Rok s COVID-19: Čo sa zmenilo? Sme pripravení na ďalšie mutácie?

Rok s COVID-19: Čo všetko sa zmenilo od prvého potvrdeného na Slovensku?

Toto všetko sa zmenilo po roku s COVID-19, hovorí hlavný hygienik

V laboratóriu Národného referenčného centra (NRC) pre chrípku na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR si presne pamätajú moment, kedy sa im podarilo diagnostikovať prvého človeka nakaženého výrobcu SARS-CoV-2.

NRC si výsledok viacnásobne potvrdilo a akonáhle si bolo isté jeho správnosťou, nahlásilo to hlavnému hygienikovi.&nbsp;„Hneď ma zaujímalo, ako sa pacient má, keďže už bol hospitalizovaný. Boli to časy, keď vzoriek nebolo tak veľa, a tak som s pacientom osobne telefonoval. Informoval som o prvom potvrdenom prípade vtedajšieho premiéra a oznámili sme to verejnosti,“ opisuje sled udalostí hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Nikto nečakal, ža situácia prerastie do celosvetovej pandémie.&nbsp;„Na začiatku sme nepredpokladali, že sa postupne s touto diagnostikou stretne väčšina obyvateľstva, a že bude tak masová. Vychádzali sme zo skúseností z predošlých epidémií koronavírov, SARS a MERS, že pôjde o niekoľko importovaných prípadov zo zahraničia. Nepredpokladali sme, že z toho nakoniec bude pandémia,“ spomína doktorka Edita Staroňová, vedúca Národného referenčného centra pre chrípku.

Prvá podozrivá vzorka prišla na ÚVZ SR ešte 22. januára 2020. V tomto čase sa diagnostika len pripravovala a laboratória ešte nedokázali vzorky spoľahlivo analyzovať. A tak sa úplne prvé vzorky museli zasielať do Charité v Berlíne, ktoré je referenčným laboratóriom pre diagnostiku koronavírusov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

„Toto berlínske laboratórium pod vedením profesora Christiana Drostena vyvíjalo prvú diagnostiku na koronavírusy a poskytlo ju partnerským laboratóriám po celom svete. Na základe tohto WHO protokolu sme postupovali aj my,“ vysvetľuje doktorka Staroňová. Tá spolu s doktorkou Elenou Tichou zohrala kľúčovú v zavádzaní diagnostiky v našom laboratóriu. Komunikovali s Berlínom a spolu s doktorkou Janou Gőczeovou z Laboratória molekulárnej diagnostiky ÚVZ SR ako prvé rozbiehali diagnostiku COVID-19 na Slovensku.

„V laboratóriu máme mnohoročné skúsenosti s prácou s infekčným materiálom. Spočiatku sme mali zdravý rešpekt, ale vyšetrovanie vzoriek podozrivých na prítomnosť SARS-CoV-2 sa pre nás rýchlo stalo rutinou,“ uviedla doktorka Elena Tichá z NRC pre chrípku. Rizika nákazy pri práci so vzorkami sa neobáva. „Všetko je zabezpečené. Vzorky sú v inaktivačnom médiu a používame všetky potrebné ochranné pomôcky,“ dodala odborníčka.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Prečo na na COVID dohliadajú „chrípkari“?

Na prvé počutie sa môže zdať zvláštne, že sa koronavírusom zaoberá NRC pre chrípku, kedže COVID-19 je spôsobený odlišným typom vírusu.&nbsp;„Začiatkom roka 2020 totiž okolo WHO neexistovala potrebná sieť pracovísk zameraných špeciálne na koronavírusy. Prirodzeným a najrýchlejším riešením preto bolo, aby práve národné referenčné centrá pre chrípku začali automaticky riešiť aj COVID-19, keďže tiež ide o respiračné vírusové ochorenie,“ vysvetlil hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Pri diagnostike ide v princípe o klasickú RT-PCR metódu. V rámci siete WHO dostali laboratóriá špeciálny protokol.&nbsp;„V ňom boli zverejnené sekvencie primerov, ktoré sú cielené práve na patogén spôsobujúci COVID-19. Primery dokážu zachytávať špecifickú oblasť daného vírusu vo vzorke a na základe toho možno u pacienta diagnostikovať ochorenie. Ich syntéza trvá okolo 1 až 2 týždňov a zvyšok potrebných chemikálií sme už mali v laboratóriu,“ doplnila doktorka Staroňová.

V priebehu 12 dní od prvej podozrivej vzorky sa podarilo spustiť diagnostiku už aj priamo v NRC. „Prvýkrát sme vyšetrovali vzorky priamo u nás 3. februára 2020. Vedeli sme, že skôr či neskôr pacienta zachytíme a ochorenie sa potvrdí aj na Slovensku,“ hovorí doktorka Staroňová.

Pri budovaní efektívnej diagnostiky bolo najnáročnejšie nastaviť laboratórium tak, aby dokázalo reagovať na ohromný dopyt. NRC bolo totiž v marci na diagnostiku samo a vzorky bolo nutné diagnostikovať masovo a rýchlo.&nbsp;„Nikdy predtým sme takýto nápor nezažili. Aj keď si spomenieme na pandémiu chrípky v rokoch 2009 a 2010, nebolo to ani zďaleka takéto, v porovnaní s dneškom sme diagnostikovali možno desatinu vzoriek. Vtedy chodili denne desiatky vzoriek, teraz chodia denne stovky,“ vysvetľuje odborníčka vážnosť situácie, v ktorej sa odrazu ocitli.

Postupne sa však pridali aj prvé 3 regionálne úrady v Košiciach, Trenčíne a v Banskej Bystrici. V polovici apríla sa začali pripájať aj súkromné laboratóriá. Do diagnostiky sa zapojili už aj regionálne úrady v Komárne, Nitre, Poprade a v Žiline.

Hektický a extrémne vyčerpávajúci rok, ktorí majú za sebou pracovníci týchto laboratórií, však priniesol viac než efektívnu a spoľahlivú diagnostiku. „Nadviazali sme nové spolupráce, spoznali sme sa so štátnymi a súkromnými laboratóriami, ako aj s vedcami. Niežeby sme o sebe predtým vôbec nevedeli, ale pred pandémiou si mnohé laboratóriá v princípe navzájom konkurovali. Teraz sme museli všetci začať spolupracovať. Dnes už je sieť medzi laboratóriami vytvorená, a ak by sa niekedy v budúcnosti objavilo nové ochorenie, dokážeme opäť spolupracovať,“ zhodnotila doktorka Staroňová.

Nadviazané partnerstvá nestrácajú význam ani po roku od začiatku pandémie. Po zvládnutí diagnostiky vírusu čelíme novej výzve v podobe jeho mutácií.

Odborníci z ÚVZ SR dnes spolupracujú s Vedeckým parkom Prif UK a Virologickým ústavom BMC SAV, kde sa vybrané vzorky sekvenujú a aj so zahraničnými laboratóriami, ktoré nám rovnako ponúkli výpomoc pri sekvenovaní. Spoločnými silami sa snažia utvoriť podrobnejší prehľad o tom, aké varianty vírusu u nás cirkulujú. Aktuálne nastavujú procesy tak, aby bol úrad schopný vírusy čo najskôr sekvenovať samostatne, priamo vo svojich laboratóriách.