Stále váhate? Virologička odpovedá na 3 kľúčové otázky o covid vakcíne

Bojíme sa nežiadúcich účinkov a rýchleho vývoja vakcíny proti covidu. Virologička upokojuje

Váhate, či sa dať zaočkovať proti covid-19? Prečítajte si argumenty virologičky

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Dáša Balogová

Slovenské i svetové konšpiračné weby v decembri zverejnili správu o šiestich mŕtvych po podaní vakcíny proti novému koronavírusu. Youtubový kanál Starmax News zasa odvysielal živé vystúpenie ešte z februára, v ktorom doktor Larry Palevsky, pediater z North Wellness Centre tvrdí, že pre nedostatočné testovanie vakcíny spôsobujú zápal u detí a zhoršenie zdravia očkovaných. Aj v našich končinách sa nájdu lekári a iní odborníci tvrdiaci, že proti koronavírusu viac ako vakcína pomôže budovanie imunity správnym jedálničkom a čísla chorých a mŕtvych sú nadhodnotené nesprávnou štatistikou. To všetko spôsobuje, že strach niektorých ľudí z očkovania bujnie viac ako pred samotným vírusom. A nejde len o antivaxerov, ale aj o tých, ktorí všeobecne proti očkovaniu nič nemajú, no viaceré okolnosti okolo tej covidovej sa im zdajú podozrivé.

Kým minulý rok v marci sme na ňu horúčkovito čakali, podľa prieskumu Ako sa máte, Slovensko, ktorý zverejnila Slovenská akadémia vied, na prelome októbra a novembra by sa dalo vakcínou zaočkovať len necelých 27% ľudí, vyše 44% ju odmieta a takmer 29% bolo nerozhodnutých. „Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak najmladšími respondentmi,"&nbsp;hovorí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV. A to nie je jediný rozdiel.

Z <a href="https://www.ipsos.com/en/global-attitudes-covid-19-vaccine-october-2020#:~:text=In%20a%20new%20Ipsos%20survey,to%20get%20vaccinated%20when%20possible.">medzinárodného prieskumu IPSOS</a> vyplynulo, že spomedzi 18 tisíc ľudí z 15 krajín sa chce zaočkovať vyše 70% ľudí. Zvyšok podľa IPSOS ako najčastejšie obavy uvádza príliš rýchly vývoj vakcíny, neznáme nežiadúce účinky, zdá sa im, že nebude dosť účinná, alebo že riziko nákazy covidom-19 je nízke. Slováci sú v pochybnostiach na tom podobne. „Od apríla (minulého roka, pozn. red.) je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť a tretím nedôvera voči farmaceutickým firmám,“ uvádza SAV. Bojíme sa oprávnene?

Každá vakcína môže mať nežiadúce účinky, platí to samozrejme aj pre tú proti covidu. BBC informovala, že klinické skúšky čínskej vakcíny Sinovac v Brazílii sa ukončili pre vážny incident s následkom smrti a vývoj Oxfordskej vakcíny sa zas stopol pre zápal miechy jedného z účastníkov. V oboch prípadoch výrobca dementoval, že by tieto následky priamo súviseli s aplikáciou vakcíny. „Všetky prípady pri klinickom testovaní vakcíny sa prehodnotili a dospelo sa k záveru, že ťažkosti nespôsobila vakcína, ale zdravotný stav - v jednom prípade mal očkovaný nediagnostikovanú roztrúsenú sklerózu - preto sa klinické testy neprerušili. Ťažkosti sa vyskytujú u ľudí, ktorí mali neodhalené začínajúce ochorenie a zdravotné ťažkosti sa ‚odmaskovali‘ imunitnou odpoveďou na podanú vakcínu,“ objasňuje RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty UK.

Prípad šiestich mŕtvych po podaní vakcíny od firmy Pfizer, ktorou sa očkujú aj Slováci, na svojom facebooku vysvetlilo Ministerstvo zdravotníctva SR ako zavádzanie. „Táto správa nie je hoax, je pravdivá. Napriek tomu vytvára klamlivý obraz, keď je podaná bez potrebného kontextu a súvislostí. Vyše 40 tisíc dobrovoľníkov bolo zapojených v tretej fáze klinického skúšania. Z dvoch ľudí, ktorí dostali vakcínu, zomrel jeden na zástavu srdca a druhý na arteriosklerózou,“ napísalo v januári ministerstvo, že americká lieková agentúra vyvrátila, že by tieto úmrtia súviseli s testovaním vakcíny. „Úmrtia z týchto príčin sa vyskytujú v bežnej populácii v rovnakej frekvencii. Pritom samotná americká lieková agentúra vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech vyhodnotila ako bezpečné a účinné a už dnes (v decembri, pozn. red.) sa v USA začali distribuovať,“ dodal úrad.

Na niektoré vakcíny sa čaká roky, i desiatky rokov. Ako je možné, že vakcínu proti covidu máme ani nie rok po vypuknutí pandémie? „Okolo tejto otázky sa šíri množstvo mýtov a dezinformácii. Je pravda, že vývoj vakcín bežne trvá mnoho rokov. Preto je úplne legitímne pýtať sa, ako je možné, že sa tento proces podarilo v prípade vakcíny proti covid-19 tak výrazne zrýchliť,“ objasnilo ministerstvo na sociálnej sieti v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, že vývoj vakcíny na covid-19 sa v tomto roku stal absolútnou prioritou vo vedeckých a farmaceutických kruhoch.

„V minulom roku sa na to sústredilo enormné množstvo energie a financií aj za cenu odloženia iných projektov. Množstvo procesov, ktoré súvisia s vývojom a testovaním vakcíny, sa optimalizovalo a odbyrokratizovalo, ale nikdy nie na úkor samotnej bezpečnosti. Klinické skúšanie ako také prebieha štandardne. Zjednodušené a zrýchlené je to, čo sa deje okolo nich,“ dodávajú inštitúcie.

Málokto vie, že vakcínu tu vlastne máme už rok. „mRNA vakcínu of firmy Moderna vyvinuli už 13. januára 2020, teda len týždeň po tom, ako čínski vedci zverejnili genetickú sekvenciu koronavírusu. Po celý rok prebiehalo jej skúšanie, testovanie, analyzovanie a následne schvaľovací proces. Za normálnych okolností jednotlivé fázy predklinického a klinického skúšania nasledujú postupne jedna za druhou. V tomto prípade sa spúšťali súbežne - ešte predtým, než bolo dokončené prvé kolo, štartovalo druhé kolo. Väčšiemu riziku tak môžu byť potenciálne vystavení dobrovoľníci v jednotlivých fázach klinického skúšania, ale výsledný produkt musí prejsť všetkými fázami rovnako ako akákoľvek iná vakcína. Výsledná vakcína tak bude rovnako bezpečná,“ ubezpečuje ministerstvo zdravotníctva.

Navyše pri vývoji vakcíny proti covidu-19 sa nadviazalo na vývoj vakcíny proti MERS a SARS tiež spôsobených koronavírusom. „Pri príprave vakcín proti vírusu SARS-CoV-2 sa využili všetky dostupné technológie a skúsenosti. Vychádza sa z predpokladu, že čím viac rôznych vakcín bude k dispozícii, tým bude lepší výber a časom sa ukáže, ktorá vakcína je najlepšia. Vývoj vakcín, zloženie a samozrejme klinické testy sleduje vedecká komunitou a o prípadných nedostatkoch sa píše a diskutuje,“ dokladá aj virologička Betáková.

K tretej hlavnej výhrade ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, patrí nedôvera v účinnosť vakcíny. Budú na vakcínu reagovať všetci rovnako? Platí nejaké pravidlo, u ktorých bude účinkovať slabšie, prípadne môžu mať horšie vedľajšie účinky? „Tieto otázky sa stále riešia. Vieme, že <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/urychli-stat-ockovanie-starych-chronicky-chorych-ich-opatrovatelov">starí a&nbsp;obézni ľudia</a> neodpovedajú na vakcíny tak efektívne ako zdraví ľudia. Posledné vyhlásenia však tvrdia, že vakcína proti SARS-CoV-2 bude efektívna aj u&nbsp;týchto ľudí. U&nbsp;detí sa zníži množstvo očkovacej látky,“ hodnotí virologička Betáková a uznáva, že na odpovede na niektoré otázky si budeme musieť počkať až po tom, čo očkovanie prebehne masovo.

„Všetci si uvedomujú, že nie je dosť času na to, aby sa našli odpovede na zásadné otázky, či bude vakcína chrániť obéznych ľudí, starých ľudí, ktorí majú oslabenú imunitu, či vakcína zabráni infekcii, alebo bude iba zmierňovať priebeh infekcie, ako dlho bude trvať získaná imunita a po akom dlhom čase bude potrebné preočkovanie. Bezpečnosť vakcín je však na prvom mieste,“ uzatvára.