Psychológ o déjà vu: Môže byť signál výnimočnosti, no i veštiť ochorenie

Deja vu ako predzvesť demencie? Pri týchto príznakoch môže veštiť chorobu

Mávate déjà vu? Expert vysvetľuje, prečo sa deje a čo znamená pre zdravie

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Pamätám si, že u&nbsp;mňa v&nbsp;tínedžerskom veku bolo veľkou témou. Kamoška ma raz presviedčala o&nbsp;minulom živote v&nbsp;Taliansku, lebo na dovolenke s&nbsp;rodinou tam spoznávala každú uličku a&nbsp;zákutie. Mňa zas často prenasledovalo vo zvláštnej forme: zazdalo sa mi, že som slovo, či vetu počula v&nbsp;mysli sekundu pred tým, ako ich ktosi naozaj vyslovil. Nikdy ste nič podobné nezažili? Patríte k&nbsp;vzácnej skupine ľudí na planéte.

Déjà vu totiž podľa dostupných dát už niekedy „mali“ minimálne dve tretiny populácie. Prečo sa s&nbsp;nami mozog takto zahráva a&nbsp;môže byť dokonca nebezpečné? A&nbsp;čo to vlastne déjà vu presne je?

Každý deň idete tou istou cestou do práce, nakupujete v&nbsp;tom istom obchode, stretávate tých istých známych. Všetky opakovania si pritom uvedomujete. Pri déjà vu sa však „už videné“ stať z&nbsp;objektívnych príčin nemohlo. Nemôže vám byť známa jedáleň v&nbsp;čerstvo postavenom dome, kaviarnička v&nbsp;destinácii, v&nbsp;ktorej ste nikdy neboli, nemohol sa vám vybaviť dávny vtip od cudzinca, ak ste sa jeho jazyk začali učiť iba nedávno.

„Déjà vu možno opísať ako dojem, ktorý signalizuje, že sme prebiehajúci zážitok už prežili niekedy v&nbsp;minulosti. Osobitosť tohto zážitku spočíva v&nbsp;prežívaní určitého zmätku, keďže ste si vedomí, že daný zážitok je nový a&nbsp;dosiaľ nepoznaný. Aj preto sa déjà vu opisuje ako falošný pocit známosti,“ objasňuje bratislavský psychológ PaedDr. PhDr. Dušan Fábik, PhD.

Odkiaľ sa však tento dojem v&nbsp;mysli berie? <a rel="noopener" href="https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1053810012000049?via%3Dihub" target="_self">Anne Cleary</a>, psychologička z&nbsp;Colorado State University, ešte v&nbsp;roku 2012 v&nbsp;laboratóriu pomocou virtuálnej reality overovala a&nbsp;aj potvrdila takzvanú „gestalt“ – tvarovú teóriu. Podľa nej k&nbsp;déjà vu môže dôjsť pri priestorovej podobnosti medzi aktuálnou scénou a&nbsp;scénou, ktorá sa v&nbsp;pamäti nezachovala.

„Predstavte si napríklad, že cestou na návštevu chorého priateľa prechádzate okolo ošetrovateľskej stanice v&nbsp;nemocnici. Hoci ste v&nbsp;nej ešte nikdy neboli, prepadne vás pocit, že áno. Možno spôsob, akým je umiestnený nábytok, predmety na pulte, či spôsob, akým nadväzuje na rohy chodby, je rovnaký ako usporiadanie uvítacích stolov pri vstupe na školskú akciu, na ktorej ste sa zúčastnili pred rokom,“ opísala v&nbsp;<a rel="noopener" href="https://theconversation.com/what-is-deja-vu-psychologists-are-exploring-this-creepy-feeling-of-having-already-lived-through-an-experience-before-187746" target="_self">The Conversation</a>. Myslím, že „gestalt“ teória môže pomerne dobre vysvetliť kamarátkine zážitky zo Stredomoria, ale čo tie moje „telepatické“?

Sama Cleary v&nbsp;článku píše, že hneď po prvom najčastejšom spúšťači déjà vu – teda prostredí, tým druhým býva rozhovor. „Vedeckých objasnení déjà vu je pomerne mnoho. Podľa Roberta Efrona je každá informácia spracúvaná zvlášť ľavou a&nbsp;zvlášť pravou mozgovou hemisférou. Pokiaľ spracovanie informácií nie je synchronizované – napríklad pod vplyvom únavy, prichádza informácia z&nbsp;jednej hemisféry neskôr ako z&nbsp;druhej, čo má za následok pocit, že sme daný vnem už prežívali,“ približuje Dušan Fábik.

Pozoruhodným vysvetlením je podľa neho aj kryptomnézia. V&nbsp;takom prípade si zapamätáte určitú informáciu, zážitok či udalosť, ale zabudnete odkiaľ pochádza, kto alebo kde ju zažil. „Medzi menej vplyvné, ale zaujímavé patria aj teórie vysvetľujúce déjà vu procesom snívania. Podľa týchto predpokladov sa môžu takéto stavy objaviť vtedy, pokiaľ zrkadlia niektorý z&nbsp;našich snov,“ dodáva odborník.

Počuli ste už náš podcast?

Zvláštne pri déjà vu je aj to, že ho zažívajú najmä mladí ľudia do 25 rokov. Otázku prečo by mohla zodpovedať štúdia <a rel="noopener" href="https://academicminute.org/2017/02/akira-oconnor-university-of-st-andrews-deja-vu/" target="_self">Akiru O'Connora </a>a&nbsp;jeho tímu z&nbsp;University of St. Andrews. Títo vedci na overenie, ktoré časti mozgu sú pri déjà vu aktívne, použili funkčnú magnetickú rezonanciu. Zistili, že aktívny prekvapivo nebol hipokampus, kľúčová oblasť mozgu zodpovedná za vybavovanie spomienok, ale mediálna prefrontálna kôra, zóna zapojená do riešenia konfliktov medzi tým, čo si pamätáme, že sme zažili, a&nbsp;tým, čo sme skutočne zažili, píše <a rel="noopener" href="https://www.livescience.com/health/psychology/what-is-the-science-behind-deja-vu" target="_self">Live­Science</a>.

Déjà vu tak môže byť signál tohto nesúladu. Čím je človek starší a&nbsp;kontrolný mechanizmus upadá, falošné spomienky horšie rozoznáva. Ak sa vám však takto „mentálne“ čká v&nbsp;pokročilejšom veku tak často, že vás to vyrušuje, môže ísť o&nbsp;varovný príznak ochorenia.

V&nbsp;niektorých prípadoch je déjà vu sprievodným javom rôznych chorôb a&nbsp;stavov – napríklad migrény, úzkosti, zneužívania návykových látok, či takzvanej depersonalizácie, stavu, keď sa cítite odtrhnutí od svojho tela.

„Déjà vu sa častejšie vyskytuje u&nbsp;osôb, ktoré sa vyznačujú takzvanými tenkými hranicami osobnosti. Majú tendenciu prežívať množstvo senzorického materiálu naraz a&nbsp;ťažšie sa im sústredí len na jednu časť vstupnej informácie. Môžu to byť ľudia viac zasnívaní, s&nbsp;vyššou predstavivosťou a&nbsp;hlbším estetickým cítením,“ dopĺňa Dušan Fábik, že déjà vu sa preukázalo aj pri <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/potrebujete-upokojit-ako-ucinne-zvladnut-zachvat-paniky" target="_self">posttraumatickej stresovej poruche</a>. „V&nbsp;kontexte somatických ťažkostí výskumy viackrát preukázali, že sa objavuje s&nbsp;vyššou frekvenciou pri niektorých ochoreniach, ako napríklad epilepisa, kradiovaskulárne ochorenia, či dokonca podľa najnovších vý­skumov aj u&nbsp;ľudí trpiacich dlhým kovidom,“ prekvapuje odborník.

Ak si dokonca „už videné“ začnete racionalizovať a&nbsp;uveríte mu ako novej realite, môže ísť o&nbsp;predzvesť frontotemporálnej demencie. Tento jav my­šlienkového posunu dostal meno déjà vecu. Vedci napríklad zaznamenali príbeh 80-ročného muža, ktorý sa sťažoval výrobcovi elektronickej knihy, že sa v&nbsp;nej zobrazuje stále ten istý obsah a&nbsp;technikovi na stále to isté spravodajstvo v&nbsp;televízii.

„Kamkoľvek idem, na kraji cesty sú tí istí ľudia, za mnou tie isté autá s&nbsp;tými istými ľuďmi... z&nbsp;áut vystupuje ten istý človek v&nbsp;tom istom oblečení, s&nbsp;tými istými taškami, hovorí tie isté veci... nič nové,“ opísala jeho bludy stránka <a rel="noopener" href="https://www.livescience.com/health/alzheimers-dementia/groundhog-day-syndrome-made-a-man-feel-like-he-was-reliving-the-same-events" target="_self">Livescience</a>. Tomuto človeku neskôr diagnostikovali Alzheimerovu chorobu. Déjà vu sa pozorovalo aj pri epilepsii, traumatickom poškodení mozgu, schizofrénii či užívaní zlúčeniny, ktorá sa v&nbsp;tele mení na serotonín.

Déjà vu môže predstavovať zdravotný problém, ak ho sprevádzajú:

Déjà vu je podľa výskumov frek-ventovaný jav. „Niektoré zistili, že ho zažilo minimálne 60 % populácie, iné hovoria až o&nbsp;95&nbsp;% populácie. Česká štúdia konštatovala 88,8&nbsp;% populácie. Podľa nie­ktorých údajov až 7 % populácie ho máva raz týždenne alebo častejšie. Bežná frekvencia u&nbsp;dospelých je približne 2- až 4-krát ročne,“ vraví Dušan Fábik.

Podľa <a rel="noopener" href="https://health.clevelandclinic.org/deja-vu-what-it-is-and-when-it-may-be-cause-for-concern" target="_self">Cleveland Clinic</a> sa déjà vu najčastejšie vyskytuje u&nbsp;ľudí vo veku 15 až 25 rokov a&nbsp;pravdepodobnosť sa s&nbsp;vekom postupne znižuje. Častejšie sa objaví večer a&nbsp;cez víkendy ako počas pracovných dní. Podľa nie­ktorých údajov ste na déjà vu náchylnejší, ak máte vysokú úroveň vzdelania, veľa cestujete, pamätáte si svoje sny a&nbsp;zastávate liberálne názory.

Psychológ o déjà vu: Môže byť signál výnimočnosti, no i veštiť ochorenie

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Psychológ o déjà vu: Môže byť signál výnimočnosti, no i veštiť ochorenie

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Seniori, pozor na zápal. Spôsobiť ho môže nedostatok TOHTO vitamínu!

Možný spúšťač demencie? Na tieto miesta radšej ani nevkročte

Riziko demencie úzko súvisí s TÝMTO. Ako sa proti tomu brániť?

Lekár dal do súvisu demenciu a krvný tlak. Výsledok ohromí, hneď začnete inak myslieť

Tajná zbraň proti kognitívnemu úpadku. Potravina, ktorú pozná naozaj každý!

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás