Nie je to o slabej vôli. Lekárka radí, čo treba pri chudnutí spraviť ako prvé

Chcete schudnúť? Tuk tvoria aj boľavé zážitky, lekárka radí ako na to

Priberáte bez nadmerného jedenia? Takto vyriešite príčinu, radí lekárka

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Nedarí sa vám schudnúť, priberáte zo vzduchu, zhodené kilá rýchlo naberáte naspäť? Podľa psychiatričky a&nbsp;psychoterapeutky s&nbsp;vyše dvadsaťročnou praxou treba prehodiť výhybku najprv v&nbsp;duši. Vedci – a&nbsp;to ešte pred deviatimi rokmi – spojili obezitu hlavne s&nbsp;posttraumatickou stresovou poruchou (PTSP).

V&nbsp;abstrakte svojej <a target="_self" rel="noopener" href="https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4459590/">štúdie</a> vedci o&nbsp;PTSP dokonca hovoria ako o&nbsp;„kľúčovom“ faktore obezity. Naozaj takto úzko súvisia?

Traumatický stres vplýva na reguláciu telesných pochodov viacerými spôsobmi. Jednak sa pri ňom zvýšene aktivuje sympatiková odpoveď, čiže zvýši sa krvný tlak a&nbsp;pulz cez vyplavenie noradrenalínu. Zvýšene sa aktivuje aj neuroendokrinná os, teda hypotalamus, hypofýza, nadobličky. Vyplavuje sa viac kortizolu a&nbsp;cez jeho vystúpenú hladinu dochádza k&nbsp;poruchám metabolizmu a&nbsp;k&nbsp;sklonom k&nbsp;priberaniu. Psychický stres teda priamo ovplyvňuje telesné pochody. Ďalší mechanizmus spočíva v&nbsp;tom, že psychická nepohoda môže spôsobovať emocionálne prejedanie.

Aký druh stresu môže až takto zasiahnuť biologické procesy? Zrejme nestačí, ak ráno nestihnem autobus...

PTSP nadväzuje na nejakú zaťažujúcu alebo potenciálne traumatizujúcu udalosť. Môže ísť o&nbsp;zážitky vystavenia sa skutočnej alebo hroziacej smrti, vážnemu zraneniu alebo sexuálnemu násiliu. Alebo o&nbsp;opakované traumatizujúce udalosti, ktoré človek zažíva v&nbsp;detskom alebo adolescentnom veku. Tie potom niekedy vedú k&nbsp;takzvanej komplexnej PTSP. Ako ukazujú viaceré dlhodobé aj prierezové štúdie, medzi PTSP a&nbsp;obezitou je výrazná spojitosť.

Ako zistím, že PTSP mám?

Objavuje sa viacero príznakov – flashbacky, vnucujúce sa opakované myšlienky na traumatické udalosti, náhle spomienky, živé obrazy. Alebo zrazu počujete zvuky, obrazy súvisiace s&nbsp;udalosťou, s&nbsp;čím ide ruka v&nbsp;ruke veľký nepokoj, búšenie srdca, zvýšenie tlaku, potenie. Alebo sa vyhýbate situáciám, ktoré by mohli spúšťať tieto nepríjemné spomienky, čo môže znamenať výrazné obmedzenie celkového fungovania. Ďalším príznakom je celková zvýšená rozrušenosť, ostražitosť. V&nbsp;prípade komplexnej PTSP sa k&nbsp;týmto symptómom pridáva ešte znížené sebahodnotenie, problémy s&nbsp;emočnou sebareguláciou, s&nbsp;upokojovaním sa, zlyhávanie vo vzťahoch.

Uvedomuje si človek traumu, alebo ho k&nbsp;vám privedú skôr tieto symptómy a&nbsp;pôvod v&nbsp;traume odhalíte neskôr?

Často to môže byť s&nbsp;dlhoročným odstupom od udalostí, ktoré človek zažíval. Trápi sa rôznymi ťažkosťami, ale nespája si ich s&nbsp;detstvom, s&nbsp;traumou a&nbsp;niekedy je aj veľmi dlho neliečený. Napríklad matky malých detí zažijú traumatický pôrod a&nbsp;potom sú dva-tri roky odpojené od dieťaťa, nevedia sa oňho dobre postarať, lebo majú samy so sebou problém. Nemusia si uvedomovať, odkiaľ to pramení.

Zrejme to súvisí s&nbsp;tendenciou ľudí vytesňovať, keď nemáme ani čas sa vlastnými problémami zaoberať….

Keď sa traumy dejú od veľmi blízkych ľudí, s&nbsp;ktorými máme tendenciu si udržiavať dobré vzťahy a&nbsp;blízkosť, a&nbsp;nevytesnili by sme to zlé, čo sa dialo, nevedeli by sme byť s&nbsp;nimi ďalej vo vzťahoch. Vytesnenie je nevedomý a&nbsp;prirodzený obranný mechanizmus s&nbsp;cieľom vytesniť traumu, ale zachrániť vzťah. Môže ísť ale aj o disociáciu, ďalší obranný mechanizmus – zážitok sa nijak ucelene nedostane do pamäti, ale zostáva len vo fragmentoch a rôzne spúšťače môžu spúšťať rôzne nepríjemné telesné pocity a reakcie.

A môžeme sa neskôr začať emocionálne prejedať. Aké emócie nás k&nbsp;tomu zvyčajne nútia?

Často sa to viaže na pocity ako žiaľ, smútok,<a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/8-dokazov-stastneho-vztahu-ak-robite-tieto-veci-rozchod-nehrozi"> osamelosť</a>. Jedlo predstavuje zdroj bezpečia, upokojenia. Niekedy k&nbsp;nemu majú sklony ľudia, ktorí v&nbsp;ranom detstve nezažili úplné a&nbsp;bezpodmienečné prijatie a&nbsp;lásku. Človek sa už od malička naučí kompenzovať duševnú nepohodu jedlom. Stáva sa odmeňujúcim faktorom, navodzuje vyplavovanie endorfínov – vnútorných opioidov – a&nbsp;tie pomáhajú dosiahnuť pocit bezpečia. Podarí sa to na chvíľku, ale potom sa to cyklicky opakuje, čím dochádza k&nbsp;závislosti od jedla.

Otočím otázku, aké emócie najčastejšie prežíva obézny človek? Sú to tie isté?

Často prežíva pocit porazenosti, zlyhávania, zahanbenia, bezmocnosti, osamelosti, ale aj hnevu na seba, na druhých. Na seba preto, lebo nevie si so svojou obezitou poradiť, na okolie zasa preto, lebo naňho často reaguje veľmi nevhodne. Obezitu prisudzuje – a&nbsp;to dokonca aj odborníci – slabej vôli.

A&nbsp;nie je to o&nbsp;slabej vôli?

Nie. Samozrejme, aj na vôli je dobré pracovať v&nbsp;zmysle zdravého stravovania, výživy, diéty, ale ukazuje sa, že samostatne toto nefunguje. Možno sa podarí krátkodobo zredukovať hmotnosť, ale dlhodobo to nie je účinné.

U&nbsp;obézneho teda pracujú hlbšie mechanizmy, na ktorých prekonanie bežné vôľové schopnosti nestačia….

Vo vzťahu PTSP a&nbsp;obezity hrá rolu mnoho faktorov, ktoré sa vzájomne podnecujú, podporujú a&nbsp;sčítavajú. V&nbsp;rámci vyhýbavého správania pri PTSP sa človek menej hýbe, nemá taký <a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/zhadzujete-kila-prerusovanym-postom-aky-nazor-ma-nan-lekarka">kalorický výdaj</a>. Pri nadmernom vyplavovaní kortizolu má tendenciu konzumovať kalorickejšiu stravu a&nbsp;celkovo jedáva viac. Niekedy však ľudia ani nejedia mnoho potravy, ale ich telo je nastavené tak, že priberá.

Napríklad poruchy spánku a&nbsp;zmeny v&nbsp;spánkovom rytme výrazne vplývajú na hormonálnu reguláciu a&nbsp;teda narušenie pocitov sýtosti. Zvyšuje sa vyplavovanie leptínu, teda hormónu sýtosti, ale zasa nefunguje spätná väzba, čiže sýtosť sa nedostavuje. Stúpa aj tvorba inzulínu, ale bunky naň nereagujú, vzniká rezistencia a&nbsp;riziko diabetu. Cez neuroendokrinnú os sa zvyšujú zápalové parametre. Zistilo sa, že bývajú zvýšené u&nbsp;obéznych ľudí aj u&nbsp;ľudí, ktorí nie sú obézni, ale majú PTSP. Oxidatívny stres zasa spôsobuje, že sa viac vyplavujú nezdravé tuky z&nbsp;buniek, zvyšuje sa hladina lipidov, nezdravých tukov, triglyceridov, a&nbsp;tým rastie kardiovaskulárne riziko.

Aké je teda riešenie pre obéznych ľudí, ktorým sa nedarí schudnúť?

Samotné programy redukcie hmotnosti alebo psychoedukácia o&nbsp;zdravej strave sú dôležité, ale nestačia. Z&nbsp;môjho pohľadu by mali súbežne absolvovať aj psychoterapiu, aby bol efekt dlhodobejší. Ak ide skôr o&nbsp;mechanizmus emocionálneho prejedania, rôznymi postupmi ako je dynamická psychoterapia, interpersonálna psychoterapia, či na vzťahovú väzbu zameraná psychoterapia, sa dajú hľadať spúšťače, ktoré sú často vo vzťahových interakciách. Človek sa naučí rozpoznávať, kedy viac siaha po jedle. Často pomáha, že namiesto jedla vyhľadá niekoho druhého. Pokiaľ trpí psychotraumou, existujú špecifické postupy ako katatýmne-imaginatívna psychoterapia, EMDR, či naratívna expozičná terapia, zamerané na hlboko uložené traumatické obsahy. Funguje tiež hypnóza, autogénny tréning so špeciálne upravenou formulkou, ktorá oslovuje pocit sýtosti – napríklad „som príjemne sýta".

Po akej dobe asi možno od psychoterapie čakať účinok?

Je to beh na roky. Telo potrebuje nejaký čas, aby sa pomenili hormonálne regulácie a&nbsp;preladil vegetatívny systém. Pomáha nestanoviť si za cieľ samotné chudnutie, ale skôr lepšie porozumieť sebe a&nbsp;tomu, prečo sa tento stav vôbec vyvinul. Mám skúsenosť, že po tom, ako ľudia spracujú boľavé zážitky, ktoré môžu stáť za zvýšeným konzumovaním potravín, tak to ide samo.

Podľa <a target="_self" rel="noopener" href="https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4459590/">štúdie bostonských vedcov</a> uverejnenej online v&nbsp;Metabolism: Clinical and Experimental v&nbsp;roku 2014 je trauma z&nbsp;minulosti nielen kľúčovým faktorom obezity, ale môže sa podpísať aj pod ďalšie civilizačné a&nbsp;životohrozujúce stavy. „Posttraumatická stresová porucha sa spája s&nbsp;vyšším BMI/obezitou a&nbsp;jej komplikáciami vrátane vysokého krvného tlaku a&nbsp;metabolického syndrómu, a&nbsp;to nielen v&nbsp;porovnaní so zdravým stavom, ale aj v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými psychickými poruchami, ako sú schizofrénia, poruchy nálady a&nbsp;demencia,“ píšu v&nbsp;abstrakte.

Aby vám kilogramy vôbec nezačali prerastať cez hlavu, aké prvé výstražné signály si všímať? „Ak začnete viac siahať po nezdravých jedlách, ak sa to opakuje, prípadne máte problémy so spánkom. Vtedy je dôležité sa zastaviť, stabilizovať si spánkový režim, zamyslieť sa, ako konzumujem a aká základná emócia u mňa cez deň prevláda,“ odporúča <a target="_self" rel="noopener" href="https://lekar.sk/lekar/mudr-natalia-kascakova">Natália Kaščáková.</a>

Musel každý obézny človek prežiť v&nbsp;minulosti traumu? Celosvetový výskyt PTSP v&nbsp;populácii sa odhaduje na 10% u&nbsp;žien a&nbsp;5% u&nbsp;mužov. Obéznych je okolo 17%. „Koľko percent z&nbsp;nich je traumatizovaných, to vám neviem povedať. Zaujímavé ale je, že vzťah medzi týmito dvoma poruchami je obojsmerný, čiže aj obézni ľudia majú vyššiu tendenciu rozvoja PTSP, ak zažijú potenciálne traumatizujúcu udalosť. Majú spoločný neurobiologický základ,“ konkretizuje psychiatrička.

Priberáte bez nadmerného jedenia? Takto vyriešite príčinu, radí lekárka

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Priberáte bez nadmerného jedenia? Takto vyriešite príčinu, radí lekárka

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Zabijaci tuku na stôl! Týchto 8 pokrmov vás zbaví prebytočných faldov

Väčšie brucho v menopauze? Treba zmeniť taktiku a zmizne

Schudnite ľahšie! Prísadu, ktorá znižuje cholesterol, musíte mať DOMA!

Majú ich v každom obchode. Zlepšia pamäť, koncentráciu a pomôžu chudnúť

Chuť na jedlo a maškrtenie obmedzia tieto vône. Stačí si pričuchnúť

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás