Rakovina pľúc nebolí, čo je jeden z dôvodov, prečo tri štvrtiny pacientov prichádzajú k lekárovi neskoro. Pritom si stačí všímať drobné prvotné príznaky.
„Každý kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako tri týždne, by mal byť vyšetrený pľúcnym lekárom. Takisto zmena kvality dýchania, dýchavičnosť, či pískanie na prieduškách,“ pripomína doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., svetová kapacita v oblasti tuberkulózy a pľúcnych chorôb a expert WHO pre liečbu tuberkulózy.
Karcinóm pľúc nepostihuje len fajčiarov, ale cigarety a aj pasívne fajčenie sú najväčší vinník. Medzi rizikové faktory patrí aj znečistené ovzdušie, rodinná anamnéza, niektoré povolania a ochorenia pľúc.
Napriek pokroku v diagnostike a liečbe zomrie každoročne na rakovinu pľúc vo svete približne toľko ľudí, ako na rakovinu prsníka, rakovinu prostaty a rakovinu hrubého čreva a konečníka dohromady. Ostáva tak závažným a najťažšie liečiteľným typom rakoviny a u nás bojujeme s jej vysokým výskytom zatiaľ neúspešne.
Vždy ide o čas
Každoročne na Slovensku pribudne približne 3 tisíc nových prípadov. Mať túto diagnózu u nás znamená nielen boj o čas, ale aj boj so systémom a veternými mlynmi. Jana Pifflová Španková z aliancie NIE RAKOVINE, ktorá dlhodobo bojuje za práva a lepší život pre všetkých onkologických pacientov to potvrdzuje: „Najhoršia situácia v onkológii je asi s karcinómom pľúc. Zistili sme, že čas od prvých príznakov po začatie liečby na Slovensku je neraz až okolo 180 dní, pričom vo vyspelých štátoch sa pohybuje okolo 30 - 50 dní!“
Žiaden onkologický pacient nemá toľko času. A keď už sa k liečbe aj dostane, nemá ani zďaleka vyhraté. „Pacienti s karcinómom pľúc majú šancu na dlhší a kvalitnejší život jedine vďaka modernej diagnostike a liečbe,“ upozorňuje prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc., hlavný odborník MZ SR pre patológiu.
Kým inovatívna cielená biologická liečba ako aj imunoterapia je v zahraničí štandard, u nás je veľká časť moderných onkologických terapií nedostupná. V Česku môže byť napríklad pacient s rakovinou pľúc liečený až deviatimi štandardne hradenými terapiami, u nás len dvomi. Okrem toho, za „covidový rok“ 2020 vstúpil do systému úhrad zo zdravotného poistenia u nás iba jediný onkologický liek. Za rovnaké obdobie však pribudlo v Rumunsku 11 nových štandardne hradených liekov, v Českej republike ich bolo 8.
Moderná liečba v nedohľadne?
Celkovo je z 95 moderných liekov na onkologické ochorenia registrovaných Európskou liekovou agentúrou za posledné roky na Slovensku dostupná len tretina z nich, teda 31 liekov. Stále sme na chvoste Európy a sme na tom najhoršie aj v porovnaní so susednými a balkánskymi krajinami.
„Slovensko je jedna z posledných krajín v rámci únie, v ktorej musia pacienti a lekári za imunoterapiu bojovať, často neúspešne, keďže väčšina indikácií nie je plošne hradená. Po neschválení žiadosti poisťovňou sa pacienti a ich rodiny neraz utiekajú k verejným zbierkam, platia si liečbu z vlastných úspor alebo svoje prípady medializujú,“ uzatvára Jana Pifflová Španková.
Opisuje dobre známu situáciu, kedy neraz narazíme na zúfalé životné príbehy na sociálnych sieťach a podporíme ľudí, ktorí prežívajú najťažšie chvíle života, no nemôžu sa spoľahnúť na štát. Iba ľudská vzájomná solidarita im tak umožňuje dostať sa k tomu na čo by mal mať nárok každý človek, dôstojný život a adekvátnu liečbu.
