Čo robiť pri epileptickom záchvate? Postup radí neurológ

Tajomstvá a fakty: Čo sa deje v mozgu počas epileptického záchvatu?

Epileptické záchvaty: Znášate bolestivé bremeno? Tu sú odpovede odborníka

Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

Viete, prečo sa 26. marca obliekame do fialového oblečenia? Je to Svetový deň epilepsie a podporujeme tak pacientov s&nbsp;diagnózou epilepsia.

Epilepsia predstavuje záchvatové ochorenie, ktoré sa prejavuje epileptickými záchvatmi, pričom mozog má tendenciu opakovane ich generovať. „Výskyt jedného izolovaného epileptického záchvatu však neznamená, že pacient trpí epilepsiou, alebo že sa u&nbsp;neho toto ochorenie rozvinie. Epileptický záchvat sa totiž môže vyskytnúť v&nbsp;bezprostrednej súvislosti s&nbsp;iným ochorením bez ďalšieho opakovania, napríklad pri cievnej mozgovej príhode, úraze hlavy, intoxikácii alkoholom, infekčnom ochorení, dehydratácii, úpale alebo inom patologickom stave,“ vysvetľuje primár neurologického oddelenia Nemocnice Levoča MUDr. Ladislav Gurčík, PhD..

Epileptické záchvaty vznikajú zvyčajne v&nbsp;oblasti mozgu, ktorá sa nazýva epileptogénna zóna alebo zóna začiatku záchvatu. „Ide o&nbsp;zónu so zvýšenou dráždivosťou, ktorá pôsobí ako synchronizátor mozgových rytmov. Výsledkom je škodlivá hypersynchronizácia, ktorá sa môže v&nbsp;priebehu ochorenia šíriť do ďalších oblastí mozgu. To spôsobuje komplikovaný proces sprevádzaný tvorbou nových nervových buniek s&nbsp;nejasným významom a&nbsp;programovanou smrťou iných, hlavne v&nbsp;oblasti zodpovednej za tvorbu pamäťových stôp a&nbsp;priestorovej orientácie, nazývanej hipokampus,“ uvádza doktor s&nbsp;tým, že výskyt alebo prevalencia epilepsie v&nbsp;populácii sa udáva približne 0,5 – 1 %. Najvyšší výskyt epilepsie je pritom v&nbsp;detskom veku, kedy ide prevažne o generalizované epileptické záchvaty, a&nbsp;potom v&nbsp;dospelosti, po sedemdesiatke, kedy prevládajú záchvaty generované patologickými ložiskami v&nbsp;mozgu.

Príčina epilepsie je multifaktoriálna. Predpokladá sa významný genetický podiel, ale aj v&nbsp;súčasnosti zostáva vysoké percento epileptických záchvatov bez objasnenej príčiny. „Známe príčiny epilepsie sa rozdeľujú na genetické, štrukturálne, infekčné, autoimunitné, metabolické (napr. diabetes mellitus) a&nbsp; toxické (napr. alkohol, lieky, drogy),“ spresňuje neurológ. Ide&nbsp; teda o&nbsp;komplexné ochorenie, &nbsp;na vzniku ktorého sa podieľa viacero faktorov a&nbsp;tie sa môžu navzájom kombinovať. „Je potrebné poznamenať, že nejde o&nbsp;psychiatrické ochorenie, hoci niektoré typy epileptických záchvatov takéto ochorenie imitujú a&nbsp;až podrobný anamnestický rozbor a&nbsp;EEG vyšetrenie nasmeruje lekára k&nbsp;správnej diagnóze,“ vysvetľuje MUDr. Ladislav Gurčík.

Už ste počuli náš podcast?

Klinické príznaky epilepsie závisia od lokalizácie, rozsahu a&nbsp;šírenia epileptického výboja v&nbsp;mozgovej kôre. „Základné delenie záchvatov je na ložiskové, generalizované a na&nbsp;záchvaty s&nbsp;neznámym začiatkom.&nbsp; Ložiskové&nbsp; záchvaty&nbsp; môžu byť spojené s&nbsp;poruchou vedomia, alebo bez poruchy vedomia, generalizované sú zvyčajne sprevádzané poruchou vedomia. Medzi príznaky jednotlivých typov epileptických záchvatov patria generalizované kŕče, lokalizované kŕče, deviácia hlavy a očí, zárazy v&nbsp;chovaní a&nbsp;reči, poruchy zmyslového vnímania,&nbsp; strata svalového napätia,&nbsp; automatické chovanie alebo stereotypné pohyby,“ ozrejmuje doktor.

Ako ochorenie liečiť a&nbsp;zachovať sa

Liečba epilepsie má viacero aspektov. V&nbsp;prvom rade ide o akútnu liečbu epileptického záchvatu, kedy je dôležité zabrániť poraneniu pacienta pádom na zem alebo nárazom do okolitých predmetov, zabrániť aspirácii, čiže vdýchnutiu slín alebo zvratkov. „Ľuďom s&nbsp;epileptickým záchvatom sa neodporúča otvárať násilím ústa, vkladať do nich predmety alebo vyťahovať jazyk. Odporúča sa uložiť postihnutého do polohy na bok,&nbsp; podložiť hlavu&nbsp; mäkkou podložkou, predsunúť sánku a&nbsp;vyčkať do skončenia kŕčovej aktivity a&nbsp;návratu vedomia. U&nbsp;známych epileptikov je pri záchvate vhodný diazepam v&nbsp;rektálnej forme, do konečníka alebo midazolam v&nbsp;bukálnej liekovej forme &nbsp;ako ústny roztok,“ radí neurológ.

Druhou stranou mince je preventívna protizáchvatová liečba, ktorej&nbsp; cieľom je&nbsp; vymiznutie epileptických záchvatov alebo aspoň výrazná redukcia ich frekvencie a&nbsp;intenzity. Nasadenie protizáchvatovej liečby je individuálne,&nbsp; nastáva zvyčajne po druhom nevyprovokovanom záchvate, ale&nbsp; pokiaľ je riziko recidívy vysoké, nasadzuje sa už po prvom záchvate. „Zvyčajne sa používa monoterapia záchvatov – nasadzuje sa jeden liek v&nbsp;dostatočne účinnej dávke. Ak&nbsp; je monoterapia neúčinná, pristupuje sa k&nbsp;racionálnej kombinácii protizáchvatových liekov. Môže však nastať situácia, kedy&nbsp; zlyhajú dve správne zvolené a&nbsp;v&nbsp;dostatočne vysokej dávke podávané lieky. Vtedy&nbsp; ide&nbsp; o&nbsp;takzvanú farmakorezistentnú epilepsiu a&nbsp;takto postihnutí pacienti sú kandidátmi na epileptochirurgický výkon.“

Klasický generalizovaný tonicko-klonický epileptický záchvat, čiže veľký záchvat je najčastejší generalizovaný záchvat s&nbsp;motorickými prejavmi. Niekoľko hodín predtým možno pozorovať predzvesť – takzvané&nbsp; prodromálne príznaky, ako je zmena nálady,&nbsp; bolesti hlavy, podráždenosť alebo nespavosť. „Záchvat začína náhlou stratou vedomia a&nbsp;pádom na zem. Predchádzať mu môže v&nbsp;niektorých prípadoch výkrik podmienený kŕčom hlasiviek. Nasleduje zvýšené napätie tela a&nbsp;končatín v&nbsp;kŕči, za ktorým po niekoľkých sekundách nasledujú klonické rytmické zášklby tela s&nbsp;pohryzením jazyka, pomočením a&nbsp;pošpinením stolicou. Zreničky sú rozšírené, pacient chrčivo dýcha a niekedy je prítomná pena na ústach. Celý záchvat trvá približne 2 – 3 minúty a&nbsp;po jeho doznení nastáva fáza zmätenosti. Ak sa vyskytnú viaceré záchvaty v&nbsp;krátkom časovom intervale, nazývame ich kumulované epileptické záchvaty, v&nbsp;horšom prípade ide o epileptický status,“ uvádza doktor Ladislav Gurčík.

Proces diagnostikovania epilepsie je založený na podrobnej anamnéze od pacienta a&nbsp;hlavne od svedka záchvatu s&nbsp;jeho podrobným popisom. Vhodnou pomôckou je natočenie epileptického záchvatu mobilom, čo nie je vždy jednoduché a možné. „Podstatné je, samozrejme, podrobné neurologické klinické vyšetrenie a&nbsp;následná realizácia zobrazovacích vyšetrení mozgu – predovšetkým CT a&nbsp;magnetickej rezonancie.“

U&nbsp;niektorých nejasných stavov je potrebná aj&nbsp; analýza&nbsp; mozgovomiechového moku a&nbsp;kardiologické vyšetrenie na vylúčenie kardiálnej príčiny náhlych&nbsp; porúch&nbsp; vedomia. „Dôležitú úlohu zohráva elektroencefalografia (EEG), pri ktorej sa sníma elektrická aktivita mozgu. Môže sa realizovať za normálnych podmienok, ale dajú sa využiť aj niektoré aktivačné metódy, ako je spánková deprivácia po prebdenej noci, hyperventilácia alebo fotostimulácia. Pred epileptochirurgickým zákrokom sa vyžadujú sofistikovanejšie vyšetrenia, napríklad video EEG, invazívne EEG a&nbsp;špeciálne zobrazovacie metodiky – traktografia, SPECT, PET, funkčné MRI a&nbsp;MRI spektroskopia,“ uvádza odborník.

Okrem vekovo viazanej epilepsie existuje jedno špecifikum detského veku – febrilné kŕče. „Ide o&nbsp;záchvaty kŕčov u&nbsp;detí s&nbsp;horúčkou vo veku medzi 6 mesiacmi a 5 rokmi, u&nbsp;ktorých sa nepotvrdila infekcia CNS ani rozvrat vnútorného prostredia a&nbsp;mimo horúčkovitých ochorení sa u&nbsp;nich kŕče nevyskytujú,“ vysvetlil neurológ.

Febrilné kŕče patria medzi najčastejšie záchvatové ochorenia detského veku. Vyskytujú sa až u&nbsp;2 – 5 % všetkých detí v&nbsp;prvých 24 hodinách horúčkovitého ochorenia. „Často je príčinou geneticky viazaná patológia, takzvaná kanalopatia, u&nbsp;ktorej sa&nbsp;predpokladá polygénna dedičnosť. Preventívne sa odporúča pri teplote nad 38,5 stupňov Celzia okrem antipyretík podávať diazepam perorálne podľa váhy, pri záchvate febrilných kŕčov diazepam do konečníka či midazolam vo forme ústneho alebo nosového roztoku,“ radí doktor.

Čo robiť pri epileptickom záchvate? Postup radí neurológ

Mgr. Karolína Trnovcová

Autor článku

Mgr. Karolína Trnovcová

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Čo robiť pri epileptickom záchvate? Postup radí neurológ

Mgr. Karolína Trnovcová

Súvisiace články

Neurologička: Všetko o liečbe sklerózy multiplex na Slovensku

Trpíte spánkovým apnoe? Môže súvisieť aj s týmto problémom!

Nová liečba chrbtice bez liekov a zákroku? Skúste túto fintu proti bolesti

Čo robíte po 10 večer? Pri tejto aktivite môžete zostarnúť o dva roky

Lieky na erektilnú dysfunkciu môžu znížiť riziko TEJTO choroby! Ako je to možné?

Ako sa tvoria trvalé spomienky? Toto sa deje v noci v mozgu

Bolesť CHRBTICE mení život. Ako sa jej zbaviť prezradí neurochirurg

Bolesť krížov ako prvý signál: Zuzane zistili rakovinu až po troch rokoch

Autor článku

Mgr. Karolína Trnovcová

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás