Luciina mama sa vrátila z nemocnice koncom apríla. Už tretíkrát v tomto roku. „Najprv mala kovid a silný zápal pľúc, zo silných antibiotík klostrídiovú infekciu, psychické ťažkosti, problémy s obličkami a krvotvorbou. Hospitalizovali ju postupne v troch rôznych mestách na Slovensku. Vždy ju prepustili v piatok a dali jej lieky na tri dni. Zabalené v obálke, vystrihnuté z blistrov. Takže mňa zakaždým v pondelok čakalo koliesko – všeobecná lekárka, a buď psychiatrička, alebo nefrologička, ktoré ju liečia, aby som im odovzdala prepúšťacie správy a nechala mame predpísať lieky, ktoré určili v nemocnici,“ opisuje štyridsiatnička.
Tentoraz to však nešlo jednoducho, ako v predchádzajúcich prípadoch. „Najprv ma všeobecná lekárka upozornila, že v nemocnici mali mame predpísať lieky na tridsať dní. Vraj to tak platí od januára, ale bola milá a nerobila z toho veľkú drámu. Tá nastala až na psychiatrii. Sestrička sa na mňa osopila pred celou čakárňou, že oni mame lieky nepredpíšu, mali to spraviť v nemocnici a ju nezaujíma, že je bez liekov. Oháňala sa novým zákonom. Akoby sme ja alebo moja mama mohli za to, že nemocnice si neplnia svoju povinnosť,“ prízvukuje Lucia, že napriek „novému“ zákonu mamu s liekmi na mesiac neprepustili ani raz.
Zmätočná novela
Čo tak psychiatrickú sestričku nahnevalo? Januárová zmena zákona mala špacírovanie prepustených pacientov po ambulanciách praktických lekárov zamedziť a im tak výrazne uľaviť. Zjednodušene povedané – kým do prvého januára lekár v nemocnici liek na 30 dní mohol predpísať, po prvom januári už musí.
Podľa tlačovej správy ministerstva zdravotníctva novela mala zámer zvýšiť medicínsku a právnu ochranu pacienta a odbremeniť ho od následnej návštevy lekára do krkolomných troch dní po ukončení hospitalizácie, tak ako bolo dovtedy zvykom. Tridsaťdňová lehota mala jednak preklenúť kritický čas napríklad počas víkendov či sviatkov, kým sa pacient mohol dostať k ambulantnému špecialistovi alebo praktikovi a jednak sa mala podľa zákona odstrániť európska anomália. Podľa nej administratívnu záťaž predpisovania liekov namiesto špecialistu, ktorý samotnú liečbu určil, mal znášať všeobecný lekár. Všeobecní lekári od úpravy čakali výrazné uľahčenie práce. Nestalo sa.
