Máte radi schlaftrunk na spanie? Psychoterapeutka o tom, či naozaj škodí

Psychoterapeutka: Varovné príznaky ženského alkoholizmu vyzerajú nevinne

Deci každý večer, ste alkoholik? Psychoterapeutka o varovných príznakoch 

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Dáša Balogová

Ak na pitie nepotrebujete žiadny sociálny dôvod, je to zdvihnutý prst. PhDr. Jana Žemličková, PhD., MPH pracuje v&nbsp;petržalskom AT sanatóriu pre alkoholikov ako psychoterapeutka. Psychoterapiu, pri ktorej využíva aj štúdium divadelníčky, vníma zaväzujúco ako povinnosť otvárať skryté miesta a&nbsp;možnosti svojich pacientov. „Už v&nbsp;začiatkoch svojej praxe som pochopila, že s&nbsp;takým človekom prejsť kus života je obohacujúce aj pre mňa. Bez nich by som nebola tam, kde som, nedokázala by som počuť, cítiť a&nbsp;vnímať chorobu v&nbsp;takom komplexe, aký je pre uzdravenie a&nbsp;vymanenie sa spod závislosti pre človeka dôležité.“

Existuje stránka na sociálnej sieti „Mama potrebuje víno“. To znie, akoby deci červeného po večeroch bolo absolútne v&nbsp;poriadku. Je?

Ja som sa stretla dokonca už aj s&nbsp;výrazom „zdravý alkoholizmus“ – napríklad pitie po dobrom jedle. Človek je tvor vynachádzavý a&nbsp;ospravedlniť si vie prakticky všetko, akékoľvek konanie, ak oň má záujem, dokonca aj také, ktoré prekračuje zákon. V&nbsp;realite života prakticky neexistuje dôvod, prečo si nevypiť. Jedným z&nbsp;dôvodov na pitie je aj prostredie a&nbsp;súčasťou prostredia je každý z&nbsp;nás. A&nbsp;keď k&nbsp;tomu pridružíme racionálne zdôvodnenia ako „relax po ťažkom dni“ či „právo na pokoj“, alebo proklamovaný postoj „<a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/pomoze-vam-kava-rychlejsie-vytriezviet-ako-rychlo-telo-spracuje-pohar-vina">červené víno</a> je zdravé“, z&nbsp;večerného popíjania sa postupom času môže rozvinúť aj „potreba vína“ na každý deň ako súčasť života. Takúto stránku na sociálnej sieti z&nbsp;pohľadu ochrany zdravia vnímam ako rizikovú, pretože odzrkadľuje postoj našej spoločnosti, že piť je normálne.

Niet sa čo čudovať, že veľa žien začne s&nbsp;pitím práve na materskej. Stretávate sa s&nbsp;tým?

Áno, pri ženách môže byť pitie spojené aj s&nbsp;materstvom, keď majú pocit, že za veľmi krátky čas musia zrelaxovať, čo im alkohol umožňuje. Pocit izolovanosti, nezamestnanosti alebo aj života v&nbsp;nefun­kčnom vzťahu môže byť tiež silným spúšťačom pitia. Myslím si, že pôvod rastúceho ženského pitia je zakotvený v&nbsp;emóciách. Ženy citlivejšie spracovávajú stresové situácie, a&nbsp;tých bolo najmä v&nbsp;posledných rokoch pandémie nekonečne veľa. Osamelosť prežívajú oveľa bolestivejšie a&nbsp;vytvárajú si, aj keď nevedomky, únik z&nbsp;každodennej rutiny.

Je už žien alkoholičiek viac ako mužov?

Pred šesťdesiatimi až sedemdesiatimi rokmi bol ženský alkoholizmus oproti mužskému v&nbsp;pomere 1 : 16, dokonca ženy v&nbsp;tých časoch považovali za neliečiteľné. V&nbsp;liečebniach ani ženské oddelenie pre alkoholičky neexistovalo, liečili sa len muži. Za posledných dvadsať rokov sa tento pomer výrazne zmenil v&nbsp;neprospech žien. Neexistuje presný výskum, ale podľa našich skúseností v&nbsp;Sanatóriu AT môžem skonštatovať, že v&nbsp;súčasnosti je to približne 1 : 3. Odhaduje sa, že nebude dlho trvať a&nbsp;ženy budú dokonca prevažovať.

Ženy alkoholičky však na verejnosti veľmi nevidno. Pijú skôr potajomky? Sú iné ako muži?

Pohlavie si nevyberá. Odborníci dokonca hľadali typológiu v&nbsp;tomto zmysle, ale nepodarilo sa. Ženy už dlhšie nepijú len doma, emancipácia otvorila brány do sveta ženám aj v&nbsp;konzume, nehovoriac o&nbsp;období, keď sme všetci brali domovy ako nútené zlo pred vyššou mocou – ochranou vlastného zdravia. Niektoré ženy pijú alebo užívajú rôzne lieky na stimuláciu uvoľnenia, alebo z&nbsp;radosti, zo sexuálnej pohody, ale rovnako aj zo smútku, <a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/ochorenia-a-z/depresia">depresie</a> či nespokojnosti. A&nbsp;nakoniec oba typy možno stretnúť v&nbsp;jednej ambulancii.

Ak ostanem pri ženách na materskej, predstavujem si, že ide hlavne o&nbsp;tridsiatničky. Tých je najviac?

Dnes môžeme skôr konštatovať, že sa posúva veková hranica vzniku závislosti. Liečime už aj osemnásťročné pacientky. Pred päťdesiatimi až šesťdesiatimi rokmi bol vekový priemer vzniku závislosti okolo päťdesiat­dva rokov, dnes sa dostávame pod vek štyridsať a&nbsp;menej, nie ojedinele aj pod dvadsať rokov. Rovnako závislým sa môže stať muž aj žena, dokonca aj dieťa. Dnes hovoríme už aj o&nbsp;detskom alkoholizme.

Ako často si môžem naliať pohár vínka, aby z&nbsp;toho teda nevznikla každodenná potreba?

Vo svojej praxi sa veľmi často stretávam práve s&nbsp;touto otázkou – ide o&nbsp;hľadanie takzvaného bezpečného pitia. A&nbsp;to, žiaľ, prakticky neexistuje, aj keď podľa odporúčania sa udáva 2,5 deci desaťstupňového piva alebo 1,5 deci vína či pol deci destilátu jednorazovo. Ale ani to nemusí platiť, lebo vo veľa prípadoch o&nbsp;absorbovaní etanolu rozhodujú viaceré faktory ako osobnosť, pohlavie, ako ho organizmus metabolizuje, a&nbsp;mnohé ďalšie faktory.

O&nbsp;alkoholizme rozhoduje osobnosť?

Hranice pitia sú dané osobnosťou, prostredím, drogou a&nbsp;frekvenciou. Každý organizmus je individuálna jednotka, reagujúca na alkohol špecificky. Máme alkoholikov z&nbsp;jedného piva alebo pohára vína denne, používaného ako „schlaftrunk“, teda hovorovo povedané „liek na spanie“, ale aj razantného pitia niekoľkých litrov piva, vína či destilátu v&nbsp;nepravidelnej týždennej či dennej frekvencii.

Kde sa začína hranica, že už mám problém s&nbsp;alkoholom? Aké výstražné signály si všímať na sebe?

Závislým sa človek stáva porušením prevodových mechanizmov v&nbsp;mozgu, ktoré pre optimálne prežívanie vytvoria chorobnú žiadostivosť po alkohole. Stimulujú sa takzvané odmeňovacie centrá aktiváciou dopamínu v&nbsp;celom tomto procese, ktorý reguluje pocit šťastia. Keď vznikne prvý abstinenčný príznak, ktorý diktuje človeku povinnosť piť, hovoríme o&nbsp;závislosti. Rizikové pitie je rozpoznateľné symptómami, nad ktorými je užitočné sa zamyslieť: keď cítim, že pijem viac, než by som chcel/a; keď si nalievam pre účinok z&nbsp;alkoholu, keď nepotrebujem žiaden sociálny dôvod; keď potrebujem „preladiť“, keď usilujem o&nbsp;zmenu nálady; keď vyhľadávam program alebo aktivity, ktoré sú spojené s&nbsp;pitím; keď moje pitie spôsobuje trápenie niekomu blízkemu a&nbsp;keď mám potrebu klamať v&nbsp;súvislostí s&nbsp;pitím.

Existuje typický rizikový pacient so sklonom k&nbsp;pitiu? Alebo sa to môže stať každému?

Niet alkoholika, ktorý by do alkoholizmu zapadol „chtiac“. Každý, bez ohľadu na pohlavie, kto akýmkoľvek spôsobom pije, si myslí, že nie je ohrozený závislosťou. Dokonca človek aj rokmi postihnutý závislosťou si to nielen myslí, ale to, čo prežíva, nehodnotí ako poruchu prežívania. Závislým sa človek nestane omylom ani nešťastnou náhodou, ale vlastným rozhodnutím a&nbsp;vie­rou, že jemu sa to nemôže stať. Tento fakt konzervuje našu dušu a&nbsp;prispieva k&nbsp;vzniku choroby – na tom sa zatiaľ nič nezmenilo.

Ak si zvyknem každý večer to deci červeného naliať, už mám hľadať odborníka, aj keď si nemyslím, že mám problém?

Najťažšie v&nbsp;liečbe je pripustiť si, že mám problém, a&nbsp;prijať ho. Motivácia pacienta liečiť sa začína, keď si prizná závislosť alebo aspoň rizikové pitie, respektíve stratu kontroly nad pitím. V&nbsp;tejto fáze sa mu dostatočne venujeme, pretože keď sa motivačná fáza dobre rozpracuje, tak má liečba predpoklady byť úspešná. Máme vlastný systém liečby, aj vlastnú terapiu – novoterapiu, podľa jej zakladateľa doktora Ivana Novotného. Je založená na veľmi jednoduchom mechanizme, ktorým sa snažíme pacienta priviesť k&nbsp;zmenám. Ide o&nbsp;behaviorálnu autorekodifikáciu (BAR), teda zmenu chybných kódov, ktoré pacient získal pri <a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/7-super-dovodov-preco-oplati-pit-kazdy-den-obycajnu-vodu">rozvoji pitia</a>, na ochranné, pri ktorých mu postoj v&nbsp;myslení a&nbsp;správaní bude brániť, aby nedošlo k&nbsp;recidíve.

Takže v&nbsp;liečbe nejde len o&nbsp;odučenie od fyzickej závislosti od alkoholu, ale o&nbsp;zmenu myslenia?

Alkoholizmus alebo závislosť je choroba psychiky a&nbsp;správania, keď pacient je anozognostický, čo znamená že nevie, že rozmýšľa pre seba rizikovo. Snažíme sa mu otvárať rizikové mechanizmy, ktoré ho vždy vracajú tam, kam sám nechce.

Pripomína mi to prípad známeho, ktorému po protialkoholickej liečbe pohárik už doslova nechutil. Problém nastal, až keď sa vrátil domov a&nbsp;pitím opäť „riešil“ ťažkú životnú situáciu. Takže fyzicky si odvykol, no myslenie ostalo rovnaké?

Každé vyjadrenie smerom k&nbsp;spomínanému človeku by bolo zo strany odborníka nezodpovedné. Každý problém treba mať správne diagnostikovaný alebo v&nbsp;psychoterapii odhalený, a&nbsp;potom nie radiť, ale buď ordinovať, alebo vo vzájomnej interakcii poskytovať podporu v&nbsp;novom rozhodovaní. Treba si tiež uvedomiť, že aj akákoľvek závislosť, ktorá usmrtí človeka, sa začína malými dávkami a&nbsp;že ovplyvniť ju môžem v&nbsp;populácii aj ja svojím správaním. Už pri prvom nevydarenom pokuse prestať by mal človek vyhľadať odbornú pomoc a&nbsp;pri opätovnom by mal po pomoc utekať.

Aká je úspešnosť liečby alkoholika a&nbsp;od čoho závisí?

Úspešnosť liečby alkoholika nie je merateľná, pretože plynie v&nbsp;čase. Dá sa hovoriť o&nbsp;stabilite v&nbsp;abstinencii viazanej na tvorbu životného programu, ktorý u&nbsp;pijana absentuje, na záujmovú sféru, ktorá je buď zanedbaná, alebo celkom nerozvinutá z&nbsp;čias detstva, a&nbsp;na celkovú harmonizujúcu sociálnu, pracovnú aj rodinnú oblasť. Svoju minulosť taký človek potom nevníma ako temnú, búrlivú a&nbsp;dramatickú, ale ako nevyhnutnú. Stáva sa slobodným, otvoreným k&nbsp;životu. Sú to vzácni ľudia. Vidieť vrátené životy a&nbsp;neskôr aj návraty k&nbsp;hodnotám v&nbsp;rodinách, znamená veľa krásnych pocitov a&nbsp;chvíľ aj pre mňa. Žiť, tvoriť, ale aj sa trápiť so závislými nemusí tak byť len utrpením, ale aj vzájomným obohatením.