Nemyslite na medveďa
Podľa Miroslavy Smolovej je písanie denníka jednou z foriem terapeutických techník, ktorá sa používa pomerne často. Napríklad pri liečbe závislostí v režimovej liečbe, pri poruchách príjmu potravy, spektra úzkostných, fóbických a depresívnych porúch. „Veľmi často sa v klinickej praxi stretávam s tým, že ľudia prichádzajú s trápením opakujúcich sa myšlienok, nedokončených či neukončených tém a situácií z minulosti, ktoré narušujú spánok, čo, samozrejme, ovplyvňuje ich pracovný a osobný život. Ich hlavným cieľom je prestať myslieť na rozrušujúce pocity a udalosti. V tomto vidím kameň úrazu. Platí, že čím viac bojujeme a vehementne sa snažíme nemyslieť na rozrušujúcu myšlienku, tým väčší tlak vyvolávame a ešte viac sa ňou v mysli zaoberáme,“ objasňuje psychologička. To, že to takto naozaj funguje, si môžete overiť v praxi: „Skúste nasledujúcu minútu nemyslieť na bieleho medveďa. Pravdepodobne neuspejete. Každý pokus o potlačenie má tendenciu vrátiť sa späť,“ vysvetľuje Miroslava Smolová.
Zapíšte si to
S čím bojujeme, to v nás rastie. Proti nechceným myšlienkam však nie sme bezmocní. „Ak trpíte zakázanými alebo neprijateľnými myšlienkami, dovoľte si o nich premýšľať. Prestať ich zastavovať potláčaním je možné napríklad písaním o nich sebareflexívnym a emocionálnym spôsobom. Označenie nepríjemnej udalosti alebo emócie vytvára štruktúru, mení chaos na poriadok, čo dáva väčší zmysel a perspektívu, poskytne úľavu, uvoľní pracovnú pamäť,“ doplňuje klinická psychologička.
Aj Karin má s opakujúcimi sa negatívnymi myšlienkami bohaté skúsenosti: „Zistila som, že keď vypíšem všetko, čo ma trápi, tak mi to pomôže od negatívnych myšlienok sa rýchlejšie oddeliť. Veľkým prekvapením pre mňa bolo i to, že pozitívne skúsenosti, myšlienky a inšpirácie mi raz-dva vyfučia z hlavy, zatiaľ čo na negatívnych myšlienkach sa ‚zaseknem‘ na dlho. Vďaka denníkovým zápiskom vidím, že život sa skladá aj z krásnych okamihov. A chvalabohu, nie je ich málo,“ dodáva Karin s úsmevom. Práca s denníkom jej pomohla naučiť sa prepínať pozornosť na pozitívne momenty.
Radšej rukou
Písanie rukou sa v dospelosti väčšinou zúži na podpisovanie dokumentov a vypĺňanie tlačív. Hoci je dnes už na výber viacero denníkových aplikácií, ktoré sú chránené odtlačkom prsta, Miroslava Smolová odporúča dať pri písaní denníka prednosť klasike: „Metóda písania pero – papier má pridaný benefit, ktorý nám elektronická forma nevie poskytnúť. Ide predovšetkým o posilňovanie jemnej motoriky, koordinácie oko – ruka, posilňovanie procesu učenia, pamäťových funkcií. Písmo je pre každého z nás špecifické, poukazuje na naše individuálne prejavy a osobnostné znaky, čo pre proces písania denníka je viac ako žiaduce,“ dodáva na záver.
Vieže, že...
- Metóda písania pero – papier má pridaný benefit, ktorý nám elektronická forma nevie poskytnúť.
- Ak sa k zápiskom po čase vrátite, zistíte, že ste sa často trápili pre bezvýznamné maličkosti.
Za čo ste vďační?
Skúste si pravidelne zapisovať všetko, za čo môžete byť vďační. Nemusí ísť len o veľké veci. Počítajú sa aj drobnosti. Výsledky viacerých štúdií ukázali, že pocit vďačnosti pomôže nielen našej psychike, ale aj imunite. Rozhodne to stojí za trošku námahy!
