Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

Tlačová správa

Krátkozrakosť je celosvetovým problémom. Podľa WHO pokiaľ sa nezasiahne a&nbsp;nebudú sa vyvíjať potrebné kroky na spomalenie progresie krátkozrakosti, v&nbsp;roku 2&nbsp;030 bude na svete trpieť krátkozrakosťou&nbsp; 3&nbsp;361 miliónov ľudí a v roku 2 050 sa tento problém odhaduje až na 5 miliárd ľudí.

Svetová populácia slepne. Dlhé roky sa verilo, že krátkozrakosť je najmä genetická. Ministerstvo zdravotníctva SR poukazuje na štúdie, ktoré dokazujú, že krátkozrakosť u&nbsp;ľudí má súvislosť s&nbsp;prácou na blízku vzdialenosť ako je práca s&nbsp;počítačmi a&nbsp;smartfónmi, s&nbsp;krátkym pobytom na slnečnom svite, so vzdelaním a&nbsp;s osobnostnými predpokladmi.

Problémy s&nbsp;myopiou, t. j. porucha zraku, pri ktorej pacienti dobre nevidia do diaľky, sú čím ďalej, tým viac badateľné najmä u&nbsp;detí v&nbsp;predškolskom veku, ktoré majú sedavý životný štýl v&nbsp;interiéri, kde sa nachádza množstvo vecí pomerne blízko k&nbsp;očiam. Dieťa v&nbsp;interiéri sleduje drobný text, pozerá na telefón alebo monitor počítača z krátkej vzdialenosti a oči musia zaostrovať.

Osvetlenie v miestnostiach je umelé a zloženie svetla je veľmi vzdialené prirodzenému dennému svetlu. Všetky tieto faktory dávajú oku jasný signál - zrýchliť svoj rast a navodiť krátkozrakosť. „Pri dlhom pohľade do blízka je na vnútroočnú šošovku vyvíjaný tlak čiže akomodácia. Vtedy očné gule nekontrolovane rastú najmä v oblasti zadného pólu a dochádza tu k napínaniu citlivých tkanív. Sietnica, ktorá vystiela oko zvnútra a obsahuje všetky dôležité nervové bunky, sa neprirodzene naťahuje,&nbsp;čo zvyšuje riziko&nbsp; jej&nbsp; prasknutia, alebo odlúpenia vo vyššom veku,“ vysvetľuje optometristka Ing. Dominika Štáliková z&nbsp;očnej optiky. Vo väčšej miere ide o&nbsp;deti, ktoré pochádzajú z&nbsp;mestského prostredia. „Jednou z&nbsp;možností, ako zlepšovať kvalitu zraku detí, je maximalizovať pobyt vonku, aspoň dve hodiny denne,“ tvrdí optometristka.

Rodičia, starí rodičia, učitelia by mali praktizovať u&nbsp;detí zaujímavé pravidlo 30-10-2. To spočíva v&nbsp;nasledovnom: 

Správny výber korekčnej pomôcky

Myopia sa dá spomaliť aj pomocou korekčných pomôcok. „Podľa štúdií siete očných optík sú riešením doteraz overené metódy, teda nočné šošovky (ortokeratológia), mäkké kontaktné šošovky s dvojitým ohniskom či 0,05-percentnou atropinizáciou, avšak modernejším riešením sú špeciálne defokusačné šošovky navrhnuté pomocou exkluzívnej a priekopníckej tzv. H.A.L.T. technológie (z anglického Highly Aspherical Lenslet Target), ktorá je tvorená sústavou 1 021 neviditeľných&nbsp;vysoko asferických šošoviek. Táto sústava vytvára pred sietnicou oka signál, ktorý pôsobí ako štít proti predlžovaniu oka, pomáha riadiť progresiu myopie,“ vysvetľuje odborníčka.

Majú vaše deti/vnúčatá problém s očami?

Okuliarové šošovky, ktoré sú vyrobené podľa nového konceptu známej&nbsp;teórie myopického defokusu, sú určené pre detských pacientov od 6 do 16 rokov trpiacich krátkozrakosťou. Pri ich pravidelnom nosení progres spomaľujú až o&nbsp;67 %. Pritom je dôležité, aby tieto špeciálne korekčné pomôcky deti nosili aspoň 12 hodín denne.

Sú veľmi estetické a&nbsp;poskytujú ostré videnie. „Špeciálne mikrošošovky majú jedinečné zoskupenie, ktoré vytvárajú pri dopade do oka signál, ktorý pomáha riadiť myopiu. Tento signál umožňuje spomaliť predlžovanie oka a&nbsp;vývoj myopie,“ hovorí optometristka. Ďalším benefitom špeciálnych šošoviek určených pre spomalenie progresie myopie je ochrana očí pred slnečným žiarením.

Už ste počuli náš podcast?

Podľa dostupných informácií spomaľujú nárast mínusových dioptrií prinajmenšom tak dobre, ako doteraz overené metódy, teda nočné šošovky, mäkké kontaktné šošovky s dvojitým ohniskom či 0,05-percentná atropinizácia.&nbsp;

Rast očí u 9 z 10 detí, ktoré nosili tieto okuliarové šošovky, bol podobný alebo pomalší ako u detí bez myopie a u 2 z 3 detí sa po prvom roku stabilizovala dioptria korekcie zraku.

Prvú fázu dvojročného klinického skúšania dokončilo 157 ázijských detí vo veku 8 až 13 rokov. Deťom, ktoré nosili&nbsp;bežné sklá, vzrástla krátkozrakosť o&nbsp;1,5 dioptrie, ale deťom so&nbsp; šošovkami&nbsp;Stellest&nbsp;vzrástla za ten istý čas iba&nbsp;o 0,66 dioptrie, čo oproti bežným sklám znamená&nbsp;až 55-percentné zníženie nárastu krátkozrakosti.

Problémom u&nbsp;dnešných detí je aj samotné nosenie okuliarov. Šikana a&nbsp;výsmech môže byť jedným z&nbsp;dôvodov, prečo deti okuliare z&nbsp;očí skladajú. Môžu sa cítiť zahanbene, smutne, zranene a&nbsp;nehnevane. Klinická psychologička Mgr. Alica Farkašová radí s&nbsp;detskými emóciami pracovať: „Rola rodiča je pomôcť dieťaťu tieto pocity naplno prežiť ich akceptáciu a&nbsp;pomenovanie. Ak dieťaťu dovolia rodičia prežívať tieto emócie – učia ich tým, že je v&nbsp;poriadku sa tak cítiť a&nbsp;deti sa tým sávajú odolnejšími. Čiže miesto toho, aby sa rodič snažil dieťa rýchlo preklopiť do dobrej nálady vetou typu ´Nebuď smutný, veď v nich vyzeráš super´, pomenuje pocity dieťaťa a zvalidizuje ich ´Vidím, že si smutný. Musí to byť ťažké keď sa ti vysmievajú.´. Pretože snaha rodičov rýchlo dieťa vytiahnuť z takzvaných ´negatívnych emócií´ je pre dieťa signálom, že ich pocity nie sú oprávnené a vedie to k ich potláčaniu a z toho prameniacim neskorším problémom. Po odoznení týchto emócií je samozrejme dôležitá podpora dieťaťa - zažívaním reálneho ocenenia od svojho okolia a pozitívnou motiváciou. Ak vysmievanie neprejde, prípadne prerastie do sústavného ubližovania - je vhodné to riešiť so školou, ktorá má podporný psychologický tím a vedia urobiť v rámci triedy opatrenia.“

Veľmi dôležité je aj to, aby si dieťa vybralo rám samé podľa toho, v&nbsp;ktorom sa bude cítiť dobre. Včasnou diagnostikou a&nbsp;správne stanovenou liečbou môžete predchádzať vysokému stupňu krátkozrakosti.

Obzvlášť citlivé sú detské oči, ktoré sú v&nbsp;dnešnej dobe digitálnemu svetu vystavované už od narodenia. Pri deťoch je to o&nbsp;to náročnejšie. Tupozrakosť je u nich, najmä pri maličkých deťoch, veľmi ťažko rozpoznateľná. Sami vám totižto nepovedia, že majú problém s&nbsp;očkami. Myopia môže postihovať obe oči alebo len jedno. Preto si všímajte tieto veci:

Aj keď sa to môže zdať ako úplná banalita, dôležitý je každodenný pobyt na slnečnom svetle v&nbsp;exteriéri. Vonku oči tak povediac viac trénujeme. Sledovanie drobného písma v&nbsp;telefóne, monitor počítača, umelé osvetlenie, to všetko sú vnemy, ktoré negatívne vplývajú na zdravie očí. Pri deťom dostáva oko týmito vnemami jasný signál, aby zrýchlilo svoj rast, čím sa navodí krátkozrakosť. „Deti majú často zlozvyk, že si držia mobily veľmi blízko pri očiach. Oko musí viac zaostrovať a to spôsobuje nadmerný tlak na zadnú plochu oka. Núti očný orgán doslova rásť. Tento jav spôsobuje myopiu, krátkozrakosť. Je to nebezpečné z dôvodu, že dioptrie takto narastajú prakticky nekontrolovateľne. Aj 12-ročné dieťa môže mať výšku dioptrií 12 – 13. Preto odporúčam, aby ich ruka s&nbsp;ramenom tvorili tvar písmena L a&nbsp;nie V, keď držia v&nbsp;ruke digitálne zariadenie,“ vysvetľuje optometristka Dominika Štáliková z&nbsp;Očnej Optiky MANIA.

Skúste sa preto riadiť pravidlom 30-10-2 aj vy, a obozretní buďte najmä pri deťoch. Ak sa na niečo dlho sústredíte, napríklad sedíte za počítačom, po 30 minútach sa zapozerajte aspoň na 10 minút na vzdialený predmet v&nbsp;diaľke. Číslo dva predstavuje čas pobytu vonku, čiže aspoň 2 hodiny.&nbsp;