Prečo sa potraviny, ako je pohánka, mak, čučoriedky, ovos, med, špalda či vlašské orechy, označujú za superpotraviny?
Úprimne povedané, neexistuje niečo ako jedna, dve či viacero konkrétnych superpotravín. Vlastne musím priznať, že ani neviem, prečo sa vyššie menované potraviny označujú za superpotraviny. Pravdepodobne to bude pre ich vysoký obsah vlákniny. Ak ideme označiť nejakú potravinu za „super“, treba si uvedomiť nasledovné. Ak sa chceme zdravo stravovať, netreba jesť jednu, respektíve dve zázračné superpotraviny, ale treba jesť stravu, v ktorej prevládajú čo najrozmanitejšie rastlinné produkty - ovocie, zelenina, strukoviny, orechy, semiačka, celozrnné produkty -, pretože toto všetko sú „superpotraviny“.
Je pre nás lepšie konzumovať domáce potraviny, ktoré sú dopestované v našich zemepisných šírkach, alebo sú pre nás rovnako dobré napríklad morské riasy?
Sezónne lokálne produkty v strave sa ukázali ako prospešné, keďže sa vie, že črevný mikrobióm, teda mikróby žijúce v črevách, sa viaže nielen na vonkajšie prostredie, ale mení sa aj vplyvom vonkajších činiteľov, aj keď prostredie ostáva to isté. Toto sa dokázalo napríklad u kmeňa Hadzov, ktorí dodnes žijú lovom a zberom v oblasti severnej Tanzánie. Túto oblasť charakterizujú extrémne zmeny medzi vlhkým a suchým obdobím, pričom počas suchého obdobia Hadzovia viac lovia, a teda konzumujú viac mäsa, čo znamená, že majú zvýšený príjem zvieracích bielkovín a tuku. Vo vlhkom období sa, naopak, živia skôr tým, čo krajina ponúka, teda prevažne rastlinnou stravou. Konzumujú veľké množstvo vlákniny za deň, viac ako 100 g. Výskum tohto kmeňa ukázal, že ich črevný mikrobióm dokáže byť sezónny, teda sa dokáže prispôsobiť tomu, čo jedia. Tieto zmeny, i keď sú pozoruhodné, neviedli v prípade sledovaného kmeňa k zmene funkcie ich mikrobiómu. Jeho funkcie, ktoré sú veľmi podstatné pre črevné a celkové zdravie, ostali nezmenené.
Ako často by sme mali "superpotraviny" konzumovať a v akom množstve?
Najprv by sme si mali povedať, prečo je rastlinná vláknina taká potrebná. Na to nám dala odpoveď okrem iného veda, keďže máme k dispozícii mnohé štúdie, ktoré ukázali, že vláknina v strave dokáže:
● znížiť telesnú hmotnosť,
● preventívne pôsobiť proti obezite,
● preventívne pôsobiť proti vzniku diabetu 2. typu,
● znížiť celkový cholesterol,
● znížiť systolický tlak krvi, čo značí, že dokáže znížiť všetky hlavné činitele, ktoré sú zodpovedné za vznik chronických ochorení, ktoré majú ročne za následok najviac chorôb a úmrtí.
Čo sa týka odporúčaného množstva, to je nasledovné. Každý deň by sme mali zjesť minimálne dva kúsky ovocia, päť porcií zeleniny, tri dávky celozrnných potravín, jednu alebo dve porcie orechov, semienok alebo strukovín. Uvedené nám zabezpečia dostatočný príjem vlákniny. Pri rastlinných jedlách nejde iba o vlákninu, ktorú rastlinky obsahujú, ale aj o to, že rastlinnou stravou do tela prijímame vitamíny, minerály, polyfenoly (skupina základných antioxidantov, ktoré ochraňujú naše bunky a našu DNA) a iné súčasti. Na záver ešte malé upokojenie pre tých, komu takýto typ stravy vyvoláva ťažkosti ohľadom celkového množstva. Niekedy stačí aj malý krok, aby ste dosiahli veľké výsledky. Čo to znamená? Ukázalo sa, že každým navýšením vlákniny v strave iba o 10 g na deň klesá riziko predčasného úmrtia až o 11 percent.
Ktoré slovenské superpotraviny, respektíve potraviny s vysokým obsahom vlákniny odporúčate konzumovať?
Najlepšie o našom zdraví vypovedá zdravý črevný mikrobióm, ktorý je vtedy, ak máme stravu pozostávajúcu z rôznorodých rastlín. Čiže nejde o to, aby sme si denne rátali, koľko gramov vlákniny zjeme, ale o to, aby vláknina v našej strave bola z čo najrozmanitejších zdrojov. Ukázalo sa, že najlepšie dosiahneme zdravé črevo (optimálny črevný mikrobióm), ak konzumujeme 30 a viac rastlinných produktov za týždeň. Iba vtedy je črevný mikrobióm čo najrozmanitejší a dokáže plniť všetky prospešné účinky pre zdravie, ako je napríklad spomínané zníženie rizika vzniku chronických ochorení.
