Davida iba bolelo brucho. Vážnu diagnózu mu liečia po novom

David má zápal pečene, pomohla mu novinka v liečbe

Bolesť brucha u Davida nebola banalita. Vážne ochorenie lieči po novom

Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

David (27) žije s manželkou a takmer 9-mesačným synčekom Simeonom v Kežmarku. Keď ho v zime z času na čas pobolievalo brucho, myslel si, že je to žalúdok a dôsledok celiakie, čo je autoimunitné ochorenie vyvolané neznášanlivosťou bielkovín pšenice, jačmeňa, raži a ovsa. Únavu a poobedné pospávania pripisoval prílišnému pracovnému tempu.

Po čase vyhľadal svojho praktického lekára, potom gastroenterológa, ktorý mu zrealizoval pečeňové testy. Verdikt znel nekompromisne: okamžitá hospitalizácia.&nbsp;

„Na základe laboratórnych výsledkov zo spádovej nemocnice sme pacienta okamžite prevzali na naše pracovisko,“ vysvetlila MUDr. Sylvia Dražilová, PhD., zástupkyňa prednostu II. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a&nbsp;Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

„Diagnostikovali sme mu autoimunitnú hepatitídu. Ide o zápal pečene, ktorý súvisí s tým, že vlastný organizmus pacienta, vlastná imunita bojuje proti jeho pečeni. Je to jedno zo širokej škály autoimunitných ochorení, kedy sa imunitný systém pacienta zameria proti vlastnému orgánu. Navyše sme zistili, že v Davidovom prípade je ochorenie už v štádiu cirhózy pečene, čo je proces, kedy dochádza k tvrdnutiu pečene.“&nbsp;

Cirhóza pečene sa nerovná automaticky alkohol

Autoimunitná hepatitída je typická skôr pre ženy,&nbsp; spravidla však prekvapivo postihuje mladú generáciu. „Aj David je príkladom pacienta, kedy si ľudia často mylne spájajú chorobu pečene, cirhózu pečene, len s konzumáciou alkoholu. Je mnoho iných faktorov, ktoré vedú k tomu, že pacient má závažné ochorenie pečene a on sám za tú situáciu nie je zodpovedný,“ uviedla MUDr. Sylvia Dražilová.

David prišiel do nemocice v pravý čas. „Zaviedli sme mu imunosupresívnu liečbu, vďaka čomu sa zásadne zlepšili jeho výsledky a upravil celkový zdravotný stav. Ale práve preto, že sme diagnostikovali cirhózu, rozhodli sme sa pacienta podrobiť novému špecifickému vyšetreniu.“ David tak patril medzi prvých štyroch pacientov UNLP, ktorí sa podrobili „miniinvazívnej intervencii na pečeni“.

Článok pokračuje na ďalšej strane&nbsp; ►►►

„Ani chvíľu som neváhal, či idem alebo nejdem. Vedel som, že je to pre mňa potrebné.&nbsp;Bol moment, kedy to pri vyšetrení bolo mierne bolestivé, ale dalo sa to zvládnuť,“ spomína na 20-minútový zákrok David. Celé vyšetrenie sa realizuje v lokálnej anestéze, pacient je teda pri plnom vedomí. „Som veľmi spokojný so všetkým, čo mi lekári vysvetľujú, podrobne som sa pýtal aj na riziká nového zákroku. Ale nebál som sa. Teraz sa už cítim oveľa lepšie.“&nbsp;

Novinku zaviedli naši hepatológovia spolu s rádiológmi z Kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód pod vedením MUDr. Piotra Pedowského. Samotný výkon realizuje pracovisko intervenčnej rádiológie. Ide o HVPG, čiže nepriame meranie tlaku v tzv. portálnom riečisku.

Vena portae alebo vrátnica je jedna z najdôležitejších žíl v tele. Privádza krv z brušných orgánov do pečene. Za normálnych okolností je v pečeňovom systéme tlak krvi nižší ako v systémovom krvnom obehu. U pacientov s cirhózou pečene tento tlak stúpa, vzniká tzv. portálna hypertenzia, ktorá je zodpovedná za celý rad život ohrozujúcich komplikácií.

Podstata výkonu spočíva v tom, že sa kanyluje jugulárna véna a cez ňu sa dostáva intervenčný rádiológ do ciest venózneho riečiska pečene, kde sa priamo meraním tlakov v pečeni, v pečeňovej žile, určuje spomínaný tlakový rozdiel medzi portálnym a systémovým riečiskom.

Naňho nadväzuje tzv. transjugulárna biopsia pečene, kedy sa priamo odoberá vzorka pečene, ktorá sa odosiela na histologické vyšetrenie.&nbsp;

Bežný, doposiaľ používaný postup pri biopsii pečene bol, že sa robila cez kožu. „Nová metodika je určená práve pre rizikových pacientov, ktorí majú poruchy zrážanlivosti krvi. Ide o výkony, ktorými sa snažíme zabezpečiť komplexnú hepatologickú starostlivosť o pacientov v rámci starostlivosti, ktorú poskytujeme na II. internej klinike, keďže naše pracovisko sa zameriava práve na hepatológiu a gastroenterológiu,“ vysvetľuje prednosta II. internej kliniky, prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD. a zároveň dekan Lekárskej fakulty UPJŠ.

Intervenčná novinka v rámci UNLP zásadným spôsobom posúva starostlivosť o hepatologických pacientov. „Máme však ambície pokračovať aj ďalej a rozšíriť metodiku o tzv. TIPS – transjugulárnu interhepatálnu portosystémovú spojku, ktorá predstavuje pre pacientov terapiu. Keď u nich zistíme vysoké tlaky v pečeni, zavedie sa im do riečiska pečene trubka, čím im dokážeme tento vysoký tlak znížiť. Tým pádom dokážeme poskytnúť komplexnú starostlivosť&nbsp; o pacientov s chorobami pečene (s výnimkou transplantácie pečene),“ dodáva profesor Jarčuška.

Terajšiu novinku pomohol v&nbsp;košickej nemocnici zaviesť líder novej metodiky MUDr. Michal Žilinčan, intervenčný rádiológ z&nbsp;banskobystrickej nemocnice F. D. Roosevelta, ktorá je slovenskou špičkou na tento typ výkonu a lídrom v transplantáciách pečene.

„Hlavná výhoda intervenčnej rádiológie je tá, že je miniinvazívna. Pacient odchádza s 2 milimetrovým vpichom na koži a s minimálnou potrebou rekonvalescencie. Plus dokážeme robiť veci, ktoré sa iným spôsobom riešiť nedajú. Nie všetko sa dá operovať či riešiť medikamentózne, takže rádiológia má v tejto oblasti veľký význam&nbsp; a vieme vďaka nej aj liečiť choroby,“ hovorí MUDr. Žilinčan.

Nová metóda intervencie na pečeni v UNLP patrí medzi kratšie výkony. „Realizujeme ju zhruba 20 minút. Ale sú aj dlhšie intervencie, ktoré trvajú aj 90 – 120 minút, čo závisí od presnej diagnózy a zdravotného stavu pacienta,“ uzatvára MUDr. Žilinčan.&nbsp;

Prvé intervencie na pečeni realizoval MUDr. Štefan Pataky, angiológ a rádiológ. „Dopadli veľmi dobre, pacienti boli na tento zákrok veľmi dobre pripravení. V spolupráci s MUDr. Žilinčanom z Banskej Bystrice sme úspešne katetrizovali prvých štyroch pacientov v&nbsp;košickej nemocnici a takisto sme im zobrali vzorku pečene na histológiu, aby sme si ozrejmili patologický proces v pečeni. Všetci sú v poriadku, ich stav je stabilizovaný.“

David bude musieť po zvyšok života brať liečbu, ale pokiaľ bude všetko dodržiavať, s jeho diagnózou sa dá vcelku komfortne žiť. „Práve preto, že David je mladý muž, má rodinu, chce byť aj naďalej pracovne aktívny, aj my lekári sme chceli spraviť všetko preto, aby sme mali kompletnú mozaiku jeho zdravotného stavu. Aby sme mu mohli nasadiť čo najlepšiu liečbu, ktorá mu aj napriek liekom a pravidelným návštevám u nás na hepatologickej ambulancii v Košiciach umožní viesť plnohodnotný život. A aby&nbsp; sme do budúcna vedeli predvídať situácie,“ uviedla MUDr. Sylvia Dražilová.&nbsp;

Dôležité sú prvé príznaky a všímavosť

Úvodné fázy ochorenia pečene sú prakticky bez príznakov. Respektíve, ľudia si až dodatočne na prvé prejavy spomenú už po prepuknutí ochorenia. Vo fáze rozvinutej cirhózy pečene majú pacienti žltú kožu, sliznice, vytvára sa im tekutina v bruchu, dochádza k dezorientácii, zmenám správania. Môže dôjsť aj ku vážnym vnútorným krvácaniam, ktoré už priamo ohrozujú človeka na živote. Takáto situácia nastáva, pokiaľ by sa cirhóza neliečila.

„V Davidovom prípade sme optimisti, veríme, že sa jeho stav dá upraviť a vďaka imunosupresívnej liečbe a pravidelným kontrolám, udržať v čo najlepšom štandarde, aby žil bežný osobný aj pracovný život, bez väčších obmedzení. Aj nás lekárov to nesmierne napĺňa, keď vidíme, že k nám príde taký mladý muž, vo vážnom stave, ale dokážeme ho vrátiť nazad do bežného života,“ uzatvorila doktorka Sylvia Dražilová.