Súkromný dopravca začal od tejto letnej sezóny jazdiť vlakmi z Česka cez Slovensko do chorvátskej Rijeky. V priebehu pár týždňov sa predalo 30-tisíc lístkov, ale aj to je len časť našincov, ktorí sa k Jadranu počas leta vyberú. Je to bezpečné?

Ak má turista možnosť dodržať v zahraničí odstup od cudzích ľudí aspoň dva metre a tam, kde to nie je možné, pôjde na čo najkratší čas a vezme si ochranu nosa a úst, mal by sa nákaze spoľahlivo vyhnúť. Teraz sú navyše rúška na mnohých miestach v Chorvátsku povinné.

 

A čo dovolenka na Slovensku? Ak sa ju priveľa ľudí rozhodne stráviť v okolí jazier, na tatranských turistických chodníkoch či rebríkoch v Slovenskom raji, kde sú občas zápchy... Nehrozí tu väčšie riziko?

Pri pohľade na čísla aktuálnej incidencie, teda nových prípadov prepočítaných na počet obyvateľov v Chorvátsku a na Slovensku to tak nevyzerá. Situácia v Chorvátsku sa zhoršuje rýchlejšie. Na druhej strane, na Jadrane to vo väčšej vzdialenosti od iných osôb môže byť bezpečnejšie ako na Slovensku v dave ľudí. Závisí teda od okolností. Zvážiť sa musí aj to, že v Chorvátsku je priemerne väčšia šanca, že sa stretneme s turistom z inej, z takzvanej tretej krajiny, kde môže byť situácia ešte horšia. Aj preto je už teraz dosť obmedzené cestovanie do Chorvátska zo susedných krajín, ktoré nie sú členmi EÚ a kde je epidemiologický vývoj horší.

Vyberajte si miesta, kde je menej ľudí.Vyberajte si miesta, kde je menej ľudí.
Vyberajte si miesta, kde je menej ľudí.
Zdroj: Shutterstock

Či už sa ľudia rozhodnú ísť dovolenkovať do zahraničia, alebo na druhý koniec Slovenska, je bezpečnejšie ísť vlastným autom na menej preľudnené miesta?

Cestovať vlastným autom a do súkromného apartmánu je jednoznačne menej rizikové ako pobyt v preľudnenom hoteli a cesta verejnou dopravou. Ale záleží aj na tom, ako sa tam daný človek bude správať. Ak bude apartmánový hosť chodiť večerať do preľudnenej pobrežnej reštaurácie a ten hotelový bude len poloprázdnom ubytovacom zariadení, môže byť väčšie riziko aj naopak.

Je ešte niečo, načo treba okrem rúška a dezinfekcie na ruky pri cestovaní stále myslieť?

Preventívnym opatrením číslo jeden je odstup. To znamená nechodiť tam, kde možno očakávať viac ľudí na menšom priestore, a ak to nie je možné, tak na čo najkratší čas.

Vy sám ste vždy veľa cestovali. Ako vám Covid-19 zmenil život?

Vo februári som ešte stihol cestu do Malajzie, ale všetky ostatné exotickejšie cesty som až do konca roka zrušil. Plánoval som ešte Katar, Omán, Gruzínsko a Arménsko. Čo mi bude chýbať asi najviac, je, že tento rok nepôjdeme ani na misiu do Afriky. Pritom minulý týždeň bol inaugurovaný prezidentom Malawi náš priateľ a podporovateľ česko-slovenských projektov v tejto krajine Dr. Chakwera. Chcel som mu zablahoželať osobne, nielen esemekou. Predovšetkým som sa však tešil na pacientov v okolí našej nemocnice, mám k nim už roky silný osobný vzťah.

Ako cestovateľ asi viete lepšie pochopiť ľudí, ktorí doma neobsedia... Alebo nie?

Pochopenie pre nich určite mám, ale beriem to aj ako šancu spoznať lepšie strednú Európu, nemusíme stále cestovať len do vzdialených končín iných kontinentov.

Kam sa chystáte na letnú dovolenku?

Ak to bude možné, rád by som vyrazil začiatkom augusta autom s rodinou na týždeň na Makarskú riviéru. Máme tam už od vlani rezervovaný apartmán, ale uvidíme. Zatiaľ sú chorvátske koronavírusové prípady hlavne vo vnútrozemí smerom k Srbsku a v oblasti hlavného mesta. Na pobreží ich až toľko nie je. Okrem toho sa budem pohybovať po Českej republike a, samozrejme, aj na Slovensku.

Anketa
Kde strávite letnú dovolenku?

Žijete a pracujete v Českej republike, počas uzavretých hraníc ste ostali na českej strane. Boli ste s rodinou na Slovensku v dostatočnom kontakte?

Boli sme v kontakte telefonicky, ocino, brat aj ostatná rodina boli radi, že ma vidia aspoň na českých televíznych kanáloch, tak vedeli, že som v poriadku. Stále som pendloval autom po nociach medzi Ostravou a Prahou, čo je pri dnešnom stave českej diaľnice D1 niekedy časovo rovné polovici cesty na severný Jadran. A so spánkom som to v jednom období dopracoval na dve a pol hodiny. Bolo to skutočne náročné obdobie. Moja prvá cesta po otvorení hranice však viedla za mamkou na hrob do Hronskej Dúbravy, opustila nás v októbri a stále mi veľmi chýba.

Predpokladám, že už sa pripravujete na druhú vlnu. Máme ju čakať na jeseň?

Nástupu sezóny respiračných nákaz sa obávam. Za relatívne krátke obdobie na našu populáciu dopadne veľké množstvo prípadov infekcií dýchacích ciest s podobnými príznakmi ako spôsobuje nový koronavírus. Budú to státisíce prípadov, zďaleka nielen chrípka, a testovať nebude možné každého s horúčkou či kašľom. Bude to záťaž pre celý nastavený systém a pravdepodobne sa aj budeme musieť vrátiť k niektorým povinnostiam, ktoré sme na leto opustili. Ďalšia obava spočíva aj v tom, že budú jednotlivé virózy na seba nasadať, a tak bude mať koronavírus jednoduchšiu cestu do pľúc. A keď sa tam raz dostane, obvykle sa mu darí veľmi dobre a dokáže človeku značne ublížiť.

Náš odborník

Docent MUDr. Rastislav Maďar, PhD., sa od roku 1997 špecializuje v odbore epidemiológia, prevencia a kontrola infekčných chorôb, nemocničné nákazy, cestovná a tropická medicína. Je autorom 14-tich kníh, medzi najčítanejšie patrí Ochrana zdravia na cestách. Ako lekár absolvoval niekoľko zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách. Organizuje humanitárne misie do najchudobnejších a najzaostalejších oblastí našej planéty a je vedúcim projektu Česko-Slovenskej nemocnice v Malawi. Momentálne je poradcom ministra zdravotníctva ČR a vedúcim pracovnej skupiny pre riadené uvoľňovanie karantény MZ ČR.