Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

Áno, správne, reč je o&nbsp;spánku, ktorý je nevyhnutný pre duševné aj fyzické zdravie. Správna dĺžka spánku dodá energiu, zlepší náladu a&nbsp;zvyšuje produktivitu. Nová štúdia, publikovaná v&nbsp;<a target="_blank" rel="noopener" href="https://n.neurology.org/content/early/2023/04/05/WNL.0000000000207249">časopise Neurology</a>, upozorňuje, že nielen nedostatok spánku je pre náš organizmus škodlivý, ale aj jeho prebytok. To znamená, že ak spíte dlhšie ako 9 hodín denne, môže to zvýšiť riziko mŕtvice.

Úrad verejného zdravotníctva SR zverejnil pred časom tabuľku, ktorá uvádza odporúčané hodiny spánku pre 9 vekových kategórií. Dospelí ľudia v&nbsp;produktívnom veku by mali v&nbsp;priemere spať od 7 do 9 hodín.

Nedostatok spánku je spájaný s&nbsp;mnohými chronickými zdravotnými problémami, vrátane srdcových chorôb, ochorení obličiek, vysokého krvného tlaku, cukrovky, mŕtvice, obezity aj depresie.

Negatívne účinky prináša aj príliš veľa spánku, odborne nazývaný hypersomnia. Ľudia, ktorí spia veľa, majú častokrát úzkosti, málo energie a&nbsp;problémy s&nbsp;pamäťou. Môžu tiež trpieť bolesťami hlavy, chrbtice, depresiami, obezitou, cukrovkou, ale majú aj zvýšené riziko ochorení srdca a&nbsp;riziko úmrtia. Podľa najnovšej štúdie írskej Univerzity v&nbsp;Galway majú aj zvýšené riziko mŕtvice.

„Naše výsledky naznačujú, že problémy so spánkom by sa mali zamerať na prevenciu mozgovej príhody," uviedla Dr. Christine McCarthy, odborníčka na spánok, ktorá viedla štúdiu. „Lekári by sa na základe týchto výsledkov mali začať s&nbsp;ľuďmi, ktorí majú problémy so spánkom, rozprávať skôr a&nbsp;riešiť tento problém,“ dodala McCarthy.

Článok pokračuje na ďalšej strane&nbsp; ►►►

Vedci analyzovali údaje od 4496 ľudí, ktorí mali približne 62 rokov a&nbsp;dvaja z&nbsp;troch boli muži. Vedci ich požiadali, aby vyplnili dotazník o&nbsp;svojich spánkových návykoch vrátane toho, koľko hodín spia, aká je kvalita ich spánku a&nbsp;či si cez deň zdriemnu. 

Respondenti rovnako mali opísať aj to, či počas spánku chrápu, smrkajú, alebo majú problémy s&nbsp;dýchaním. Nikto z&nbsp;nich nenosil sledovacie zariadenie spánku a&nbsp;informácie, vrátane spánkového apnoe poskytli bez potvrdenia lekára. Zhruba polovica z&nbsp;opýtaných už utrpela mozgovú príhodu. A&nbsp;práve v&nbsp;tejto skupine, 151 ľudí spalo dlhšie ako 9 hodín. V&nbsp;skupine, ktorá neutrpela predtým mŕtvicu to bolo len 84 ľudí.

Štúdia tiež ukázala, že 162 respondentov v&nbsp;skupine s&nbsp;mŕtvicou, spalo menej ako 5 hodín, v&nbsp;druhej skupine to bolo len 43 ľudí. Ľudia, ktorí chrápali počas spánku, mali trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že ich postihne mozgová príhoda, ako tí, ktorí nechrápali, a ľudia, ktorí chrápali, mali o 91 % vyššiu pravdepodobnosť, že ich postihne mozgová príhoda.

Nie je jasné, prečo príliš veľa spánku vedie k zvýšeniu pravdepodobnosti mozgovej príhody, ale výskumníci naznačili, že by to mohlo byť spôsobené inými zdravotnými problémami, ako je anémia, depresia alebo sedavý spôsob života.

Treba poznamenať, že štúdia bola pozorovacia. To znamená, že nemohla priamo dokázať, či príliš veľa alebo príliš málo spánku zvyšuje pravdepodobnosť vzniku mozgovej príhody. Vedci však zistili, že s vyšším rizikom mozgovej príhody boli spojené akékoľvek príznaky porúch spánku.

„Naše výsledky nielenže naznačujú, že jednotlivé problémy so spánkom môžu zvyšovať riziko mozgovej príhody, ale viac ako päť týchto príznakov môže viesť k päťnásobnému riziku mozgovej príhody v porovnaní s tými, ktorí nemajú žiadne problémy so spánkom," doplnila&nbsp;McCarthy.