Imunológ: Aj bez COVID-19 môžete mať falošne pozitívny test pre bežnú črevnú chrípku

Imunológ: 10–20 % pacientov so symptomatickým COVID-19 nemá protilátky

Nakazíte sa covidom opäť? Imunológ vysvetľuje, kedy je to možné

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Dáša Balogová

V jednej slovenskej štúdii sa ukázalo sa, že protilátky proti COVID-19 má približne percento populácie, čo je ďaleko viac ako známych prípadov chorých zo štatistík. Človek sa s ním teda stretol a prekonal chorobu bez príznakov?

Mnohé vírusové infekčné ochorenia prebiehajú asymptomaticky, to znamená, že sa jedinec nakazí vírusom, ktorý nespôsobí v&nbsp;tele infikovaného človeka žiadne klinické príznaky ochorenia. Jeho imunitný systém vírus však zachytí a&nbsp;vytvoria sa priamo iba špecifické protilátky, ktoré sa laboratórne zaznamenajú mnohokrát iba náhodne. Samotná diagnostika nového koronavírusu je založená na priamom dôkaze vírusu pomocou PCR testov, založených na potvrdení prítomnosti vírusovej RNA. Obvykle možno vírus detegovať vo výtere po 5 dňoch od nákazy, postupne sa vylučovanie vírusu znižuje, teda sa nemusí vo výtere už zachytiť. Časový interval vylučovania vírusu je individuálny.

Má zmysel robiť plošné testovania?

Po niekoľkých dňoch od nákazy sa začína tvorba špecifických protilátok v krvi, spočiatku IgM, neskôr IgG. V súčasnosti sa ukazuje, že u niektorých ľudí však pozitivita protilátok IgG nemusí znamenať prekonanie infekcie COVID-19, ale ide o falošnú pozitivitu na základe skríženej reakcie protilátok s inými typmi koronavírusov bežne cirkulujúcimi v populácii medzi ľuďmi, ktoré spôsobujú nádchu alebo tzv. „<a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/15-beznych-priznakov-nadchy-chripky-covidu-alergie-rychla-pomocka-ako-ich-rozlisit">črevné chrípky</a>“. Práve preto sa neodporúča robiť populačné testovania, keďže potrebujeme testy s vysokou citlivosťou pre záchyt infekcie SARS-CoV2 bez iných koronavírusových infekcií.

Čím menej príznakov COVID-19 mám, tým menej protilátok proti nemu vytváram?

Áno, podľa štúdií sa ukazuje, že pacienti s miernym priebehom prípadne bez príznakov majú nižšie koncentrácie protilátok ako pacienti s výraznými klinickými príznakmi. U časti bezpríznakových pacientov ani nedochádza k vytvoreniu takého množstva protilátok, ktoré by sme vedeli detegovať dostupnými laboratórnymi testami. Na druhej strane asi 10 – 20 % pacientov so symptomatickou infekciou nemá vytvorené protilátky vôbec. Ide tu o otázku, či sú také nízke koncentrácie protilátok alebo nie všetky používané testy sú dostatočne citlivé.

Ak mám protilátky proti COVID-19, už naň neochoriem?

O otázke možnosti re-infekcie u človeka, ktorý prekonal COVID-19, sa diskutuje. Opísané prípady pacientov s „druhou“ infekciou Covid-19 môžu byť buď reinfekciou u predtým vyliečeného pacienta alebo môže ísť o reaktiváciu chronickej infekcie, ktorá sa istý čas „maskovala“ a unikala záchytu diagnostickými testami. U časti pacientov by mohlo ísť paradoxne aj o protilátky, ktoré uľahčujú druhú infekciu u daného jedinca. Tento fenomén sa v minulosti opísal u MERS.

Ako dlho vydrží účinok protilátok?

Nie je zatiaľ stanovená hodnota koncentrácie protilátok, ktorú môžeme považovať za ochrannú. Navyše sa predpokladá, že za ochranu bude minimálne do istej miery zodpovedná bunková postinfekčná imunitná odpoveď, ktorú však zatiaľ bežnými metódami dostupnými pre testovanie v&nbsp;klasickom laboratóriu nevieme vyšetriť.

Aký je rozdiel medzi protilátkovou a bunkovou ochranou? Ukázalo sa, že imunitu voči COVID-19 majú aj ľudia bez protilátok, ale na úrovni bunkovej ochrany….

Špecifickú ochranu po prekonaní infekcií alebo po očkovaní zabezpečuj najmä dva mechanizmy – protilátky tvorené B-lymfocytmi a&nbsp;špecifické klony buniek označovaných T-lymfocyty, ktoré vznikli a&nbsp;dozreli po kontakte s&nbsp;infekciou alebo zložkou z&nbsp;vakcíny. T-lymfocyty sídlia v&nbsp;rôznych lymfatických tkanivách a&nbsp;zabezpečujú takzvanú bunkovú obrannú imunitu. Práve pri vírusových infekciách je dôležitá nielen tvorba neutralizujúcich protilátok, ale aj špecifických buniek, ktoré rozpoznávajú vírus ako aj infikované bunky, ktoré následne zničia. Preto sa predpokladá, že aj pacienti s&nbsp;nízkymi koncentráciami špecifických protilátok proti Covid-19 majú ochranu zabezpečenú bunkovou imunitou. <a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/slovenska-firma-chce-vyvinut-okrem-vakciny-aj-ucinne-lieky-proti-covidu">Účinná vakcína proti Covid-19</a> bude musieť indukovať tvorbu tak protilátkovej, ako aj bunkovej imunity.

Môžu ľudia bez protilátok len s bunkovou ochranou COVID-19 prenášať?

Na túto otázku sa aktuálne hľadá odpoveď. Celkovo sa o&nbsp;prenášačstve, teda chronickej asymptomatickej infekcii v&nbsp;prípade Covid-19 veľa nevie. Ak má človek vytvorenú ochrannú bunkovú imunitu, mal by sa vedieť infekcie zbaviť a&nbsp;eliminovať vírus zo svojho tela.