Normálna hladina draslíka v krvi sa pohybuje od 4 do 5 mmol/l. Až 98 percent minerálu sa nachádza vnútri buniek, zvyšok v telových tekutinách. „Jeho zníženie v krvi približne o tretinu znamená už závažnú poruchu, zníženie o viac ako polovicu ohrozuje život,“ hovorí prof. MUDr. Jana Jurkovičová, CSc., z Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK. „Takéto stavy vznikajú väčšinou dôsledkom niektorých závažných ochorení. Nedostatočný prísun draslíka potravou je skôr zriedkavejšou príčinou.“
Vyberte si čerstvé menu
Odporúčaný denný príjem draslíka potravou sa u dospelého človeka pohybuje okolo 3,5 gramu denne. O tento minerál vás môže oberať takzvaný západný spôsob stravovania. „Draslík je hlavným vnútrobunkovým iónom nielen u človeka, ale aj v iných živých organizmoch. V rozličných množstvách sa nachádza prakticky v každej potravine, vyšší je však v rastlinnej,“ hovorí o zdrojoch minerálu lekárka. „Priemyselným spracovaním, rafináciou, mletím múky či lúpaním ryže a najmä solením sa jeho obsah výrazne znižuje.“ Ak je váš jedálny lístok založený na vyššej spotrebe bielej múky, uprednostňujete spracované potraviny a čerstvé ovocie i zeleninu jete sporadicky, rýchlo sa dopracujete k zníženému príjmu draslíka. Podľa odborníčky je v európskych krajinách jeho hlavným zdrojom mäso, mäsové výrobky, produkty z obilnín a zemiaky.
„O prípadnej prevencii alebo liečbe draslíkom musí rozhodnúť lekár. Určite sa neodporúča ani živelná konzumácia rozličných výživových doplnkov.
Pozor na preparáty
Zvýšená hladina draslíka je v prípade zdravých ľudí skutočne zriedkavá. Predávkovanie minerálom zo stravy v tomto prípade nehrozí. Správne fungujúce obličky dokážu pri dlhodobo vyššom príjme desať- až dvadsaťnásobne zvýšiť vylučovanie nadbytočného draslíka močom. Predávkovať sa však môžete preparátmi s obsahom draslíka, preto sú lieky s jeho obsahom na lekársky predpis. „Najvýznamnejšími dôsledkami jeho vysokej hladiny sú zmeny elektrickej vodivosti v srdci, ktoré môžu viesť k spomaleniu až k zastaveniu jeho činnosti. Objaviť sa môžu aj rozličné svalové zášklby, kŕče alebo mravčenie,“ hovorí o tom, prečo sa nepúšťať do výživových experimentov, Jana Jurkovičová. „O prípadnej prevencii alebo liečbe draslíkom musí rozhodnúť lekár. Určite sa neodporúča ani živelná konzumácia rozličných výživových doplnkov. Zdravý človek by mal nielen draslík, ale i všetky ostatné potrebné látky získavať z pestrej a vyváženej stravy.“
