Lekár: Ktoré lieky pečeň neznáša? Neužívate také aj vy?

O tom, aké lieky škodia pečeni a ako sa tomu vyhnúť sme sa rozprávali s tým najpovolanejším, hepatológom, klinickým farmakológom a internistom, profesorom  MUDr. Jozefom Glasom, CSc.

Ktorými voľnopredajnými liekmi si ľudia najčastejšie poškodzujú pečeň? Môže dôjsť aj k závažnému, prípadne nezvratnému poškodeniu nadužívaním alebo dlhodobým užívaním voľnopredajných liekov?

Naša pečeň, našťastie, naozaj veľa vydrží. Dokonca aj tie kvantá zbytočne užívaných voľnopredajných liekov a rôznych výživových doplnkov. Z výživových doplnkov je väčšina dobrá práve tak na vyťahovanie prostriedkov z našich zoštíhľujúcich sa peňaženiek. Majú a musia mať totiž len taký obsah vitamínov, stopových prvkov, rastlinných výťažkov, prípadne aj rôznych liečiv, ktorý nie je schopný podstatne ovplyvniť zdravie či liečiť. Lebo to už by bol liek, nie doplnok výživy. Tento paradox však, žiaľ, akosi dlhodobo uniká pozornosti – a tak ľudia neraz nakupujú pekné a možno aj pridrahé farebné krabičky a fľaštičky. Pokiaľ ich kúpia v lekárni, mali by byť aspoň, za normálnych okolností, zdraviu neškodné. Iná vec je, keď si nakúpia kadečo pestrofarebné z internetu, alebo donesú z exotického zahraničia. Alebo namáhavo zoženú vo wellness či fitness centrách. Výskyt závažných poškodení pečene, vyvolaných toxickými ingredienciami „čisto prírodných“ (a ľudia myslia, že preto aj určite neškodných) prípravkov, má vo svete, aj v Európe znepokojivo narastajúci trend. 

Podobný paradox pozorujeme aj v prípade voľnopredajných liekov. Tie sa považujú,  tak zo strany lekárov, ako aj liekových agentúr (u nás Štátny ústav pre kontrolu liečiv – ŠÚKL), za natoľko bezpečné, že si ich ľudia môžu zaobstarať a sa nimi liečiť aj bez lekárskeho predpisu. Kde teda číha „zrada“? V prvom rade, človek môže omylom užiť, alebo aj dlhšie užívať voľnopredajný liek v nesprávnej, toxickej dávke. Môže mať aj nejaké závažnejšie ochorenie pečene, o ktorom nemusí vedieť. Pečeň sa totiž hlási až vtedy, keď je s ňou naozaj zle. Ochranné mechanizmy, ktoré pečeň vie zapojiť na svoju ochranu, môžu byť potom oslabené alebo vyčerpané – a prichádza k poškodeniu už aj pri užití bežnej dávky lieku. Ďalšou príčinou môžu byť liekové interakcie. S inými liekmi, s alkoholom, so zložkami potravy. Vtedy môžu byť nebezpečné dokonca aj také lieky, ktoré ľudia používajú celkom bežne. Napríklad lieky proti bolesti, lieky na ukľudnenie, lieky na spanie a podobne.   

Čím si najčastejšie môžeme uškodiť?

Jedno z azda najbezpečnejších voľnopredajných liečiv proti bolesti je paracetamol. Predáva sa pod rôznymi obchodnými názvami a v niektorých západných krajinách má smutnú povesť ako „najobľúbenejší“ prostriedok na páchanie samovrážd. Najmä medzi mladšími. „Obľuba“ je to ale desivá. Umieranie na otravu paracetamolom nie je príjemné. Skôr naopak. Po užití nadmerného množstva lieku rýchlo nastáva ťažké poškodenie pečene. Často so smrteľným zakončením. Nie vždy je totiž k dispozícii vhodná pečeň na transplantáciu. A nie vždy, ani intenzívnou liečbou, sa podarí pacienta zachrániť.

Iné nebezpečenstvo predstavuje užitie aj temer bežnej dávky paracetamolu u človeka so zneužívaním alkoholu, zvlášť dlhodobým. Vyčerpanie metabolických a ochranných rezerv pečene, ale najmä aktivácia náhradných metabolických dráh odbúravania liečiva (práve tých, ktoré v pečeni produkujú jeho toxické metabolity), môžu byť tou nešťastnou kombináciou, ktorá u pacienta privodí ťažké poškodenie, niekedy až zlyhanie pečene.  

Stretávate sa aj s poškodením pečene liekmi na predpis? Je to vtedy, keď ich pacienti užívajú inak, ako by podľa odporúčania lekára mali?

Takmer každý liek, či už voľnopredajný alebo liek predpísaný lekárom, môže za nepriaznivých okolností vyvolať u človeka poškodenie pečene. A to aj vtedy, ak ho užíva presne podľa lekárovho predpisu. Tým skôr, ak sa pri nesprávnom užívaní liekom napríklad predávkuje.

U niektorých liekov je zvýšená záťaž pečene pri ich užívaní dobre známa. Vieme s ňou počítať. Zvyčajne závisí od dávky, ktorú pacient užíva. A často aj od dĺžky jeho užívania. U liekov s predpovedateľnou toxicitou preto pozorne sledujeme stav pacienta a laboratórne ukazovatele. Musí chodiť častejšie na kontroly. Ak sa objaví poškodenie pečene, treba zvážiť ďalší postup. Niekedy postačí len užívanú dávku znížiť – a pacient môže liek naďalej užívať. Inokedy musíme liek vysadiť – a hľadať pre pacienta náhradu. Nie je to vždy jednoduché. Medzi takéto lieky patria napríklad tie, ktoré používame pri liečbe epilepsie či iných neurologických ochorení, viaceré lieky v liečbe rakoviny, viaceré antibiotiká, lieky používané v psychiatrii, ale napríklad aj lieky užívané na ťažké akné u mladých osôb.

U iných liekov nevieme ich škodlivý účinok na pečeň predvídať. Príde bez akejkoľvek vopred známej príčiny či varovania. Dôležité je, aby sme si to ako lekári čo najskôr všimli. Niekedy pacient spočiatku nemusí mať žiadne ťažkosti. Len, ak sa náhodu či plánovane, urobia vyšetrenia z krvi, „vyletia“ nahor výsledky laboratórnych vyšetrení. Pacient si môže všimnúť nezvyčajnú únavu, podráždenosť, nechuť do jedla, nafukovanie či iné tráviace ťažkosti. Inokedy ho prekvapí moč „ako čierne pivo“, žlté sfarbenie očných bielok, ba až kože. Ide o poliekový ikterus - žltačku. Svrbenie po celom tele, najmä v noci. Vtedy už každý vie, že je to vážne a že treba urýchlene vyhľadať lekársku pomoc.

Ak sa u niektorého, aj veľmi užitočného lieku vyskytujú takéto nepredvídateľné poškodenia pečene príliš často, zvyčajne to znamená, že sa musí prestať v praxi používať. Tak, paradoxne, na závažné poškodenie pečene, vyvolané u pacientov, „umrie“ aj daný liek.

Komu hrozí poškodenie pečene liekmi najviac?

Riziko poškodenia pečene je iste najvyššie u starších pacientov. Najmä u tých, čo majú súčasne viacero závažných ochorení. Nezriedka majú zároveň aj poškodenie pečene. A užívajú zvyčajne väčší počet liekov. To znamená aj zvýšené riziko liekových interakcií. Riziko poškodenia pečene je zvýšené aj u malých detí, novorodencov či predčasne narodených. Najmä pre relatívnu nezrelosť enzýmového vybavenia pečene. Nevie si niekedy ešte s daným liekom či s jeho metabolitmi poradiť.  O niečo zvýšené riziko znamená aj obezita, najmä v súvislosti s chronickou tukovou chorobou pečene, ako aj prítomnosť inej choroby či predchádzajúceho poškodenia pečene. V dôsledku dlhotrvajúcich zápalových alebo degeneratívnych zmien dochádza v pečeni postupne k nahromadeniu tuhého fibrózneho tkaniva. A k jej menejcennej, uzlovitej regenerácii. Pri cirhóze, ktorá takto vznikne, sú zároveň postihnuté aj krvné cievy a drobné či väčšie žlčovody. Liekové poškodenie má v takomto oslabenom teréne zvyčajne horší priebeh – a tiež aj väčšiu šancu vzniknúť.      

Spomínali ste, že mnohí ľudia majú aj viac zdravotných problémov a berú lieky od rôznych špecialistov. Ako všetky tie lieky zosúladiť, aby nehrozilo poškodenie pečene?

Lekár vždy má vedieť o všetkých liekoch, ktoré pacient užíva. Tých, ktoré má predpísané, aj tých, ktoré si „pozháňal“ sám. A zobrať tieto informácie pri ordinovaní každého lieku primerane do úvahy. Učíme to už medikov. Pacient lekárovi veľmi pomôže, keď má „svoje lieky“, spolu s ich dávkovaním, pred návštevou lekára pekne spísané na lístočku. Poznamenajme, že užívanie aj akoby „priveľa liekov“ môže byť u konkrétneho pacienta v danom čase nevyhnutnosťou. Ide ale o to, aby boli správne zladené. Pacient nemá čo užívať žiaden „liek naviac“. Žiaľ, v dobrej viere si pacient často takto chce „prilepšiť“. Jeho pečeň však vôbec nemusí mať na to rovnaký názor. Keď je toho na ňu priveľa, „zaplače“. A to už vôbec nemusí dopadnúť dobre.

Medicínsky odbor, ktorý môže lekárovi aj pacientovi pomôcť s urobením náležitého, racionálneho poriadku v užívaných liekoch, sa volá klinická farmakológia. Na konzultáciu k lekárovi – klinickému farmakológovi odosiela pacienta jeho lekár. Dostupnosť takejto užitočnej, klinicko-farmakologickej expertízy by sa aj na Slovensku mala postupne zlepšovať. Zatiaľ je viazaná skôr na väčšie nemocnice alebo polikliniky. 

Môže okrem vysadenia liekov pečeni niečo pomôcť? Dokáže sa zregenerovať?

Liek, ktorý pečeni škodí, treba samozrejme čím skorej vysadiť. Niekedy sa však na to príde až po dlhšom čase. Keď sa už vytvorilo poškodenie, fibróza, alebo aj polieková cirhóza pečene. Ak liek spôsobil poškodenie alebo odštartoval konkrétnu chorobu pečene, pacient potrebuje na jej zvládnutie – patričný liek. Ide o lieky potláčajúce nežiaduci zápal alebo tvorbu fibrózy. Iné zas môžu pomôcť pečeni v jej regeneračnom úsilí. Aj s čiastočným rozpúšťaním už uloženého fibrózneho väziva, ktoré ju akoby zviera, dusí. Tlačí do cirhózy. Schopnosť regenerácie pečeňového tkaniva je obdivuhodná. Nejakým, dodnes neobjasneným spôsobom na to prišli už starí Gréci. Bájneho hrdinu Prometea za trest, že daroval ľuďom poznanie ohňa, olympskí bohovia pripútali reťazou ku skale v pohorí Kaukaz. Každé ráno prilietal sup – a živil sa jeho pečeňou. Tá mu zas údajne cez noc celkom dorástla. Pečeň našich pacientov až takýmto zázračným, mýtickým spôsobom neregeneruje. Aj tak však toho dokáže veľa. Zvlášť, keď ju nezaťažujeme zbytočnými toxickými látkami. V našich podmienkach najmä nadmerným konzumom alkoholu, osobitne nápojov s jeho vyšším obsahom (destiláty). Naopak, môžeme jej veľmi pomôcť – a zachovať si ju v dobrom stave aj po celý život – a to pestovaním racionálnej, zdravej výživy a životosprávy. Dobre jej robí striedmosť, primeraný fyzický pohyb, športovanie, nepriberanie. Práve tie bežné dobré veci, ktoré by sme mali v našom živote nezanedbávať.