Kardiológ: Aký je optimálny pulz a čím srdce hlási problémy?

Aký je optimálny pokojový tep u zdravého človeka?

U detí je vyšší a u dospelých, do určitého veku, tep klesá. Malé deti môžu mať bez problémov pulz aj 120, mládež 100 a u dospelých je pokojový pulz medzi 60 až 80. Orientačná dolná hranica pulzovej frekvencie je 50 za minútu, ak je hodnota nižšia, hovoríme o bradykardii. Nižšie hodnoty pulzu sú však normálne pre športovcov, ktorí majú nie zriedkavo pokojovú frekvenciu okolo 40 za minútu. Horná hranica pokojovej pulzovej frekvencie je 100 za minútu, pri vyšších hodnotách hovoríme o tachykardii. Ak si pravidelne nameriate hodnoty presahujúce normálne hranice, mali by ste svoj stav konzultovať s lekárom.

Existuje optimálna hodnota, nad ktorú by už tep nemal stúpať pri fyzickej námahe?

Pri námahe platí, že krivka tepu kontinuálne stúpa spolu s vykonávaním aktivity. A to až do určitého bodu. Maximálna frekvencia je u každého iná, ale platí základné orientačné pravidlo „220 mínus vek“, takže napríklad 30-ročný zdravý človek by mal pri záťaži dosiahnuť tep maximál­ne 190 alebo 50-ročný 170. U starých ľudí môže začať stúpať pulz oneskorene alebo nezačne stúpať vôbec, to môže byť jednou z príčin námahovej dýchavice. Môžeme ju objektivizovať v záťažovom teste – ergometrii. V niektorých prípadoch to môže byť dôvod na implantáciu kardiostimulátora.

Je varovné, ak tep stúpa po najedení?

Mnohí ľudia majú smart hodinky, ktoré im merajú aj pulz a zvyknú lekárovi hovoriť, že po jedle im stúpa tep. Tento vzostup pulzovej frekevencie je normálna reakcia na trávenie, pričom intenzita a trvanie vzostupu srdcovej frekvencie sú priamoúmerne veľkosti a kvalite porcie jedla. Plný žalúdok je nútený intenzívne pracovať, rovnako aj ostatné orgány tráviaceho systému – pečeň, črevo. Na túto prácu potrebujú zvýšené zásobovanie krvou,  takže je úplne prirodzené, že budete mať vyšší tep.

Ak športujeme, je nejaká horná tepová hranica, ktorú by sme nemali prekračovať?

Sú centrá, kde vám dokážu spiroergometriou stanoviť maximálnu hranicu pulzu, do akej by ste mali ideálne cvičiť. Ale ako jednoduché odporúčanie sa berie, že pri vytrvalostnom športe by pulz nemal prekročiť 85 percent maximálnej frekvencie, ktorá je spomínaných 220 mínus vek. Toto číslo je orientačné, presne vám ho určí spiroergonomické vyšetrenie.

Stane sa niečo, ak v túžbe rýchlo schudnúť budeme túto hranicu prekračovať?

Ak to prepálite, nahromadí sa vám v svaloch kyselina mliečna a ďalej sa nebudete môcť pre intenzívnu svalovú bolesť, svalovicu, namáhať. Takže moje odporúčanie pre šport je – robte takú aktivitu, ktorá vám robí radosť, a nasaďte tempo, ktoré vám je príjemné. A postupne si pridávajte, predlžujte čas, netreba začať zhurta. Dôležité je, aby ste dva-trikrát týždenne vydržali v pohybe asi 20 až 30 minút. Štúdie ukázali, že takáto aktivita je prospešná a kto sa jej venuje, má šancu sa dožiť viac ako tí, čo nerobia nič.

Signalizuje bradykardia, pomalý pulz, nejaké ochorenie?

Pomalé poruchy rytmu, teda bradykardie pod 50, sú doménou hlavne starších ľudí, zhruba nad 60 rokov. Najčastejšími diagnózami sú poruchy elektrickej činnosti srdca. Prejavuje sa to tým, že sa zhorší kvalita života, klesne výkonnosť, ľudia menej vládzu, zadýchavajú sa, vyhýbajú sa aktivitám, na ktoré boli predtým zvyknutí. Nie­ktorí môžu mať narušené rozumové, kognitívne funkcie, menej si pamätajú, majú poruchy koncentrácie a podobne. Mal som pacientov, ktorí trpeli nespavosťou a mali poruchy rytmu hlavne v noci, keď trpeli až dezorientáciou, boli zadýchaní. Aj za týmito príznakmi môže byť spomalený tep. Tieto poruchy sa riešia kardiostimulátorom. Treba myslieť i na to, že spomaľovať tep môžu i lieky, najmä ak ich užívate naraz viac. Spomínam si na pacienta, ktorý prišiel v biednom stave s ťažkou bradykardiou. Keď sme vysadili lieky, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu, doslova ožil.

Mladších ľudí sa nízky tep netýka?

Ale áno, hlavne žien, u ktorých môže dochádzať k náhlemu poklesu srdcovej frekvencie, občas aj s mnohosekundovými pauzami. U mladých ľudí sme však pri implantácii kardiostimulátora veľmi zdržanliví. Ide o vážne rozhodnutie na celý život. Rieši sa to skôr režimovými opatreniami – dbá sa na dobrý spánok, dostatočný príjem tekutín, pomôcť môže, aj keď nenosia tesné oblečenie, napríklad tesné džínsy zhoršujú návrat krvi do srdca a môže to prispievať k tomu, že odpadávajú. U malej skupiny pacientok, ktorým nepomôžu režimové opatrenia a v dôsledku extrémne pomalej pulzovej frekvencie majú závraty alebo strácajú vedomie, je možné urobiť neuromoduláciu na srdci pomocou katétra. Pri tejto operácii znížime aktivitu nervových zakončení vegetatívneho nervového systému, ktorý srdcovú frekvenciu výrazne ovplyvňuje. Vďaka tomu im stúpne pulz, majú sa lepšie a vyhnú sa strojčeku.

A ako je to u mužov?

Tu sú to najčastejšie mladí športovci, hlavne vytrvalostní – triatlonisti, cyklisti, „ironmani“ a podobne -, tí si môžu „vyrobiť“ spomalený tep 35 až 40 úderov za minútu. K tomuto nízkemu pulzu potom príde druhá arytmia, fibrilácia predsiení, a skončia ako naši pacienti. Takéto extrémy spôsobia akoby zostarnutie predsiene srdca, ktoré vedie k inej arytmii. Pamätám si aj jedného poštového kuriéra, čo jazdil na bicykli. Možno málo oddychoval, zle sa stravoval, nedodržiaval spánkový režim, až si vyrobil problém so srdcom.

Kedy, naopak, hlási problém zrýchlený tep?

Základné pravidlo je, že ak búšenie srdca, tachykardia, vznikne náhle a ukončí sa náhle, signalizuje to niečo nenormálne. Pre telo to nie je prirodzené, normál­ne tep pri záťaži narastá postupne a postupne tiež klesá, keď sa záťaž skončí. Ak však tachykardia vznikne náhle, v pokoji, akoby zrazu naskočil „šijací stroj“ a potom sa opäť náhle vypol, je to memento. Ide o arytmiu, ktorú treba riešiť.

Čo môže okamžité zrýchlenie pulzu vyvolať?

Ak takéto stavy pretrvávajú od detstva či skorej puberty, môže to byť vrodená prídavná dráha, akoby „káblik“ na srdci navyše. Ak sa tachykardie začnú objavovať neskôr, zhruba medzi dvadsiatkou až štyridsiatkou, môže ísť o ochorenie srdca, keď na AV uzle, ktorý je elektrickou spojkou medzi predsieňou a komorou, vzniká arytmia. Pulz môže vyskočiť nad 200, dokonca aj na 270 tepov za minútu, to spôsobuje závraty alebo aj odpadnutie. Na druhý deň ste úplne vyčerpaní, lebo vás to tak vyťaží, akoby ste bežali maratón. Obe skupiny takýchto pacientov operujeme katétrovou abláciou, pri ktorej „vypálime“ malé niekoľkomilimetrové ložisko, ktoré arytmiu vyvoláva, úspešnosť zákroku je 95 až 97 percent. Čiže sú vyliečení, nemusia doživotne brať lieky na srdce.

A ak máme rýchly pulz stále, nie nárazovo?

Máte pacientov, ktorí majú aj v pokoji pulz 90 či 100, väčšinou sú to ženy. Zisťujeme vtedy, či nemajú aktuálne menštruáciu a stratu krvi, lebo hormonálny cyk­lus sa môže prejaviť aj na pulze, najmä ak majú anémiu. Tiež tehotenstvo zvyšuje pulz. A potom existuje skupina ochorení, ktoré môžu ovplyvňovať výšku pulzu – najčastejšie spôsobuje tachykardie zvýšená funkcia štítnej žľazy, menej často ochorenie nadobličiek, napríklad nezhubný nádor na nadobličke, ktorý provokuje tvorbu hormónov vplývajúcich na činnosť srdca a zvyšuje sa tep.

Takže viete vždy zistiť, prečo niekomu búši srdce?

Niekedy vylúčime všetky známe faktory a na príčinu neprídeme, ide o idiopatickú tachykardiu. Skontrolujeme všetko, čo sa dá, preliečime, čo sa dá, ale dôvod nenájdeme. Ako vravíme, „ani krtko netuší“. Lieky na zníženie pulzu betablokátory znižujú aj tlak krvi, takže pacient sa nemusí cítiť dobre. Vymeníme lieky, ale aj tie majú svoje nežiaduce účinky a môžu pacientovi pohoršiť. Ako posledná možnosť je rádiofrekvenčná ablácia, prípadne kardiostimulátor. Niekedy jednoducho príčinu nenájdeme, ale týchto prípadov nie je veľa. Ide takmer zásadne o ženy.

Na spomalenie tepu sa používajú betablokátory?

Áno, sú najčastejšie a používajú sa pri jednoduchších arytmiách. Potom máme skupinu liekov, takzvaných antiarytmík. Tie majú silnejší účinok, ale aj svoje nežiaduce účinky a patria do rúk kardiológov. Betablokátory môže nasadiť aj všeobecný lekár. Pozor však, nejde o všeliek, betablokátory majú vedľajšie účinky, niekomu skvelo pomôžu, ale môžu tiež znížiť tlak krvi, spôsobiť priberanie, nespavosť, zriedkavo sa môže vyvinúť depresia.

Tieto všetky problémy môžu prekvapiť prakticky kohokoľvek?

Doteraz sme hovorili o predsieňových arytmiách, väčšinou pri zdravých srdciach. A potom máme predsieňové arytmie pri chorých srdciach, kam patrí najmä fibrilácia predsiení. Tá sa objavuje prevažne u starších ľudí. Vo veku nad 80 rokov ju má 10 percent ľudí, čo zvyšuje riziko mozgovej porážky. Neliečený vysoký tlak či nezdravý životný štýl však spôsobuje, že fibrilácia sa objavuje aj u mladších ľudí a riešime ju už u 30- či 40-ročných, buď liekmi, alebo aj operáciou.

Srdcové komory nemajú vplyv na poruchy tepu?

Ale áno, aspoň okrajovo spomeniem aj komorové arytmie – komorová tachykardia alebo komorová fibrilácia. To sú tie „zlé arytmie“, ktoré môžu viesť k náhlym srdcovým úmrtiam. Väčšinou je za tým štrukturálne ochorenie srdca, o ktorom sa nevedelo alebo sa neliečilo, najčastejšie ischemická choroba srdca. Na komorovú poruchu rytmu sa dá umrieť dokonca aj pri zdravom srdci, ak si človek spôsobí vnútorný rozvrat organizmu, napríklad je veľmi dehydrovaný a rozhádžu sa mu soli v krvi alebo užije drogy, preženie to s alkoholom a podobne. Mnohé náhle úmrtia známych celebrít v mladom veku sú dôsledkom fatálnych arytmií pri užívaní drog, predovšetkým kokaínu. A ešte je malá skupina ľudí, ktorí majú srdcové ochorenie „v rodine“, a hoci majú zdravé srdce, genetická mutácia im môže vyvolať elektrické poruchy na srdci.

Je vhodné, aby sme si z času na čas zmerali preventívne tep?

Aj keď sa cítite dobre, oplatí sa tak raz za tri mesiace zmerať tlak a pulz. Ak okrem toho chodíte k lekárovi a raz ročne vám vezme krv, zmeria tlak a spraví EKG, malo by to stačiť. No a ak sa necítite dobre a tep vám rôzne skáče, treba sa zamyslieť, či si to dokážete vysvetliť zdravým rozumom. Napríklad, ak máte skúškové obdobie a po nociach ste sa učili alebo ste mali stresy, málo ste spali, tak búšenie srdca má asi logický súvis. No ak sa tep „zapne a vypne“ a nevie­te prečo, nie je vám dobre, puchnú vám nohy, zadýchavate sa a podobne, treba to riešiť čím skôr a neodkladať návštevu lekára. Skoršie riešenie je spravidla jednoduchšie a účinnejšie.

Môže nie optimálny tep zaťažiť aj iné orgány ako srdce?

Samozrejme. Napríklad pri pomalom pulze môžu zlyhávať obličky, menej močíte alebo sú zlé pečeňové testy, objaví sa voda na pľúcach... Čím ste starší, tým skôr sa vám to prejaví. Takže ani neviete, že máte nízky pulz, ale prezradí to iné miesto v tele a dostanete sa nakoniec k nám na kardiológiu.

Máte nejaké odporúčanie, aby sme mali srdcia v rámci možností v čo najlepšej kondícii?

Všeobecne sa dá povedať, že ľudia, ktorí sa menej hýbu, nešportujú, majú vyšší pulz ako tí, čo sa hýbu. Ak sa viac hýbete, srdce je trénovanejšie a pulz je pomalší. Ak ste obéznejší, veľa sedíte, jete, máte nadbytok cukru, stále sa vám vyplavuje inzulín z podžalúdkovej žľazy, ste skoro stále v „konzumačnom móde“, tak môžete mať aj v pokoji pulz 80 aj 100. Najčastejšou príčinou konštantne neprimerane zvýšenej pokojovej pulzovej frekvencie u mladých ľudí je dnes pravdepodobne obezita. Odporúčal by som poznať svoju pulzovú frekvenciu, ale nemerať si tep nonstop. Poznám takých, čo si tlačia aj grafy. Sledovaním záznamov na smart hodinkách dokážete zabiť pol života. To rozhodne neodporúčam. Treba používať zdravý rozum, a ak nemáte systematicky pulz pod 50 alebo nad 100 a cítite sa dobre, tak je pravdepodobne všetko v poriadku. Treba však chodiť na preventívne prehliadky. Ak sa dobre necítite, máte tachykardiu či bradykardiu, tak treba, samozrejme, situáciu začať riešiť. No pamätajte, že nie sme stroje a neexistujú jednoznačné hodnoty, ktoré si musíte namerať. Ak má mladý športovec tep 45 a cíti sa dobre, netreba to riešiť, ale ak má rovnaký tep mladá žena a odpadáva, tak je to, samozrejme, iná situácia. Čiže, vždy liečime pacienta, neliečime čísla pulzovej frekvencie.