Ktoré probiotiká sú NAJ? Čo hľadať na obale a aké brať s ATB?

Sú účinnejšie probiotiká z lekárne či z potravín? 

Pomôžu vám viac probiotiká z lekárne či z jedla? Čo je zdravšie? 

Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Probiotiká sú živé prospešné baktérie, ktoré majú zásadný význam pre správne fungovanie tráviaceho traktu a podporujú zdravie. Okrem toho, že zabraňujú premnoženiu patogénnych baktérií, podporujú vstrebávanie živín, vápnika, železa a horčíka, podieľajú sa na tvorbe vitamínov, svojimi metabolickými produktami znižujú pH v čreve, podporujú priepustnosť črevnej sliznice a podieľajú sa na vyváženom fungovaní imunitného systému.

Sú nejaké zásady, podľa ktorých by sme si mali vyberať probiotiká zo širokej ponuky lekární?
Niektoré kmene probiotík sú schopné znižovať hladinu cholesterolu, iné zase metabolizovať karcinogénne látky a podobne. Tieto vlastnosti nie sú charakteristické pre všetky probiotické kmene a preto nemôžu byť generalizované. Preto je pre bežného laika ťažké rozhodnúť sa a zvoliť si najvhodnejší prípravok. Výhodou probiotík dostupných v lekárni, ktoré sa radia medzi výživové doplnky, je, že majú jasne definované zloženie garantované výrobcom. Z tohto pohľadu pacient presne vie, ktorý druh probiotickej baktérie bude užívať. Ľudia sa zväčša rozhodujú na základe ceny alebo predchádzajúcej skúsenosti, prípadne dajú na odporúčanie lekárnika.

Všímajte si počet baktérií v tobolke, počet kmeňov, dátum expirácie a prítomnosť prebiotík.

Poradíte aspoň nejaké kritéria, podľa čoho probiotiká nakupovať?
Neexistuje univerzálny návod, na základe ktorého by bolo možné sa rozhodnúť. Niektorí výrobcovia ale majú určenú aspoň cieľovú skupinu, pre koho, alebo pre aký problém je prípravok určený. Napríklad pre deti, pre ženy, na podporu imunity alebo pri hnačke a podobne. Pri výbere prípravku si treba predovšetkým všímať počet baktérií v tobolke - aspoň miliarda, počet kmeňov - čím viac tým lepšie, aj keď nie vždy, dobu spotreby - účinnosť probiotika výrazne klesá s dobou expirácie. Dôležitá je prítomnosť aj prebiotika, teda výživy pre rast baktérií v čreve, a tiež spôsob, ako sú balené - ochranný obal zabezpečuje prechod kyslým prostredím žalúdka bez ovplyvnenia životaschopnosti baktérií.
Aké brať probiotiká pri užívaní antibiotík?&gt;&gt;&gt;&gt;

Ako dlho po užívaní antibiotík sa mikrobióm v hrubom čreve „spamätá“? Je vhodné užívať spolu s antibiotikami alebo po ich vybratí probiotiká?&nbsp;
Užívanie antibiotík, napriek svojmu opodstatneniu, má na zloženie črevného mikrobiómu devastačné účinky. Vedecké štúdie venujúce sa tejto problematike uvádzajú, že zotavenie a obnova mikrobiómu po užívaní ATB trvá približne 2 mesiace, pričom niektoré prospešné baktérie nie sú prítomné ani po 6 mesiacoch. Príjem probiotických výživových doplnkv, ako aj fermentovaných funkčných potravín, napomáha obnove mikrobiómu, preto sa stalo bežnou praxou lekárov pri liečbe ATB odporúčať aj užívanie probiotík. Neexistuje však správna odpoveď na otázku, ktoré probiotikum si vybrať. V tomto prípade by som skôr odporúčala vybrať si také, ktoré obsahuje kombináciu viacerých druhov, s dostatočným počtom baktérií a tiež s obsahom prebiotík, teda látok, ktoré pôsobia ako výživa pre prospešné baktérie. &nbsp;&nbsp;

Aké funkčné potraviny máte na mysli? A ako často či dlho ich treba jesť?
Kvasené, alebo tiež fermentované potraviny radíme medzi funkčné potraviny, čo znamená, že okrem nutričnej hodnoty, obsahujú aj zložky, ktoré majú potvrdený pozitívny účinok na naše zdravie. Práve vďaka týmto potravinám boli objavené aj probiotiká, keď&nbsp; Iľja Mečnikov na začiatku 19. storočia uviedol, že za dlhovekosťou Arménov, Turkov a Bulharov stojí vysoký príjem kvaseného mlieka. Najznámejšie sú kyslomliečne výrobky ako jogurt, kefír, acidofilné mlieko, či brydza. Tieto potraviny sú zdrojom probiotických baktérií, prostredníctvom ktorých podporujú zdravie. Tu je však obsah probiotík oveľa menší ako v prípade výživových doplnkov, preto nie je možné uviesť presnú dávku, respektíve ako často by sa mali užívať, aby sme dosiahli požadovaný účinok. Najnovšia štúdia sledujúca črevný mikrobióm u ľudí, ktorí pravidelne konzumovali fermentované potraviny však uvádza, že po 10 týždňoch došlo k zvýšeniu mikrobiálnej diverzity a zníženiu markerov zápalu, ktoré prispievajú k chronickému zápalu. &nbsp;
Aké sú ďalšie funkčné potraviny?&gt;&gt;&gt;&gt;

Ktoré ďalšie potraviny okrem kyslomliečnych majú tieto pozitívne účinky na črevný mikrobióm a teda naše zdravie?
Kvasená kapusta alebo iná fermentovaná zelenina, napríklad uhorky, sú tiež zdrojom probiotík, ale aj vitamínov, ktoré a podporujú imunitu a trávenie. K atypickým fermentovaným potravinám pochádzajúcim z ázijskej kuchyne, ktoré sa postupne dostávajú aj do jedálničkov Slovákov, tiež patrí tempeh zo sójových bôbov, kombucha a fermentovaný zelený alebo čierny čaj, kimchi z kyslej kapusty alebo pasta miso zo sójových bôbov. &nbsp;&nbsp;

Ak zmeníme jedálniček a zaradíme do neho funkčné potraviny,&nbsp; odrazí aj na zložení nášho mikrobiómu a teda aj na lepšej celkovej kondícii?&nbsp;
Strava je kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje zloženie nášho mikrobiómu. Zmena v jedálničku sa prejaví na mikrobióme relatívne rýchlo, v priebehu niekoľkých dní až týždňov, avšak nie je trvalá a&nbsp; pri krátkodobej zmene v stravovaní má mikrobióm tendenciu vrátiť sa do pôvodného stavu. Z tohto pohľadu krátkodobé drastické diéty nie sú odporúčané. Z dlhodobého hľadiska je pre udržiavanie mikrobiómu a tráviaceho traktu v optimálnej kondícii vhodné preferovanie fermentovaných potravín a potravín s vysokým obsahom vlákniny v súčinnosti so zdravým životným štýlom. Okrem optimálnej stravy, diverzitu a vyvážený stav mikrobiómu podporuje aj cvičenie a psychická pohoda. Naopak, okrem nevhodnej stravy narušuje mikrobiálnu rovnováhu užívanie liekov, stres a rôzne ochorenia. Mikrobiálna diverzita tiež prirodzene klesá s vekom.&nbsp; &nbsp;