Psychologička o šikane: Deti sú našim zrkadlom, netoleranciu odkukajú

Psychologička o šikane: Ak sú  deti svedkami netolerancie, nebudú tolerantné ani ony

Šikanuje vaše dieťa v škole? Deti sú našim zrkadlom, vraví psychologička

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

O šikanovaní sme sa rozprávali naposledy pred takmer štyrmi rokmi. Odvtedy sme prekonali pandémiu, čelíme vojne za hranicami, máme prípad samovraždy malého chlapca ako následok šikanovania v&nbsp;triede. Čo sa zmenilo?

Zdramatizovaním atmosféry v&nbsp;spoločnosti sa zhoršuje aj prežívanie a&nbsp;zároveň správanie detí, ktorým často volajú o&nbsp;pomoc. Netolerancia, nervozita a&nbsp;napätie v&nbsp;spoločnosti, prejavy neznášanlivosti a&nbsp;agresívneho správania medzi dospelými, strata istoty a&nbsp;bezpečia majú za následok aj zhoršenie vzťahov medzi deťmi. Deti zažívajú tlak na svoj výkon, cítia sa osamotené, neisté a&nbsp;zmätené.

Kde a&nbsp;aké formy šikanovania deti najčastejšie zažívajú?

Šikanovanie sa môže objaviť v&nbsp;ktorejkoľvek sociálnej skupine. Najčastejšie tam, kde deti trávia spolu viac času, najmä v&nbsp;škole. Stretávame sa so psychickou formou šikanovania – zámerné prehliadanie a&nbsp;vyčleňovanie dieťaťa, jeho ponižovanie, zastrašovanie a&nbsp;vyhrážanie. Druhou najčastejšou podobou je fyzické ubližovanie, ktoré sa prejavuje formou bitky, telesných útokov. Rozšírenou formou je aj ničenie vecí alebo ich násilné vymáhanie. Agresor často manipuluje obeťou, vyhráža sa jej a&nbsp;vynucuje od nej jedlo, peniaze alebo ju núti spraviť niečo, čo obeť nechce a&nbsp;urobí pod nátlakom.

Počas pandémie boli deti viac doma. Znamená to, že si od šikanovania mohli trocha vydýchnuť?

Z&nbsp;najnovších prieskumov vysvitlo, že pandémia mala vplyv aj na vzťahy v&nbsp;rodinách, čo vplývalo aj na psychickú pohodu detí. Zaznamenal sa nárast rodinného násilia a&nbsp;nárast úzkostí a&nbsp;depresií aj u&nbsp;detí. Predovšetkým pri citlivejšej skupine detí, ktoré mali už pred <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/ochorenia-a-z/covid-19" target="_self">pandémiou</a> ťažkosti a&nbsp;úzkosti alebo prostredie doma nebolo podporné či dostatočne bezpečné, sa tie­to problémy počas pandémie prehĺbili. Na deti veľmi negatívne vplýva narušenie istoty a&nbsp;bezpečia, vtedy sa zhoršujú aj prejavy rôznych porúch a&nbsp;depresií. Najaktuálnejšie prieskumy hovoria o&nbsp;rastúcej tendencii výskytu šikanovania v&nbsp;bež­nom živote, ale aj v&nbsp;onlajnovom priestore.

Britská polícia napríklad vyšetruje prípad znásilnenia vo virtuálnej realite metaverzum. Obeťou sa stala ani nie 16-ročná dievčina. Môže byť šikanovanie v&nbsp;onlajnovom prostredí ešte agresívnejšie?

Na základe dostupných údajov sa javí, že stále dominuje šikanovanie tvárou v&nbsp;tvár, ale čoraz viac sa presúva do onlajnového priestoru. Deti komunikujú čím ďalej, tým viac cez sociálne siete. Čoraz intenzívnejšie využívajú moderné komunikačné technológie. Kyberšikana ide často s&nbsp;klasickým šikanovaním ruka v&nbsp;ruke. Je však ešte komplikovanejšia, keďže agresor vystupuje často anonymne a&nbsp;onlajnový priestor mu umožňuje, aby sa delil o kompromitujúci alebo ponižujúci obsah či správy so širokým publikom. Navyše dieťa nemá šancu sa pred takýmto šikanovaním schovať, agresor je schopný ubližovať aj 24 hodín denne. Pri klasickom šikanovaní nájde dieťa útočisko aspoň&nbsp;doma.

Týka sa šikanovanie najmä tínedžerov alebo je naivné myslieť si, že mladšie deti obchádza?

So šikanovaním sa stretávame už aj u&nbsp;mladších detí, dokonca v&nbsp;materských školách. Na základe dostupných údajov z&nbsp;výskumov sa často vyskytuje u&nbsp;detí vo veku 9 až 11 rokov a&nbsp;priamo úmerne zvyšujúcim sa vekom jej výskyt u&nbsp;detí narastá. Napríklad viac ako 20-percentný nárast je u&nbsp;deviatakov v&nbsp;porovnaní so šiestakmi.

Kto býva obeťou šikanovania? Existuje nejaký vzorec vlastností obete?

Obeťou šikanovania môže byť ktokoľvek. Stáva sa ňou dieťa, ktoré sa z&nbsp;nejakého dôvodu nemôže alebo nie je schopné brániť. Častejšie to býva dieťa, ktoré má málo kamarátov, niečím sa odlišuje od iných&nbsp;– výzorom, oblečením, pôvodom, náboženským presvedčením. Alebo má nejaký telesný hendikep či problém s&nbsp;rečou. Ale aj keď v&nbsp;niečom vyniká, napríklad v&nbsp;učení alebo športe a&nbsp;agresor chce mať navrch. Častejšie deti, ktoré majú pocity menejcennosti alebo sú utiahnuté, sa nevedia brániť a&nbsp;stávajú sa ľahším cieľom&nbsp;agresora.

Počuli ste už náš podcast?

Môže rodič doma postrehnúť, že práve jeho dieťa v&nbsp;škole šikanujú?

Rodič by mal byť obozretný pri akýchkoľvek zmenách správania u&nbsp;dieťaťa. Niektoré deti sú mrzutejšie, začnú byť náladové, môžu mať zrazu neadekvátne výbuchy hnevu, iné sa zas uzatvárajú do seba a&nbsp;strácajú záujem o&nbsp;veci, ktoré ich bavili. Ak rodič intuitívne cíti, že s&nbsp;jeho dieťaťom niečo nie je v&nbsp;poriadku, nemal by sa dať odbiť, ale všímať si, čo sa s&nbsp;ním deje. Dieťa trávi čas zatvorené vo svojej izbe, uzatvára sa do seba, málo komunikuje alebo neadekvátne reaguje prehnaným hnevom alebo plačom. Môže mať problém so spánkom, s&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/mate-chut-sladke-tychto-cislach-vas-zrejme-prejde" target="_self">chuťou do jedla </a>a&nbsp;rapídne sa zhoršia jeho výsledky v&nbsp;škole. Vyhýba sa škole, nachádza rôzne výhovorky, aby do školy nemuselo chodiť. Môžu sa objaviť psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy a&nbsp;brucha. Situáciu nemožno podceňovať, pretože môže vyústiť do vážnych psychických problémov.

Čo robiť, ak prídem na to, že moje dieťa šikanujú? Ako to riešiť v&nbsp;škole, aby sa situácia preň ešte nezhoršila?

Keď sa dieťa zdôverí rodičovi, je dôležité ho brať vážne a spoločne sa dohodnúť na ďalších krokoch. Určite nie je vhodné osobne zájsť za agresorom, aj útočník je dieťa a rodič by ho nemal konfrontovať. Taktiež by rodič nemal očakávať, že si dieťa vyrieši situáciu samo. Potrebuje pomoc dospelého. Dôležité je, aby rodič reagoval pokojne, aj keď je to v tej chvíli pre rodiča náročné, dieťa vypočul a nechal ho rozprávať, až potom mu kládol otázky. Mal by sa dohodnúť s dieťaťom na ďalších krokoch. Porozprávať sa s&nbsp;ním, na koho sa obrátia&nbsp;–&nbsp;či na pani učiteľku, riaditeľku, alebo na školského psychológa.

A&nbsp;čo agresor – „šikanátor“? Je šikanovanie iných detí vždy následok nevhodnej výchovy z&nbsp;domu?

Agresorom sa stávajú aj deti, ktoré samy boli obeťami šikanovania. Niekedy majú príliš autoritatívnych a&nbsp;tvrdých rodičov alebo, naopak, rodičov, ktorí sa o&nbsp;nich nezaujímajú, a&nbsp;tie­to deti sa nevedia vcítiť do pocitov toho druhého. Niekedy i&nbsp;napriek snahe a&nbsp;záujmu rodičov dieťa nemá dostatočne rozvinuté sociálne zručnosti. Útočníkovi často ide o&nbsp;pozornosť, chce mať pocit prevahy, dokazuje si svoju moc alebo pozíciu v&nbsp;triede. Predovšetkým treba dôraz vo výchove klásť na rozvoj emocionálnej inteligencie a&nbsp;empatie u&nbsp;detí. Pomôcť dieťaťu rozvíjať sociálne zručnosti, viesť k&nbsp;vzájomnému rešpektu a&nbsp;tolerancii. Nelámať osobnosť dieťaťa, poskytovať dieťaťu hranice a&nbsp;pravidlá, ktoré mu dávajú pocit istoty a&nbsp;bezpečia. Zároveň je potrebné zo strany rodičov bezpodmienečné prijatie a&nbsp;láska, ktoré sú základom zdravého sebavedomia. Pre rodiča je veľmi náročné priznať si, že moje dieťa šikanuje a&nbsp;ubližuje niekomu inému. Aj dieťa, ktoré šikanuje, potrebuje odbornú pomoc a&nbsp;podporu rodičov. Odporúčam obrátiť sa na odborníka, ktorý rodine aj dieťaťu pomôže riešiť situáciu a&nbsp;poskytne dieťaťu psychoterapiu a&nbsp;rodine poradenstvo. Rodič by nemal prehliadať a&nbsp;ospravedlňovať správanie dieťaťa. Zároveň by ho nemal odcudzovať, pretože ho potrebuje. Radšej mu dať najavo, že takéto správanie je neprípustné a&nbsp;zároveň stáť pri ňom.

Deti veľmi citlivo vnímajú a&nbsp;prenášajú do svojho správania, čo vidia vo svojom okolí, hovorí psychologička Petra Arslan Šinková. „Ak sú svedkami netolerancie, nebudú tolerantné k&nbsp;inakosti ani ony. Ak budú vnímať agresívne prejavy vo svete dospelých,&nbsp; aj ony budú častejšie riešiť konflikty a&nbsp;frustráciu takýmto spôsobom. Deti sú naším zrkadlom. Učia sa hlavne príkladom a&nbsp;odpozorovaním správania nás dospelých a&nbsp;z&nbsp;našich reakcií vo vyhrotených situáciách a&nbsp;na to by sme mali myslieť.“

„Šikanované dieťa potrebuje pomoc dospelých. Nemôžeme očakávať, že šikanovanie zvládne samo. Dôležitá je aj psychologická pomoc a&nbsp;poradenstvo pre obeť, agresora a ich rodičov, ale aj pre ostatných zúčastnených a tých, ktorí boli svedkami šikanovania ako spolužia­ci, učitelia. Nevyhnutná je práca s triedou v kolektíve,“ radí Šinková.

Psychologička o šikane: Deti sú našim zrkadlom, netoleranciu odkukajú

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Psychologička o šikane: Deti sú našim zrkadlom, netoleranciu odkukajú

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Neviete sa sústrediť? Pomôcť môže TÁTO jednoduchá pomôcka!

Nehodí sa k tebe! Ako reagovať na prvé vážne vzťahy detí?

Rozoznáte depresiu od syndrómu vyhorenia? 7 príznakov napovie

Náš mozog je naprogramovaný. Učíme sa len od jedného druhu ľudí

Máte zimy po krk? Psychiatrička radí, ako dostať zlú náladu pod kontrolu

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás