Prečkali ste celú pandémiu bez ujmy a po odložení rúšok od konca apríla sa u vás roztrhlo vrece s bežnými virózami? Nie ste sami. Aj podľa oficiálnych čísel to čiastočne vyzerá tak, že naše rúškami rozmaznané imunitné systémy na to trochu doplatili.
Prvý soplík
Čo na to lekárka? „Pätnásť mesiacov ani soplík! Malá Dáška mi prvýkrát ochorela s teplotou aj kašľom po tom, čo sme s ňou išli do divadla na detské predstavenie. Dovolím si povedať, že keby bola povinnosť rúšok, asi sa to nestane,“ prekvapila nás v maile košická všeobecná lekárka MUDr. Diana Baranová, keď sme ju poprosili o odborný pohľad.
„Odkedy nie sú povinné rúška, pacientov s bežnými ochoreniami dýchacích ciest pribudlo.Je ich rozhodne viac. Aj úplne obyčajné prechladnutie – nádcha. V začiatkoch ochorenia sa obvykle prejavuje symptómami, o ktorých si pacienti myslia, že ide len o sezónnu alergiu. No keď sa pridá zvýšená teplota, zmení sa charakter hlienov, prípadne sa pridruží kašeľ, je jasné, že ide o respiračný infekt,“ hovorí lekárka.
Viac chorých
Ale čo hovoria oficiálne štatistiky? Povinnosť nosiť rúška v exteriéri aj v interiéri s výnimkou nemocníc a domovov sociálnych služieb sa zrušila k 21. aprílu. „V 17. a 18. kalendárnom týždni 2022 (od 25. apríla do 8. mája, pozn. red.) sme evidovali mierny nárast chorobnosti na akútne respiračné ochorenia,“ vyjadril sa aj MUDr. Ivan Bakoss zo sekcie epidemiológie a pripravenosti na pandémie Úradu verejného zdravotníctva SR.
Aby sme boli konkrétni, podľa údajov úradu zo sedemnásteho týždňa tohto roka chorobnosť v porovnaní s predchádzajúcim týždňom stúpla o 13,9 percenta. Najviac chorých na akútne respiračné ochorenia bolo vo vekovej kategórii 0 až 5 rokov. Medzi najčastejšie komplikácie patrili sínusitídy – teda zápaly dutín, ďalej pneumónie – zápaly pľúc a otitídy – zápaly vonkajšieho zvukovodu.
„Ochorenia hlásilo 53 % všeobecných lekárov pre deti a dorast a 42 % všeobecných lekárov pre dospelých. Prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu bolo v 17. kalendárnom týždni 2022 hlásené v šiestich výchovno-vzdelávacích zariadeniach,“ uvádza na svojej stránke ďalej úrad.
Len krátko
Ako však dopĺňa doktor Bakoss, tento nárast podľa ich dát bol len krátkodobý a od 19. kalendárneho týždňa už evidovali plynulý pokles chorobnosti. „Aj prijaté protiepidemické opatrenia, teda aj prekrytie horných dýchacích ciest, ovplyvnili vývoj chorobnosti v predošlej chrípkovej sezóne. Výraznú úlohu zohráva aj počasie a s ním spojená zvýšená aktivita chrípkových vírusov. Preto je aj oficiálne stanovená chrípková sezóna pre našu časť zemegule od 40. do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka, teda počas zimných mesiacov,“ pridáva informáciu, z ktorej vyplýva, že po prvom májovom týždni by chorobnosť klesala aj tak.
„Krátkodobý nárast chorobnosti v 17. a 18. týždni sa nedá pripísať iba zrušeniu povinného prekrytia horných dýchacích ciest, ale zohralo to svoju úlohu,“ čiastočne však uznáva, že odhodenie rúšok nárastu viróz predsa len pomohlo.
U košickej lekárky to však ešte aj v júni vyzerá na virózovú sezónu v plnom prúde napriek „nechrípkovému“ dátumu. Pokračovanie na ďalšej strane....
