Smrteľnú diagnózu jej zistili náhodou: Zuzku najskôr trápili len opuchy

Skoro bolo neskoro: Zuzke z Bardejova zistili rakovinu úplnou náhodou

Bolesť krížov ako prvý signál: Zuzane zistili rakovinu až po troch rokoch

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Dáša Balogová

Tipovali by ste jej vari o&nbsp;desať rokov menej. Málokomu napadne, že táto výborne vyzerajúca žena už piaty rok bojuje so smrteľným ochorením. „Najťažšie bolo oznámiť to mame a&nbsp;hlavne dcére, ktorá sa čerstvo vydala. Po prvotnom šoku som všetkých poprosila, aby si nezamieňali súcit s&nbsp;ľútosťou, že o&nbsp;tú naozaj nestojím. A&nbsp;budem sama potrebovať veľa síl, aby som zvládla liečbu,“ hovorí Zuzana Gajdošíková (52) z&nbsp;Bardejova o&nbsp;začiatkoch s&nbsp;<a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/ochorenia-a-z/mnohopocetny-myelom">mnohopočetným myelómom</a>, druhom onkologického ochorenia krvi.

„Dodnes nezabudnem na rok 2018, ktorý od základov zmenil môj život. Začiatkom marca som bola na zahraničnej dovolenke a&nbsp;po návrate udalosti nabrali veľmi rýchly spád. Výsledky z&nbsp;krvných odberov boli také zlé, že som musela okamžite absolvovať odber tkaniva kostnej drene. Dozvedela som sa, že ochorenie mám v&nbsp;treťom štádiu a&nbsp;musia mi bezodkladne nasadiť chemoterapeutickú liečbu. V&nbsp;novembri toho roku som už musela podstúpiť transplantáciu krvotvorných buniek.“

To sa udialo až tri roky po tom, čo si prvýkrát uvedomila, že sa s&nbsp;ňou čosi deje. „U&nbsp;mňa sa to začalo bolesťami chrbta, hlavne v&nbsp;krížovej oblasti, no nevenovala som tomu pozornosť, pretože som veľa šoférovala. A&nbsp;vlastne, koho dnes nebolí chrbát! Každý mesiac som bývala chorá, no riešila som to zvýšeným prísunom vitamínov a&nbsp;liekmi na zníženie teploty a&nbsp;analgetikami.

Neskôr sa k&nbsp;tomu pridružili alergické prejavy – rôzne opuchy, začervenania pokožky, a&nbsp;tak som začala chodiť na rozličné vyšetrenia. No lekári stále nevedeli určiť, čo mi vlastne je. Až náhodou si na mňa spomenula jedna lekárka, ktorá bola na konferencii, kde sa venovali mnohopočetnému myelómu. Urobila mi krvné odbery na protilátky a&nbsp;hneď ma poslala k&nbsp;pani doktorke Zdenke Štefánikovej, ktorá je odborníčka na túto diagnózu. Vtedy som si uvedomila, že to začína byť vážne,“ ozrejmuje Zuzka moment, keď sa začala naozaj znepokojovať.

„Nikdy predtým som o&nbsp;tomto ochorení nepočula. Laicky povedané, v&nbsp;kostiach sa nachádza kostná dreň, ktorej súčasťou sú plazmatické bunky. Tieto zodpovedajú za tvorbu protilátok, aby sme boli odolní voči rôznym infekciám. Myelómové bunky napádajú plazmatické a&nbsp;telo stráca imunitu. Keďže mi však pani doktorka presne vysvetlila, čo ma čaká, a&nbsp;ja som si uvedomila, že moja kniha života sa ešte nezatvára, snažila som sa s&nbsp;novou situáciou čo najskôr vyrovnať a&nbsp;myslieť pozitívne,“ vraví Zuzana.

„Mnohopočetný myelóm je druhé najčastejšie nádorové ochorenie krvi. Je mnohopočetný, lebo vzniká na viacerých miestach kostnej drene, kde v&nbsp;dospelosti prebieha krvotvorba. Medzi takéto kosti patrí lebka, rebrá, hrudná kosť, stavce, panva a&nbsp;časti ramennej a&nbsp;stehnovej kosti,“ dopĺňa charakteristiku doc. MUDr. Ľubica Harvanová, PhD. z&nbsp;Kliniky hematológie a&nbsp;transfúziológie v&nbsp;Bratislave.

Zuzka patrí približne k štyrom stovkám Slovákov, ktorým sa mnohopočetný myelóm každoročne nájde. Hoci najčastejšie ide o&nbsp;ľudí po šesťdesiatpäťke, mladších v&nbsp;jej veku stále pribúda. „Posledná analýza z&nbsp;minulého roka zistila nárast pacientov s&nbsp;mnohopočetným myelómom hlavne vo vekovej skupine starších ako 50 rokov, u&nbsp;mužov a&nbsp;ľudí z&nbsp;krajín s&nbsp;vyšším príjmom,“ pripomína hematologička, že v&nbsp;našej krajine má relatívne vysoký výskyt.

Väčšina myelómov sa nájde len vďaka čistej náhode. Ako je to možné? A dá sa to zmeniť? Pokračovanie na ďalšej strane...

Počuli ste už náš podcast?

V&nbsp;skorých štádiách myelómu nemusíte ani cítiť žiadne príznaky. „Môže sa diagnostikovať aj náhodne <a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/video/lekarka-radi-toto-mate-narok-pri-preventivnej-prehliadke">pri preventívnej prehliadke</a> alebo v&nbsp;rámci vyšetrení pre iné ťažkosti. Ak sa symptómy prejavia, môžu byť neurčité a&nbsp;podobné iným ochoreniam. Práve to komplikuje včasnú diagnostiku, na myelóm sa veľakrát nemyslí,“ konštatuje Ľubica Harvanová.

Ak typický príznak – bolesť kostí – trvá viac ako mesiac, nereaguje na liečbu alebo sa dokonca zhoršuje napriek užívaniu liekov proti bolesti, obmedzuje hybnosť a&nbsp;citlivosť v&nbsp;končatinách, mali by ste podľa lekárky určite vyhľadať lekára sami od seba. Bolesti totiž nemusia súvisieť len s&nbsp;vyšším vekom.

„Ďalším typickým prejavom býva nedostatok červených krviniek – anémia, ktorá sa prejavuje zvýšenou únavou, bledosťou, nevýkonnosťou, dušnosťou a&nbsp;búšením srdca. Pri mnohopočetnom myelóme je v&nbsp;krvi aj nedostatok normálnych funkčných protilátok – imunoglobulínov, čo prispieva k&nbsp;zníženej obranyschopnosti organiz­mu voči infekciám,“ uvádza hematologička.

Cesta k&nbsp;diagnóze môže byť dlhá. Poslať vás k&nbsp;hematológovi zrejme napadne neurológovi, ortopédovi, imunológovi, nefrológovi či reumatológovi, ktorí riešia vaše sprievodné ťažkosti. „Niektoré vyšetrenia v&nbsp;rámci diagnostiky myelómu je možné urobiť už na úrovni praktického lekára rozborom krvi, ako je sedimentácia erytrocytov, vyšetrenie krvného obrazu, základné biochemické vyšetrenie so zhodnotením obličkových parametrov, hladiny vápnika a&nbsp;celkovej bielkoviny. Tieto vyšetrenia bývajú súčasťou preventívnej prehliadky, ktorú určite netreba podceňovať,“ nabáda odborníčka. K&nbsp;usvedčeniu myelómu je vhodné spraviť aj röntgenový snímok bolestivej časti kosti.

„Pri podozrení na myelóm sa pacient odošle k&nbsp;nám hematológom. Zrealizujeme špeciálne hematologické a&nbsp;biochemické vyšetrenia krvi vrátane vyšetrenia kostnej drene a&nbsp;diagnostiky postihnutia kostí modernými zobrazovacími vyšetreniami, ako je CT vyšetrenie, magnetická rezonancia alebo PET/CT vyšetrenie,“ vysvetľuje.

A čo ak vám mnohopočetný myelóm diagnostikujú? Aké sú šance na prežitie? Pokračovanie na ďalšej strane...

Čím skôr sa choroba odhalí, tým lepšie. „Prognóza pacientov s&nbsp;mnohopočetným myelómom sa v&nbsp;posledných rokoch pre včasnú diagnostiku a&nbsp;zavádzanie inovatívnych liekov neustále zlepšuje. V&nbsp;minulosti pri dostupnosti kortikoidov alebo klasickej chemoterapie prežívali pacienti s&nbsp;myelómom iba dva až tri roky. V&nbsp;súčasnosti vďaka transplantácii vlastnými krvotvornými bunkami a&nbsp;<a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/slovenski-lekari-crohnovej-chorobe-20-rokoch-prichadza-tato-zmena">biologickej liečbe</a> sa toto prežívanie u&nbsp;väčšiny pacientov predĺžilo na 7 až 10 rokov,“ má dobré správy pre pacientov hematologička Harvanová.

Napriek pokroku sa však úplne vylieči len 10 až 15 % z&nbsp;nich. V&nbsp;Zuzkinom prípade liečba zabrala, čo znamená, že už dva roky je v&nbsp;kompletnej remisii. Po chemoterapii a&nbsp;transplantácii ju mohli prepustiť do domácej, takzvanej zaisťovacej liečby.

„Môj život už nebude nikdy ako predtým. Mávam dosť veľké bolesti a&nbsp;musím užívať lieky na ich tlmenie. Výrazne som musela obmedziť športovanie, pohyb som zredukovala na prechádzky, bicyklovanie a&nbsp;plávanie. Musela som sa naučiť žiť aj s&nbsp;neuropatiou končatín. Môj život sa zmenil, no treba si nájsť iný zmysel. A&nbsp;nestrácať čas hlúposťami, ale naplno využiť ten, ktorý nám zostáva.“

Myelóm, podobne ako leukémia, vzniká v&nbsp;kostnej dreni, ale z&nbsp;iného druhu bielych krviniek, ktorým hovoríme plazmatické alebo myelómové. „Zdravé plazmatické bunky tvoria súčasť imunitného systému a&nbsp;produkujú protilátky, ktoré nás chránia pred infekciami. U&nbsp;pa­cientov s&nbsp;myelómom sa však stávajú patologickými a&nbsp;produkujú aj patologickú protilátku nazývanú paraproteín,“ objasňuje hematologička Ľubica Harvanová.

Vo väčšine prípadov sa vyskytuje bez akýchkoľvek známych rizikových faktorov, no výskum odhalil možný súvis so zhoršením imunity, s&nbsp;istými druhmi povolania, pôsobením rôznych chemikálií a&nbsp;radiácie. Hoci nejde o&nbsp;dedičné ochorenie, výskyt predštádia myelómu – monoklonál­nej gamapatie, môže byť častejší u&nbsp;prvostupňových príbuzných.

„Liečba sa v&nbsp;súčasnosti posúva od klasickej protinádorovej liečby cytostatikami k&nbsp;inovatívnym molekulám. Moderná biologická liečba má za cieľ zvýšiť účinnosť imunitného systému v&nbsp;obrane proti nádorovým bunkám. Zároveň prebieha intenzívny výskum s&nbsp;geneticky upravenými, vycvičenými bielymi krvinkami, ktoré sú schopné zabíjať nádorové bunky,“ verí odborníčka v&nbsp;možnosť úplného vyliečenia mnohopočetného myelómu v&nbsp;budúcnosti.