach z jednej konkrétnej, napríklad z rakoviny, ochorenia srdca, čriev a podobne, alebo viacerých. „Kľúčové je presvedčenie o prítomnosti choroby, a to aj vtedy, ak človek nemá žiadne prejavy daného ochorenia a nadmerné sebapozorovanie. Aj bežné prejavy fungovania ľudského tela pacient prežíva nadmerne úzkostlivo a považuje ich za príznaky ochorení. Neustále sa sám kontroluje, meria si napríklad tlak, pulz, teplotu, kvalitu spánku, stolicu a podobne,“ vysvetľuje naša odborníčka. Na prvý pohľad to môže vyvolať úsmev na tvári, pacient trpiaci hypochondriou, však prežíva reálny strach. „Hypochonder vyhľadáva lekárske vyšetrenia v snahe o to, aby sa ‘konečne‘ potvrdili obavy a prítomnosť ochorenia. Pacient často vystrieda viacero lekárov, hľadá stále nových špecialistov. Negatívne výsledky vyšetrení ho nevedia uspokojiť, alebo ho upokoja len na veľmi krátku dobu. Svojim zdravotným stavom sa zaoberá prakticky stále. Lekárskym záverom neverí,“ konštatuje Soňa Belanská. Keď Zuzana obehala takmer všetkých špecialistov, všeobecný lekár jej odmietol vypísať ďalšie výmenné lístky na vyšetrenie. K ním je potrebné mať reálny dôvod, ktorý sa u Zuzany nedal dokázať. Najväčším kameňom úrazu je podľa psychiatričky to, že prakticky neexistuje možnosť vplývať na pacienta pomocou racionálnych argumentov. Je hlboko a nevyvrátiteľne presvedčený o svojej ‘pravde‘. Veľmi sa trápi tým, že mu nikto neverí a lekári mu nevedia nájsť ochorenie, prípadne ho potvrdiť.

Potrebuje pomoc

Ak máte v okolí človeka, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou trpí hypochondriou, asi ste už skúšali všeličo. Tvrdenie: „Tebe nič nie je,“ sa väčšinu míňa účinku. „Najväčšia pomoc okolia spočíva najmä v tom, že ťažkosti postihnutého nebudete zosmiešňovať,“ vysvetľuje Soňa Belanská. „Pacient sám si prakticky nevie pomôcť, pretože z jeho uhla pohľadu ide o reálny stav. V prvých fázach je prirodzená snaha naozaj absolvovať lekárske vyšetrenia, aby nedošlo k zanedbaniu reálneho ochorenia. Ako sa však hromadia negatívne výsledky vyšetrení, je vhodné, aby okolie pacienta nepodporovalo v snahe hľadať stále nových a nových špecialistov. Môžete skúsiť racionálnu argumentáciu a apel na negatívne výsledky. Takisto pomáhajte pacientovi aby zostával stále aktívny v bežnom živote, napríklad ho podporujte v tom, aby sa venoval svojim hobby a koníčkom, podporujte fyzickú aktivitu a šport,“ doplňuje psychiatrička. Aj Jakub pochopil, že mame najviac pomôže, keď sa naučí prepínať pozornosť. „Mame som zobral počítač. Najprv plakala, že zomrie od nudy, no ja som sa nenechal citovo vydierať. Kedysi mala veľa koníčkov, dnes nemá žiaden, ak teda nepočítam neustálu analýzu zdravotného stavu,“ tvrdí Jakub, ktorý to s mamou nemá ľahké. Jej stav sa neupravil. Zatiaľ sa nechce zapájať do bežných činností, myslí si, že akákoľvek aktivita by len prudko zhoršila jej zdravotný stav. Podľa slov Soni Belanskej aj úprimný rozhovor s pacientom urobí veľa, je však dôležité, aby ste nezdieľali jeho obavy. „Nakoniec je to najmä okolie, ktoré človeka nasmeruje ku psychiatrovi alebo psychológovi. Pri takomto vyšetrení je vhodné sprevádzať ho do čakárne, po celý čas emočne podporovať a dodávať nádej na vyzdravenie,“ dodáva na záver.

Pokračovať Ďalej (1/2)

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Čo znamenajú výsledky môjho gynekologického vyšetrenia?

Z uvedených informácii by som doporučila superkonziliárne ultrazvukové vyšetrenie a tiež by som zvážila MRI malej panvy.

Pri zvýšenom ROMA indexe, je potrebná obozretnosť, nakoľko môžu znamenať aj abnormálne zmeny v bunkách.

Povieme si o tom niečo bližšie. Onkomarkery sú substancie prítomné v tele, ktoré sú produkované nádorovými bunkami alebo aj bežnými bunkami organizmu ako reakcia na prítomnosť nádoru. Vznikajú v dôsledku vzniku a vývoja malígneho procesu. Ak je hodnota onkomarkerov nízka, nie vždy to zaručuje neprítomnosť nádorových zien . Vo všeobecnosti však platí, že pri benígnom ochorení sú zýšené koncentrácie onkomarkera len prechodné, naopak pri malígnych stavoch dlhodobejšie alebo stúpajú. Tu je dôležitou premonnou čas, ten je prognostickým ukazovateľom v priebehu ktorého sa koncentrácia markera zdvojnásobí.

HE4 je Humánny epididymálny proteín 4, ktorý sa vylučuje do krvi a patrí do skupiny proteínov s najvyššou senzitívnosťou na detekciu ovariálneho karcinómu v porovnaní s inými markermi, a to predovšetkým v štádiu I.

ROMA index nám signalizuje riziko prítomnosti epiteliálneho ovariálneho karcinómu.  Ide o algoritmus, ktorý vychádza z hodnôt HE4 a CA 125. Keďže u Vás  bol zvýšený HE4 automaticky to koreluje s vyšším Roma indexom. Celkovo sa tieto hodnoty u nás posudzujú na základe menopauzálneho stavu ženy a to nasledovne:

Premenopauzálne ženy:
ROMA > 11,4%: vysoké riziko epiteliálneho ovariálneho karcinómu
ROMA < 11,4%: nízke riziko epiteliálneho ovariálneho karcinómu

Postmenopauzálne ženy:
ROMA > 30%: vysoké riziko epiteliálneho ovariálneho karcinómu
ROMA < 30%: nízke riziko epiteliálneho ovariálneho karcinómu

čítať viac

Pukanie, praskanie a tuhnutie čeľuste? Vyhľadajte odborníka!

Bolesť v oblasti čeľustného kĺbu môže poukazovať na primárnu poruchu v ktorejkoľvek časti úst a tváre. Zvukové fenomény ako pukanie či vŕzganie vychádzajú z narušenia koordinácie pohybu kĺbového disku a ramena sánky. Čeľustný kĺb môže byť poškodený priamym úrazom, zápalom alebo opakovaným chronickým preťažovaním kĺbových plôch pri nesprávnej koordinácii svalového aparátu v oblasti čeľustného kĺbu, ale i v oblasti krčnej chrbtice.

Napríklad chybný zhryz či škrípanie zubov sa prejavujú bolesťou čeľustného kĺbu a žuvacích svalov. Tieto stavy môžu viesť k predčasnej a bolestivej osteoartróze čeľustného kĺbu, spojenej s pocitom stuhnutosti. Pri zápalových reumatických ochoreniach môže byť postihnutý ktorýkoľvek kĺb v tele, teda aj čeľustný.

Pri väčšine týchto ochorení sú však zapálené viaceré kĺby v typických lokalitách. Súčasne sa objavujú celkové príznaky, ako je únava, slabosť, zvýšená teplota. V rámci diferenciálnej diagnostiky bolesti čeľustného kĺbu sú potrebné vyšetrenia u viacerých odborných lekárov – stomatológa, ORL lekára, neurológa a reumatológa.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor