Očný infarkt oberie človeka o zrak zo dňa na deň. S tým sa vyrovnáva ťažko!

Pomocníci, ktorí pomáhajú slabozrakým zvládnuť život ľahšie

Slabozrakí si vedia prečítať noviny aj spraviť prezentáciu. Pomáha im TOTO

Mária Habrmanová

Slabozrakosť môže byť vrodená, ale oslepnúť môže človek aj počas života, pri nehode alebo mu zrak zoberie vážne ochorenie. Mnohým ľuďom so zrakovým postihnutím dioptrické okuliare alebo korekcia zraku vôbec nepomôžu. Zrakové diagnózy ich limitujú vo väčšine činností v bežnom živote. Prechod cez cestu, čítanie knihy, práca s počítačom, nákupy, varenie, pranie aj iné činnosti sú pre týchto ľudí náročnejšie.

Tomáš Bako, vedúci Krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v Bratislave nám v krátkom rozhovore prezradil, ako pracujú so slabozrakými ľudmi a ako im pomôcky, s ktorými ich učia pracovať, pomáhajú zvládať domácnosť, život i prácu. „Aj napriek tomu, že naši klienti často vidia i nevidia, svet majú zastretý, plný neodstrániteľných škvŕn alebo výrazne zúžené či zdeformované zorné pole, vieme ich naučiť maximálne využívať zvyšky zraku a používať pomôcky, vďaka ktorým opäť zvládnu svoj každodenný život,“ vysvetľuje Tomáš Bako.

Podľa toho, ako sú ľudia nastavení a akú majú motiváciu, tak rýchlo sa učia pracovať so špeciálnymi pomôckami. Tomáš Bako hovorí, že u ľudí, čo stratili zrak počas života, je problém o to väčší, že potrebujú priznať, že majú problém so zrakom. Veľa z nich má zábrany používať bielu palicu, pretože si myslia, že ich označuje nálepkou „som nevidiaci“. A práve veľa z týchto ľudí by potrebovalo túto pomôcku, ale nepoužívajú ju práve kvôli tomuto označeniu. “Je naozaj veľký rozdiel, hlavne čo sa týka duševného zdravia, ak sa človek narodí so zrakovým postihnutím alebo o zrak príde počas života. Tí, ktorí sa narodia slepí, sú s tým zmierení, vedia o tom, že majú problém, s ktorým musia žiť celý život. Očný infarkt oberie človeka o zrak zo dňa na deň. S tým sa pacienti veľmi ťažko vyrovnávajú a zasiahnutá je aj psychika. V tomto prípade, nepotrebujú len našu pomoc, ale musíme ich stav konzultovať aj s ďalšími odborníkmi. Je to naozaj vážna diagnóza, ktorá si vyžaduje komplexnú liečbu so zapojením sociálnych pracovníkov a psychológov,“ tvrdí Tomáš Bako.

Tomáš Bako s kolegami z ÚNSS riešia u svojich klientov najmä funkčné poruchy. Teda zameriavajú sa na zácvik a prácu s funkčnými pomôckami, ktoré im uľahčujú život. Sú to najmä lupy na čítanie novín a časopisov alebo počítač so zväčšovacím a hovoriacim programom. Špeciálne pomôcky ako „hovoriaca váha“ a odmerka tekutín im uľahčí prácu v kuchyni. Na rozlíšenie farieb využívajú takzvaný kolortest a nápomocné sú im aj „hovoriace hodinky“. Ako používajú pomôcky slabozrakí, si môžete pozrieť vo videu ►►►

Ďalej sa odborníci orientujú aj na výcvik priestorovej orientácie a práce s palicou. „Každý človek sa učí pracovať s pomôckami rôzne dlho, preto si to vyžaduje individuálny prístup. Dokonca sme niektorým klientom ukončili výcvik, lebo nevideli sme u nich žiaden pokrok. Zdôrazňujeme, že my ich naučíme pomôcky používať, ale oni s nimi musia doma trénovať a pracovať. Niekto sa naučí techniky bielej palice za týždeň, niekomu to trvá aj 3 mesiace, lebo nie je až taký zručný. Naopak, musím vyzdvihnúť skúsenosť s klientkou, ktorá má makulárnu degeneráciu, čo je vážne ochorenie, pri ktorom odchádza centrálne videnie. My vtedy hľadáme miesto najostrejšieho videnia v periférii, preto sa môže zdať, že takýto človek neudržuje s vami vizuálny kontakt. On vás síce vidí, pretože v periférii má centrum videnia, ale pozerá sa mimo vás. Keď sme s pani začali výcvik, potrebovala na čítanie lupu so zväčšením 10-krát. Nácvikom excentrickej fixácie, hľadaním periférneho bodu a pravidelným cvičením sme u tejto klientky docielili, že teraz jej stačí lupa so zväčšním 3-krát,“ opisuje Tomáš Bako.