Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Všetko dôležité o fungovaní imunity vysvetľuje imunológ a&nbsp;alergiológ MUDr. Radovan Košturiak, PhD. z&nbsp;Nitry.

Je rozdiel medzi vrodenou a&nbsp;získanou imunitou?

Takéto delenie je trošku umelé, ale obe veľmi úzko súvisia a&nbsp;tvoria náš imunitný systém. Vrodená imunita je tá, s&nbsp;ktorou sa narodíme. Na začiatku výskumov sa zdalo, že sa už nič nemusí učiť a&nbsp;všetko vie. Je to imunita, ktorá funguje okamžite - ihneď po úraze, po infekcii či inej udalosti, ktorá môže na naše telo pôsobiť „zvonku“. Získaná imunita je cielenejšia ale pomalšia. Najprv si „ohmatá“ patogény a&nbsp;naučí sa s&nbsp;nimi cielene bojovať. Jej najdôležitejšia vlastnosť je, že má pamäť, takže ak sa o&nbsp;mesiac či o&nbsp;pár rokov stretne s&nbsp;týmto choroboplodným zárodkom, vie oveľa rýchlejšie zareagovať špecifickými protilátkami na tento konkrétny patogén. Dobrú imunitu máme, ak obe fungujú a&nbsp;vedia spolupracovať.

Získaná a trénovaná imunita je to isté?

Nie.&nbsp;Nedávno sme zistili, že aj vrodenú imunitu vieme niečomu naučiť tak, že si to aj zapamätá, to je&nbsp;trénovaná imunita. Máme liečivá, ktorými vieme my imunoalergológovia túto imunitu trénovať.

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;nachladnutím a&nbsp;virózami sa často hovorí o slizničnej imunite. To je aká?

Slizničná imunita funguje na povrchu sliznice. No ochrana slizníc nezačína imunitou, ale mechanickou ochranou. Sú tam riasinky, ktoré sa hýbu a odstraňujú hlieny, v&nbsp;ktorých uviaznú všetky „špiny“, ktoré sme vdýchli. Riasinky hlieny&nbsp;transportujú von z&nbsp;tela, smerom do ústnej dutiny, buď ich&nbsp;vypľujeme alebo prehltneme. Preto sa na slizniciach do našej obrany zapájajú také faktory ako je riadna hydratácia, otužovanie, nefajčenie... Aby hlieny boli dostatočne väzké a&nbsp;riasinky sa mohli dobre hýbať a&nbsp;čistiť dýchacie cesty. Až neskôr prichádza na rad samotná imunita.

Aké vitamíny sú najlepšie na podporu imunity?

Musím upozorniť, že ľudia sa často zbytočne „previtamínujú“. Užívajú dlhodobo rôzne „multi“ preparáty s&nbsp;obsahom vitamínov a&nbsp;viacerých stopových prvkov. Lenže tieto prvky sú dobrým rastovým faktorom aj pre baktérie. Napríklad jednou zo zložiek vrodenej imunity je laktoferín, ktorého úlohou je zobrať železo baktériám a&nbsp;vírusom, aby sa nemohli množiť. Čiže naše telo sa snaží zobrať choroboplodným zárodkom látky, vďaka ktorým sa dokážu množiť. A&nbsp;my im ich v&nbsp;nejakých „multi“ preparátoch dodávame! Tým veľmi našej imunite nepomáhame. Jednoducho, všetkého veľa škodí a&nbsp;aj vitamíny treba užívať uvážene.

Nemáme teda kupovať tabletky?

Tabletky sa majú užívať cielene. Zinok a D vitamín sú dobré, u&nbsp;ľudí prevažuje ich deficit. Ale multivitamíny sú spravidla postavené na B vitamínoch a&nbsp;ďalších netoxických vitamínoch, ktorých akékoľvek množstvo neublíži, v&nbsp;najhoršom ich vymočíte. Čiže nie sú nebezpečné, ale môžu byť zbytočné. Od imunológa dostanete cielenú radu, povie vám, koľko si máte dať zinku, koľko D vitamínu, prípadne C vitamínu a&nbsp;ako dlho ich užívať. Sú vedecké štúdie, ktoré potvrdili ich účinok. Iné vitamíny odporúčame málokedy.

Zvykne sa chváliť pozitívny vplyv beta-glukánov na imunitu. Tie môžeme užívať?

Beta-glukány boli z&nbsp;prvých látok, u ktorých bol popísaný efekt trénovania vrodenej imunity. Ide o&nbsp;polysacharidové molekuly, ktoré svojou štruktúrou pripomínajú okapsulované baktérie. Viažu sa priamo na bunky imunitného systému a&nbsp;stimulujú ich. Ide o&nbsp;najvýznamnejšie imunomodulátory, ktoré sa dajú voľne kúpiť. Ale je chybou, ak ich užívame veľmi dlho, niektorí ľudia aj rok.

Čo je teda správne, začať si imunitu posilňovať preventívne už na jeseň, alebo až vo chvíli, keď na nás niečo lezie?

Sú dva prístupy. U&nbsp;pacientov, ktorí sa k&nbsp;nám každoročne vracajú, je zbytočné čakať. V&nbsp;jesennom období im dáme preventívne niektorú imunomoduláciu, aj na tri mesiace, máme na to rôzne schémy. Vhodné sú napríklad beta-glukány, prípadne bakteriálne lyzáty. A&nbsp;potom sú preparáty, ktoré si môžete nasadiť na okamžitú <a rel="noopener" href="https://www.joalis.sk/e-shop/balicky-problemy/imunita/" target="_blank">podporu imunity</a>, ak niečo „chytíte“. V akútnych prípadoch sa odporúča užívať zinok vo vyšších dávkach. Aj beta-glukány, ale vo vyšších dávkach než pri preventívnom dlhodobom užívaní. Jedným z&nbsp;najznámejších imunomodulačných fytofarmák je tiež echinacea. Tá nemá taký význam v&nbsp;prevencii, ale treba ju nasadiť okamžite na začiatku ochorenia, čiže v&nbsp;akútnej fáze.

Keď cítime, že sme chytili virózu, máme si nasadiť všetko? Zinok, D vitamín, C vitamín, beta-glukány, echinaceu?

Určite by som to rozdelil. Zinok, C a&nbsp;D vitamín bez problémov nasaďte, majú rozdielne účinky. Ale z&nbsp;imunomodulátorov stačí iba len jeden. Buď echinaceu alebo beta-glukány či iné fytofarmakum, ktoré zvyšuje aktivitu prirodzených „zabijáckych“ NK-buniek. Tie okamžite zabíjajú naše vlastné, ale vírusmi napadnuté bunky, aby sa vírus nemohol ďalej replikovať. Problém je, že ak sú už napadnuté všetky bunky sliznice, NK-bunky ich vyzabíjajú a&nbsp;na sliznici neostane takmer nič. Veď aj pri kovide nezabíjal ľudí priamo iba koronavírus, ale aj naša vlastná imunitná odpoveď na neho. Pretože imunita každú jednu bunku v&nbsp;našom tele infikovanú týmto novým vírusom zničila. Čiže imunitná odpoveď môže spôsobiť až smrť.

Takže neplatí, že čím silnejšia imunita, tým lepšie?

Imunita musí byť nejako koordinovaná, regulovaná. Ak extrémne vystrelí, dopadne to ako pri kovide.

Môžeme si my sami tak vybudiť vlastnú imunitu, že sa to otočí proti nám?

Teoreticky áno, ale pri voľnopredajných liekoch je toto riziko predsa len nižšie. No ak si budete celý rok dávať nejaký preparát a&nbsp;stále stimulovať a&nbsp;stimulovať imunitu, tak ona má aj určitú brzdu. Môžete paradoxne dosiahnuť, že pri dlhodobom užívaní vyšších dávok prípravkov na povzbudenie imunity si ju v&nbsp;konečnom dôsledku znížite.

A pri viróze nás nebude dostatočne účinne brániť?

Presne tak. Nejde o&nbsp;to dávať si čím viac. Stimulácia imunity má určitú hranicu. Zvykneme hovoriť, že čím väčší defekt, tým lepší efekt. Napríklad pacient chorý aj dvanásťkrát ročne môže po nasadení imunomodulačného lieku zredukovať ochorenia na dve ročne, čiže šesťnásobne, čo pocíti ako skvelý efekt liečby. Ak presne ten istý liek užije niekto, kto býva chorý dva-tri krát do roka, nemusí dosiahnuť nulu, ochorie len raz ročne. Efekt je teda u&nbsp;neho podstatne slabší. Jednoducho, imunita má svoju hornú hranicu, nad ktorú už nejde ani pri sebaväčšej podpore.

Skutočne potrebujeme pre dobrú imunitu aj trochu špiny a&nbsp;mikróbov okolo seba?

Žijeme naozaj až príliš hygienicky, potraviny sú vysterilizované, plné antimikrobiálnych a&nbsp;stabilizačných látok, ktoré vlastne pôsobia antibioticky. Dopad na imunitný systém je veľký. Nie že by sme mali menší počet imunitných buniek, čiže nejaký imunodeficit, ale môžeme mať funkčný deficit. Naše imunitné bunky nedobre kooperujú a&nbsp;imunita nie je dobre regulovaná v&nbsp;dôsledku negatívneho pôsobenia spomínaných faktorov.

Oplatí sa ale užiť&nbsp;aspoň lokálne antibiotikum, napríklad cmúľacie tabletky na boľavé hrdlo?

Tieto antiseptiká a&nbsp;antibiotiká sú ako atómová bomba. V&nbsp;hrdle si nimi vyzabíjame celú mikroflóru. Na chvíľku sa nám môže zdať, že to pomohlo, ale vlastne sme si vysterilizovali celú ústnu dutinu a&nbsp;hrdlo. Ideme do kolektívu a&nbsp;v&nbsp;hrdle, kde nie sú žiadne probiotické bakérie, sa nám rovno usadia nejaké iné patogény, ktoré na nás niekto nakašle. To sa týka hlavne detí, ktoré potom idú z&nbsp;choroby do choroby. Takže, pri škrabaní v&nbsp;hrdle je lepšie siahnuť po lokálnych cmúľacích probiotikách, prípadne použiť protizápalový, nie antibiotický sprej. A, samozrejme, chorobu vyležať a&nbsp;čajíčkovať. Len na to dnes akosi nie je čas... Imunitný systém potrebuje dva týždne na to, aby si baktériu naštudoval a vytvoril si dostatočnú pamäť, no nemá šancu, ak si na tretí deň dáme antibiotiká. U&nbsp;nás sa až zneužívajú, oproti Fínsku máme ich trojnásobnú spotrebu.

Na záver, ak ochorieme, čo môžeme pre posilnenie imunity urobiť?

Treba myslieť na to, že deväťdesiat percent respiračných problémov spôsobujú vírusy, na ktoré nepotrebujeme antibiotiká. Tie nám len zničia črevný mikrobióm. Aby sa nám vírusy nelepili až tak na sliznicu, treba si ju udržiavať v&nbsp;dobrom stave – hydratovať ju, mať dostatočné množstvo zinku, D vitamínu, selénu, aby slizničná bariéra bola celistvá a dobre fungovala. Akonáhle cítime, že na nás niečo lezie, treba si dať beta-glukány, alebo echinaceu alebo iné fytofarmakum, ktoré má vedecky dokázané účinky na podporu imunity. To vám poradí aj lekárnik, treba sa spýtať.