Pozor na večne trvajúce soplíky! Môžu vyústiť do vážneho ochorenia

Neliečená alergia prináša veľké riziko. Astma čaká na príležitosť

Sopeľ, kašeľ a neúnavné kýchanie dokola? Slovákov trápi toto rizikové ochorenie

Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

Na Slovensku máme liečených viac ako 241-tisíc astmatikov a každým rokom ich pribúda. Odhaduje sa, že do roku 2025 bude astmou trpieť jeden z dvanástich Slovákov. Jednému z najčastejších chronických ochorení postihujúcich dýchacie cesty sa darí aj z dôvodu klimatických zmien, ktoré predlžujú peľovú sezónu či znečisteného ovzdušia, v ktorom žijeme.

Dobrou správou je, že astmu vieme liečiť až do takej miery, že pacient môže žiť celkom normálny a&nbsp;plnohodnotný život bez vážnejších prejavov ochorenia. Aj v&nbsp;tomto prípade je však podstatné, aby pacient spolupracoval s&nbsp;lekárom a aby sme v systéme zdravotníctva vedeli už počiatočne problémy zachytiť a riešiť včas, zhodli sa odborníci v neformálnej diskusii.

Liečba astmy sa za posledné desaťročia výrazne posunula vpred. Najdôležitejšími míľnikmi boli vývoj inhalačných kortikoidov, vývoj fixných kombinácií – keď sa v jednom inhalátore nachádzajú dva alebo tri lieky, a vývoj biologickej liečby, ktorá sa považuje za mimoriadny prelom v liečení astmatikov. „Nastal výrazný odklon od systémovej liečby v podobe tabletiek, do inhalačnej lokálnej liečby, ktorá priamo pôsobí v dýchacích cestách. V ponuke moderných a inovatívnych liekov Slovensko nezaostáva a ich dostupnosť je porovnateľná so západným svetom," spresnil imunológ a alergiológ Prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD.

Úlohou alergiológa je podľa neho predovšetkým alergika správne indikovať. „Neliečená alergia, predovšetkým v podobe alergickej rinitídy, je základným rizikovým faktorom pre rozvoj astmy,“ vysvetlil s&nbsp;tým, že tieto ochorenia spolu úzko súvisia a pokiaľ alergika včas neliečime, skôr či neskôr sa z neho s veľkou pravdepodobnosťou stane astmatik.

Cieľom samotnej liečby je podľa pneumologičky MUDr. Kataríny Dostálovej to, aby pacient ani nevnímal, že astmu má. „Liečba sa každému pacientovi prispôsobuje a&nbsp;ak sa aj objavia nežiaduce účinky, vieme ju zmeniť. Máme k&nbsp;dispozícii napríklad inhalačnú či biologickú liečbu, ktoré sú pre pacienta bezpečné a&nbsp;veľmi účinné. Problémom však je, keď napríklad pacient dlhodobo nerieši svoje príznaky, má pretrvávajúci kašeľ, pískanie na hrudi, alebo alergickú nádchu. Keď astmatik príde v&nbsp;zlom a neskorom štádiu ochorenia, niektoré zmeny v&nbsp;pľúcach už nevieme zvrátiť,“ uviedla.

Význam spolupráce pacienta s&nbsp;lekárom pri liečbe astmy vyzdvihol predseda Slovenskej asociácie astmatických a alergiologických pacientov Mgr. Andrej Vilim. „Spolupráca pacienta s lekárom je pri liečbe astmy kľúčová, a to najmä v tom, aby pacient svojej diagnóze rozumel a aby neprestal v liečbe, aj keď sa začne cítiť lepšie,“ uviedol aj v&nbsp;súvislosti s&nbsp;inhalačnou liečbou astmatikov, ktorú v&nbsp;praxi mnohí nevedia využívať správne. Kto však má pacientov edukovať o&nbsp;tom, ako správne inhalovať a&nbsp;ako žiť s&nbsp;astmou a&nbsp;alergiami? Odborníci sa v&nbsp;diskusii zhodli, že spolupracovať musí nielen pacient a&nbsp;špecialista, ale aj lekárnik či všeobecný lekár.

Prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD. priznáva, že do ambulancií k&nbsp;špecialistom mnohokrát prichádzajú ľudia s problémami, ktoré tam vôbec nepatria. „Diskutujeme so všeobecnými lekármi najmä v snahe nastaviť systém tak, aby sme preklenuli čas, keď pacient čaká na vyšetrenie u špecialistu. Pri ľahšej forme astmy môžu pacienta edukovať a riešiť už všeobecní lekári, rovnako je to aj pri alergiách, aby sa pacient dostal aspoň k základnej liečbe a informáciám. Rovnako je našou snahou vzdelávať kolegov v tom, ako komunikovať s pacientom a edukovať ho tak, aby jeho liečba bola účinná a bezpečná," dodal s tým, že aktuálne máme aj na Slovensku k dispozícii rôzne inhalačné pomôcky, v ktorých sa sám pacient môže stratiť, preto je dôležitá kontrola jeho inhalačnej techniky.

Astma je však veľkým problém nielen pre zdravie pacienta, ale aj pre spoločnosť a&nbsp;zdravotnícky systém. „Astma nás z pohľadu zdravotných poisťovní stojí ročne minimálne 45 miliónov eur. Pacient s astmou je do roka 45 až 50 dní na PN, v zahraničí je to napríklad od 1 do 14 dní. Astma ako taká je niečo o čom treba hovoriť a riešiť to, pretože do roku 2030 môžu tieto náklady ešte niekoľkonásobne narásť," &nbsp;uviedol Prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD. zo Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Alarmujúcim faktom tiež je, že na Slovensku máme stále vysoký počet neliečených ľudí. Medzinárodné štúdie odhadujú, že približne 45 % pacientov nebolo nikdy diagnostikovaných. Odborníci sa preto zhodujú v&nbsp;tom, že aj napriek dostupnosti moderných a&nbsp;inovatívnych liekov pre astmatických pacientov musíme systém nastaviť tak, aby boli títo pacienti včas diagnostikovaní, riešení už pri problémoch s&nbsp;alergiami a&nbsp;aby boli dostatočne edukovaní v&nbsp;tom, ako majú pristupovať k&nbsp;svojej liečbe.