Ak na pitie nepotrebujete žiadny sociálny dôvod, je to zdvihnutý prst. PhDr. Jana Žemličková, PhD., MPH pracuje v petržalskom AT sanatóriu pre alkoholikov ako psychoterapeutka. Psychoterapiu, pri ktorej využíva aj štúdium divadelníčky, vníma zaväzujúco ako povinnosť otvárať skryté miesta a možnosti svojich pacientov. „Už v začiatkoch svojej praxe som pochopila, že s takým človekom prejsť kus života je obohacujúce aj pre mňa. Bez nich by som nebola tam, kde som, nedokázala by som počuť, cítiť a vnímať chorobu v takom komplexe, aký je pre uzdravenie a vymanenie sa spod závislosti pre človeka dôležité.“
Existuje stránka na sociálnej sieti „Mama potrebuje víno“. To znie, akoby deci červeného po večeroch bolo absolútne v poriadku. Je?
Ja som sa stretla dokonca už aj s výrazom „zdravý alkoholizmus“ – napríklad pitie po dobrom jedle. Človek je tvor vynachádzavý a ospravedlniť si vie prakticky všetko, akékoľvek konanie, ak oň má záujem, dokonca aj také, ktoré prekračuje zákon. V realite života prakticky neexistuje dôvod, prečo si nevypiť. Jedným z dôvodov na pitie je aj prostredie a súčasťou prostredia je každý z nás. A keď k tomu pridružíme racionálne zdôvodnenia ako „relax po ťažkom dni“ či „právo na pokoj“, alebo proklamovaný postoj „červené víno je zdravé“, z večerného popíjania sa postupom času môže rozvinúť aj „potreba vína“ na každý deň ako súčasť života. Takúto stránku na sociálnej sieti z pohľadu ochrany zdravia vnímam ako rizikovú, pretože odzrkadľuje postoj našej spoločnosti, že piť je normálne.
Niet sa čo čudovať, že veľa žien začne s pitím práve na materskej. Stretávate sa s tým?
Áno, pri ženách môže byť pitie spojené aj s materstvom, keď majú pocit, že za veľmi krátky čas musia zrelaxovať, čo im alkohol umožňuje. Pocit izolovanosti, nezamestnanosti alebo aj života v nefunkčnom vzťahu môže byť tiež silným spúšťačom pitia. Myslím si, že pôvod rastúceho ženského pitia je zakotvený v emóciách. Ženy citlivejšie spracovávajú stresové situácie, a tých bolo najmä v posledných rokoch pandémie nekonečne veľa. Osamelosť prežívajú oveľa bolestivejšie a vytvárajú si, aj keď nevedomky, únik z každodennej rutiny.
Je už žien alkoholičiek viac ako mužov?
Pred šesťdesiatimi až sedemdesiatimi rokmi bol ženský alkoholizmus oproti mužskému v pomere 1 : 16, dokonca ženy v tých časoch považovali za neliečiteľné. V liečebniach ani ženské oddelenie pre alkoholičky neexistovalo, liečili sa len muži. Za posledných dvadsať rokov sa tento pomer výrazne zmenil v neprospech žien. Neexistuje presný výskum, ale podľa našich skúseností v Sanatóriu AT môžem skonštatovať, že v súčasnosti je to približne 1 : 3. Odhaduje sa, že nebude dlho trvať a ženy budú dokonca prevažovať.
Ženy alkoholičky však na verejnosti veľmi nevidno. Pijú skôr potajomky? Sú iné ako muži?
Pohlavie si nevyberá. Odborníci dokonca hľadali typológiu v tomto zmysle, ale nepodarilo sa. Ženy už dlhšie nepijú len doma, emancipácia otvorila brány do sveta ženám aj v konzume, nehovoriac o období, keď sme všetci brali domovy ako nútené zlo pred vyššou mocou – ochranou vlastného zdravia. Niektoré ženy pijú alebo užívajú rôzne lieky na stimuláciu uvoľnenia, alebo z radosti, zo sexuálnej pohody, ale rovnako aj zo smútku, depresie či nespokojnosti. A nakoniec oba typy možno stretnúť v jednej ambulancii.
