MENU
novinky-a-odbornici

Imunológ: Aj bez COVID-19 môžete mať falošne pozitívny test pre bežnú črevnú chrípku

Antigénové testy vykazujú častejšiu falošnú pozitivitu ako PCR testy.
Novinky a odborníci

Imunológ: Aj bez COVID-19 môžete mať falošne pozitívny test pre bežnú črevnú chrípku

Môžete byť voči ochoreniu COVID-19 imúnni aj bez vytvorených protilátok? Rozprávali sme sa s docentom Milošom Jeseňákom z Univerzitnej nemocnice v Martine.

V jednej slovenskej štúdii sa ukázalo sa, že protilátky proti COVID-19 má približne percento populácie, čo je ďaleko viac ako známych prípadov chorých zo štatistík. Človek sa s ním teda stretol a prekonal chorobu bez príznakov?

Mnohé vírusové infekčné ochorenia prebiehajú asymptomaticky, to znamená, že sa jedinec nakazí vírusom, ktorý nespôsobí v tele infikovaného človeka žiadne klinické príznaky ochorenia. Jeho imunitný systém vírus však zachytí a vytvoria sa priamo iba špecifické protilátky, ktoré sa laboratórne zaznamenajú mnohokrát iba náhodne. Samotná diagnostika nového koronavírusu je založená na priamom dôkaze vírusu pomocou PCR testov, založených na potvrdení prítomnosti vírusovej RNA. Obvykle možno vírus detegovať vo výtere po 5 dňoch od nákazy, postupne sa vylučovanie vírusu znižuje, teda sa nemusí vo výtere už zachytiť. Časový interval vylučovania vírusu je individuálny.

Má zmysel robiť plošné testovania?

Po niekoľkých dňoch od nákazy sa začína tvorba špecifických protilátok v krvi, spočiatku IgM, neskôr IgG. V súčasnosti sa ukazuje, že u niektorých ľudí však pozitivita protilátok IgG nemusí znamenať prekonanie infekcie COVID-19, ale ide o falošnú pozitivitu na základe skríženej reakcie protilátok s inými typmi koronavírusov bežne cirkulujúcimi v populácii medzi ľuďmi, ktoré spôsobujú nádchu alebo tzv. „črevné chrípky“. Práve preto sa neodporúča robiť populačné testovania, keďže potrebujeme testy s vysokou citlivosťou pre záchyt infekcie SARS-CoV2 bez iných koronavírusových infekcií.

Profesor Miloš Jeseňák je popredný slovenský imunológ.Profesor Miloš Jeseňák je popredný slovenský imunológ.
Profesor Miloš Jeseňák je popredný slovenský imunológ.
Zdroj: VALERIAZACHAROVA

Čím menej príznakov COVID-19 mám, tým menej protilátok proti nemu vytváram?

Áno, podľa štúdií sa ukazuje, že pacienti s miernym priebehom prípadne bez príznakov majú nižšie koncentrácie protilátok ako pacienti s výraznými klinickými príznakmi. U časti bezpríznakových pacientov ani nedochádza k vytvoreniu takého množstva protilátok, ktoré by sme vedeli detegovať dostupnými laboratórnymi testami. Na druhej strane asi 10 – 20 % pacientov so symptomatickou infekciou nemá vytvorené protilátky vôbec. Ide tu o otázku, či sú také nízke koncentrácie protilátok alebo nie všetky používané testy sú dostatočne citlivé.

Ak mám protilátky proti COVID-19, už naň neochoriem?

O otázke možnosti re-infekcie u človeka, ktorý prekonal COVID-19, sa diskutuje. Opísané prípady pacientov s „druhou“ infekciou Covid-19 môžu byť buď reinfekciou u predtým vyliečeného pacienta alebo môže ísť o reaktiváciu chronickej infekcie, ktorá sa istý čas „maskovala“ a unikala záchytu diagnostickými testami. U časti pacientov by mohlo ísť paradoxne aj o protilátky, ktoré uľahčujú druhú infekciu u daného jedinca. Tento fenomén sa v minulosti opísal u MERS.

Ako dlho vydrží účinok protilátok?

Nie je zatiaľ stanovená hodnota koncentrácie protilátok, ktorú môžeme považovať za ochrannú. Navyše sa predpokladá, že za ochranu bude minimálne do istej miery zodpovedná bunková postinfekčná imunitná odpoveď, ktorú však zatiaľ bežnými metódami dostupnými pre testovanie v klasickom laboratóriu nevieme vyšetriť.

Aký je rozdiel medzi protilátkovou a bunkovou ochranou? Ukázalo sa, že imunitu voči COVID-19 majú aj ľudia bez protilátok, ale na úrovni bunkovej ochrany….

Špecifickú ochranu po prekonaní infekcií alebo po očkovaní zabezpečuj najmä dva mechanizmy – protilátky tvorené B-lymfocytmi a špecifické klony buniek označovaných T-lymfocyty, ktoré vznikli a dozreli po kontakte s infekciou alebo zložkou z vakcíny. T-lymfocyty sídlia v rôznych lymfatických tkanivách a zabezpečujú takzvanú bunkovú obrannú imunitu. Práve pri vírusových infekciách je dôležitá nielen tvorba neutralizujúcich protilátok, ale aj špecifických buniek, ktoré rozpoznávajú vírus ako aj infikované bunky, ktoré následne zničia. Preto sa predpokladá, že aj pacienti s nízkymi koncentráciami špecifických protilátok proti Covid-19 majú ochranu zabezpečenú bunkovou imunitou. Účinná vakcína proti Covid-19 bude musieť indukovať tvorbu tak protilátkovej, ako aj bunkovej imunity.

Môžu ľudia bez protilátok len s bunkovou ochranou COVID-19 prenášať?

Na túto otázku sa aktuálne hľadá odpoveď. Celkovo sa o prenášačstve, teda chronickej asymptomatickej infekcii v prípade Covid-19 veľa nevie. Ak má človek vytvorenú ochrannú bunkovú imunitu, mal by sa vedieť infekcie zbaviť a eliminovať vírus zo svojho tela.

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Je potrebné pri náleze žlčníkových kameňov vždy podstúpiť operáciu?

Kamene v žlčníku predstavujú potenciálne riziko. Nakoľko nemajú obranyschopnosť voči baktériám, môžu vyvolať zápaly žlčníka. Keď sú kamienky malé, vzniká v žlčníku tzv. blato. Medzi kamienkami sú prítomné baktérie, ktoré sa môžu kedykoľvek rozmnožiť a vytvoriť zápal. Nebezpečné sú však nielen malé, ale aj väčšie kamene. Tie môžu prederaviť žlčník. Bez ohľadu na to, či sú kamene malé alebo veľké, pri operácii sa odstraňuje celý žlčník.
Ďalším rizikom je prestúpenie kameňa cez maličký ductus cysticus do žlčovodu alebo do spoločného vývodu žlčovodu a pankreatovodu. Ak nastane upchatie v mieste, kde sa spájajú pri prechode do dvanástnika, môže vzniknúť pankreatitída, ožltnutie a žltačka. Pankreatitída a takisto žltačka sú život ohrozujúce ochorenia.
Vzhľadom na spomenuté riziká by som odporučil čo najskôr vyhľadať skúseného špecialistu, u ktorého by ste podstúpili operáciu. V aktuálnej situácii je vhodnejšie nájsť menšie pracovisko jednodňovej chirurgie. Výhodou je, že ako pacient prídete do kontaktu len s minimálnym množstvom zdravotníckeho personálu a iných pacientov. V zariadeniach jednodňovej chirurgie sa po operácii žlčníka vyžaduje hospitalizácia len na 1 noc, takže riziko nákazy je výrazne nižšie ako pri niekoľkodňovom pobyte vo veľkej nemocnici.
Dovtedy, kým podstúpite operáciu, je potrebné dodržiavať špeciálnu diétu. Zakázané sú tučné a vysmážané jedlá. Po ich konzumácii sa žlčník prudko stiahne a hrozí riziko koliky. Vhodné je užívanie tzv. spazmolytík. Ide o lieky, ktoré uvoľňujú hladkú svalovinu na tráviacom trakte, vďaka čomu sa znižuje bolestivosť.

čítať viac

Môže za každodennú bolesť hrdla alergia alebo zápal?

Bolesť v hrdle postihuje deti výrazne častejšie než dospelých, až osemkrát ročne. Detská sliznica v hrdle je veľmi citlivá. Bežne sa spája s infekciou alebo aj neinfekčným zápalom, napríklad z alergie. Môže vzniknúť vďaka obyčajnému pobytu vonku na studenom vzduchu alebo v suchom vzduchu v interiéri. V prípade, že za bolesťami hrdla nie sú vážne infekcie a zápaly, ale iba miernejšie podráždenie či prechladnutie, môžete ho riešiť domácimi prostriedkami. Veľmi dôležité je pravidelné dopĺňanie tekutín. Tam, kde bude dieťa ležať počas dňa aj spať v noci, by ste mali dostatočne zvlhčovať vzduch, nakoľko príliš suché ovzdušie podporuje dráždenie sliznice v hrdle. Pravidelne vetrajte. Na kloktanie aj na pitie využite viacero overených a osvedčených prírodných prostriedkov či rastlín. Pri pretrvávaní bolesti hrdla navštívte vášho pediatra, ktorý na základe aj iných klinických symptómov určí, či dieťa musí vyšetriť alergiológ.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia