Máte dopamínový smäd? Psychológ o stave, ktorý si mýlime s ADHD

Psychológ o ADHD: Môžete si ho mýliť s depresiou, ako to zistíte?

Myslíte si, že máte ADHD? Skrýva sa zaň vážna choroba, varuje psychológ

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Stačí to nahlas spomenúť a&nbsp;už vám skáču reklamy. V&nbsp;mojom prípade, keďže skratku ADHD používam pomerne často na laické vysvetlenie mnohých mojich nedostatkov, sociálne siete z&nbsp;času na čas zaplavia „reelka“ so slečnami, ktoré mi nápadne pripomínajú samu seba –&nbsp;dlho váhajú nad oslovením v&nbsp;bežnom maile, nadľudský výkon striedajú s&nbsp;pasivitou a&nbsp;celodenným pobytom v&nbsp;posteli a&nbsp;donekonečna odkladajú dôležité rozhodnutia.

Našla som sa v&nbsp;tom a&nbsp;mám pocit, že rovnako ako slečna aj ja „to“ asi mám. Podľa rozsiahlej <a rel="noopener" href="https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0165178123003992?ref=pdf_download&amp;fr=RR-2&amp;rr=8178bea22f7642eb" target="_self">metaštúdie </a>v&nbsp;Psychiatry Research, ktorá hodnotila údaje z&nbsp;57 samostatných prác zahŕňajúcich dokopy viac ako 21 miliónov dospelých, ADHD oficiálne trpia asi tri percentá populácie. Avšak túto diagnózu a&nbsp;prípadne následnú liečbu podľa <a rel="noopener" href="http://Psychiatrist.com">Psychiatrist.com</a> dostane len 10 až 25 percent postihnutých – ak rátam správne, znamenalo by to teda, že hyperaktívny mozog môže mať v&nbsp;skutočnosti až 30&nbsp;percent z&nbsp;nás?

Čo to vlastne ADHD je? <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/problematicki-dospeli-mat-adhd-nemusi-byt-tragedia" target="_self">Porucha pozornosti s hyperaktivitou</a>, alebo skrátka ADHD – z&nbsp;anglického attention deficit/hyperactivity disorder, sa bez ohľadu na vek osoby definuje dvomi základnými kritériami. „Prvým je nepozornosť, ktorá nezodpovedá vývinovej úrovni jednotlivca. Môže ísť napríklad o&nbsp;menší dôraz na detaily, ťažkosti s&nbsp;udržaním pozornosti pri plnení úloh, ľahkú vyrušiteľnosť podnetmi alebo ťažkosti s&nbsp;organizovaním úloh. Druhým kritériom je hyperaktivita a&nbsp;impulzivita, ktoré sa môžu prejavovať nepokojnými pohybmi rúk či nôh, ťažkosťami s&nbsp;pokojným sedením alebo nadmerným rozprávaním,“ opisuje základný obraz poruchy PhDr. PaedDr. <a rel="noopener" href="https://www.linkedin.com/posts/du%C5%A1an-f%C3%A1bik-7b454a2a4_phdr-paeddr-du%C5%A1an-f%C3%A1bik-phd-sn%C3%ADvanie-activity-7156641416452952064-QoYj/" target="_self">Dušan Fábik</a>, PhD. z&nbsp;bratislavskej psychologickej ambulancie. Vyzerá „dospelácka“ verzia inak?

Podľa neuropsychologičky Dede O'Sheaovej z&nbsp;Beth Is­rael Lahey Health v&nbsp;Cambridgei v&nbsp;Massachusetts, ktorú cituje magazín <a rel="noopener" href="https://www.huffpost.com/entry/adult-adhd-signs-symptoms_l_634dbbe6e4b04cf8f37b8e6f?" target="_self">HuffPost</a>, dospelí s&nbsp;ADHD majú skôr viacero menej výrazných príznakov, akoby zlyhávali úplne. Navyše, ak im nediagnostikovali poruchu v&nbsp;detstve, mali celý život na to, aby si osvojili zručnosti potrebné na kompenzáciu svojich symptómov, takzvané maskovanie.

Nedostatok sústredenia skrývate za skrolovanie v&nbsp;telefóne a&nbsp;zábudlivosť, neschopnosť organizovať sa za prokrastináciu a&nbsp;únavu, ale napríklad nepokoj a&nbsp;závislosť od podnetov za spoločnosťou vítaný perfekcionizmus a&nbsp;workoholizmus.

Dá sa na ADHD zvaliť aj pocit preťaženia, chaotickosť, nedochvíľnosť, zameranie na výkon, ale aj veľa-veľa nerozhodnosti, ako píše magazín?

Dušan Fábik hovorí, že hrubé črty ADHD sú aj v&nbsp;dospelosti podobné ako v&nbsp;detstve. „Dospelá osoba nevie venovať plnú pozornosť pracovným zadaniam, nesleduje precízne inštrukcie a&nbsp;zlyháva v&nbsp;dokončení úloh. Veľmi často zadanú úlohu aj začne, ale následne rýchlo stráca pozornosť a&nbsp;ľahko sa rozptýli. Môže sa vyhýbať úlohám vyžadujúcim dlhšie trvajúcu mentálnu námahu, napríklad vyplňovaniu formulárov alebo čítaniu dlhých textov,“ pokračuje slovenský odborník, no dodáva, že u&nbsp;dospelých sa už natoľko nevyskytujú príznaky motorickej hyperaktivity.

„Častejšie to býva pocit <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/6-bodov-tele-uvolni-stres-viete-kde-ich-najst-stlacit" target="_self">nepokoja,</a> nervozity či netrpezlivosti. V&nbsp;práci sa môžu objavovať tendencie skákať druhým do reči alebo zasahovať iným do činnosti. Medzi prejavy v&nbsp;dospelosti možno radiť aj menej konzistentný verbálny prejav.“

Doktorka O'Sheaová ďalej uvádza, že väčšina príznakov dospeláckeho ADHD má spoločného menovateľa&nbsp;– zosilnenú potrebu dopamínu, chemickej látky v&nbsp;mozgu, ktorá vedie k&nbsp;pocitom odmeny. Väčšine ľudí stačí tešiť sa na večerný seriál a&nbsp;motivovať sa k&nbsp;prekonaniu nepríjemností dňa, človek s&nbsp;ADHD však aj počas práce má neustálu potrebu k&nbsp;odmene odbiehať – k&nbsp;nutkavému prezeraniu príspevkov, počúvaniu zapálených politických diskusií či ku krimidrámam, len aby ste mozog zachránili od jednotvárnosti. Výsledok je, že sa splnenie úlohy posúva a&nbsp;odkladá.

„Bežný človek sa môže cítiť znudený rutinnou úlohou, ale pri ADHD je tento negatívny pocit extrémnejší – a&nbsp;rovnako snaha vyhnúť sa jej,“ hovorí americká odborníčka. Na druhej strane, do úlohy, ktorá vás zaujíma sama osebe, sa paradoxne dokážete zahĺbiť tak, že vás úplne absorbuje a&nbsp;vy sa v&nbsp;dopamíne vyslovene kúpete.

Hyperfokusácia, ako pre­hnanú orientáciu na zadanie nazývajú psychológovia, sa môže okrem písania mailu či hrania počítačovej hry týkať aj vzťahov. Vzťahy sú pri ADHD otázka sama osebe. Raz do nich dávate všetko, no ak dostatočne zaujímavé podnety pominú, strácate záujem. „Partner alebo partnerka trpiaca ADHD môže mať ťažkosti s&nbsp;udržaním pozornosti počas konverzácie, čo býva pre druhú stranu nepríjemné. Často sa zdá, že osoba s&nbsp;ADHD&nbsp;nás nepočúva, nevie, čo sa jej hovorí, alebo je myšlienkami inde,“ hovorí Dušan Fábik o&nbsp;tom, čo vo vzťahu môže narobiť kopu prekážok.

„Problémy sa vynárajú aj s&nbsp;organizovaním úloh, ktoré sa niekedy prejavia v&nbsp;nesprávne rozvrhnutom čase, zabudnutí platenia účtov či nedodržiavaní termínov,“ dodáva.

Niektoré príznaky ADHD dokonca napodobňujú symptómy úzkosti alebo <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/ochorenia-a-z/depresia" target="_self">depresie</a>, vyjadrila sa pre HuffPost aj Cristina Louk, klinická psychologička zo štátu Washington. „Väčšine ľudí najprv diagnostikujú tieto poruchy a&nbsp;sú frustrovaní, keď liečba nedokáže zmierniť ich príznaky,“ myslí si. Aj nedávna štúdia v&nbsp;časopise <a rel="noopener" href="https://www.psychiatrist.com/jcp/young-adult-social-outcomes-of-adhd/" target="_self">The Journal of Clinical Psychiatry</a> odhalila, že mladí dospelí s&nbsp;ADHD čelia viacerým klinickým komplikáciám, ako je zvýšená miera depresie, úzkosti, zneužívania látok a&nbsp;sebapoškodzovania, píše <a rel="noopener" href="http://Psychiatrist.com">Psychiatrist.com</a>.

Slovenský psychológ sa domnieva, že to môže byť aj opačne. „Symptómom ADHD nie je podľa oficiálnych diagnostických kritérií úzkosť, depresia ani perfekcionizmus. Úzkosť, depresia či zvýšená hladina stresu pod vplyvom perfekcionizmu však vytvára problémy so zameraním sa na stanovené úlohy či zachovaním pokoja, čo nás môže mylne nabádať, že ide o&nbsp;ADHD. Veľmi často sa stáva, že domnelé ADHD v&nbsp;dospelosti je v&nbsp;skutočnosti signálom stresu a&nbsp;zvýšenej úrovne úzkosti. Mnoho ľudí si tieto ťažkosti vysvetľuje touto poruchou, no len pri&nbsp;malom percente je možné naozaj o&nbsp;nej uvažovať,“ podotýka Dušan Fábik.

Ako je teda možné, že na mňa i mnohých mojich priateľoch najmä v&nbsp;posled­nom čase niektoré príznaky ADHD tak skvele sedia? Od Dušana Fábika sa dozvedám, že táto porucha sa nedá získať vekom. „Osoba sa s&nbsp;touto neurovývinovou poruchou narodí. Jedným z&nbsp;diagnostických kritérií dokonca je, že nie­ktoré znaky nepozornosti alebo hyperaktivity by mali byť prítomné už na začiatku adolescencie. Ak sa intenzívne symptómy objavia až v&nbsp;dospelom veku, odporučil by som uvažovať o&nbsp;zvýšenej hladine stresu alebo úzkosti,“ spresňuje.

Podľa neho je skôr problém dokonalosť vyžadovaná spoločnosťou a&nbsp;zároveň trieštenie pozornosti záplavou stimulov. „Zaneprázdnenosť sa stáva kultom a&nbsp;životným štýlom. Týmto spôsobom sami sebe bránime udržať koncentráciu. Naša pozornosť sa scvrkla na krátke a&nbsp;intenzívne podnety. Takéto fungovanie v&nbsp;spoločnosti vytvára podobné symptó-my ako ADHD, hoci vo väčšine prípadov to ADHD nie je.“&nbsp;

Máte dopamínový smäd? Psychológ o stave, ktorý si mýlime s ADHD

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Máte dopamínový smäd? Psychológ o stave, ktorý si mýlime s ADHD

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Neviete sa sústrediť? Pomôcť môže TÁTO jednoduchá pomôcka!

V akom veku sa dá diagnostikovať ADHD?

Nedostatočné rozpoznávanie ADHD je problém. TOTO zistila nová štúdia!

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás