Cítite sa mladší než ste? Je to geniálne pre vaše zdravie!

Prečo sa cítime mladší než v skutočnosti sme? Je to výhoda?

Prečo sa dnešní 50-nici cítia mladší ako kedysi ich rodičia?

Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Je pravdepodobné, že vek, na ktorý sa cítite, sa nezhoduje s vašim reálnym vekom podľa dátumu narodenia. Výskum ukázal, že dospelí v strednom a vyššom veku majú tendenciu cítiť sa mladší, a to aj o desať a viac rokov. A to môže byť podľa odborníkov dobré!

Mladší subjektívny vek súvisí s lepším celkovým zdravím a môže slúžiť ako "biopsychosociálny marker" predpovedajúci zdravé starnutie, ukazujú štúdie. Toto vnímanie mladosti je síce v istom zmysle popretím reality, no má pozitívny dopad. Výskum ukazuje, že pocit mladosti sa zvyčajne spája s lepším zdravím. "Vieme, že tí, ktorí sa cítia mladší, sú naozaj zdravší," povedal Markus Wettstein, psychológ z Humboldtovej univerzity v Berlíne. "A zostávajú zdravší aj v priebehu času."

Nový výskum naznačuje, že dospelí v strednom a vyššom veku sa dnes neraz cítia mladší ako sa cítili rovnako starí ľudia v minulosti. A má to pozitívny dopad na ich celkové zdravie a kondíciu. Patríte do tejto kategórie ľudí aj vy? Čítajte ďalej! &gt;&gt;&gt;&gt;

Viac dospelých sa cíti mladšie ako kedykoľvek predtým

V štúdii uverejnenej v apríli v časopise Psychological Science sa uvádza, že dospelí sa postupom času cítia mladší a mladší ako ľudia rovnakého chronologického veku v minulosti. A to aj pri zohľadnení iných faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť subjektívny vek, ako sú chronické ochorenia, osamelosť a úroveň vzdelania.

Wettstein a jeho kolegovia analyzovali údaje z nemeckého prieskumu starnutia, ktorý sa začal v roku 1996 a sledoval 15 tisíc dospelých Nemcov vo veku od 40 do 85 rokov počas 24 rokov.

Účastníci sa v priemere cítili o 11,5 percenta mladší, ako bol ich chronologický vek. To znamená, že napríklad 60-ročný človek sa cítil skôr ako päťdesiatnik.

Ľudia narodení menej dávno sa cítili ešte mladší. Každé desaťročie, ktoré uplynulo, prinieslo približne o 2 percentá nižší subjektívny vek. Napríklad 60-ročný človek narodený v roku 1936 sa cítil skôr ako 53-ročný, teda o 12 percent mladší. Ale 60-ročný človek narodený v roku 1956 - o 20 rokov neskôr - sa cítil ako 50-ročný, teda asi o 17 percent mladší. A s pribúdajúcim vekom sa ich subjektívny vek nezvyšoval tak výrazne ako u ich rovesníkov narodených vo vzdialenejšej minulosti.

Vedci to nazvali efektom "subjektívneho omladnutia" a uviedli, že sa u ľudí udržal aj vo veľmi vysokom veku, čo bolo prekvapujúce zistenie. Aký dopad to ale má na zdravie človeka? &gt;&gt;&gt;&gt;

Výskumníci si nie sú istí, čo vyvolalo trend pocitu mladosti

Jedným z dôvodov, prečo sa dnes cítime o toľko mladší než sme v skutočnosti, by mohli byť ľahšie dostupné potraviny a celkovo lepší zdravotný stav ľudí vo vyššom veku oproti minulým desaťročiam. Ale možno je za tým aj niečo iné, menej pozitívne. Tento nedávny posun k mladšiemu stavu mysle by mohol súvisieť aj s "ageizmom", vekovou diskrimináciou, ktorá je dnes viditeľná najmä v mnohých zamestnaniach.

Ľudia sa môžu cítiť mladší, pretože "nechcú patriť do skupiny starších dospelých", povedal Wettstein. "Je to teda určitý druh psychologického dištancovania sa od starších dospelých."

Ide o to, že naše názory na starobu sa časom stali negatívnejšími - jedna štúdia ukázala, že vekové stereotypy v amerických tlačených médiách sa za posledných 200 rokov stali negatívnejšími - pocit mladosti preto môže byť mechanizmom, ako sa vyrovnať s ageizmom a starnutím.

Výskum tiež zistil výrazné rozdiely medzi pohlaviami. Ženy uvádzali, že sa cítia mladšie ako muži v rovnakom veku, pričom tento rozdiel sa v posledných rokoch ešte zväčšil, čo môže vysvetľovať niektoré trendy. Ženy sa vo všeobecnosti dožívajú vyššieho veku a cítia sa zdravšie ako muži, ale zároveň sú vystavené väčšej spoločenskej kontrole a tlaku len preto, že starnú.

"Existuje dvojitý štandard starnutia," povedal Wettstein. "Stereotypy o veku žien sú akosi negatívnejšie ako o mužoch. Staršie ženy sú v médiách ešte menej zastúpené ako muži a sú tiež viac negatívne reprezentované."

Výskum zistil aj rozdiel vo vzdelaní, hoci je menší. Ľudia s vyšším vzdelaním mali mladší subjektívny vek ako ľudia s nižším vzdelaním, ale tento rozdiel sa zmenšuje.

Na to, ako ľudia vnímajú svoj vek a starnutie, môže mať vplyv aj kultúra danej krajiny. Štúdie naznačujú, že v minulosti východné krajiny ako napríklad Japonsko, Čína a Južná Kórea, viac akceptovali starobu a subjektívny vek ľudí tam bol bližší ich chronologickému veku. "Ak ste boli starý, bolo prípustné cítiť svoj vek," povedal Hoffman. V poslednom desaťročí sa však podľa neho mohlo toto zmeniť.

Ako sa cítiť mladšie, ale zároveň akceptovať starnutie?

Náš subjektívny vek nie je len ukazovateľom starnutia, ale aj stavu mysle a zdá sa, že nálada ovplyvňuje pociťovanie veku, aspoň krátkodobo. Štúdia zistila, že ak dospelým ľuďom navodíte pocit smútku tým, že im dáte smutné čítanie alebo hudbu, cítia sa potom starší. Mohlo by to byť aj naopak. V inej štúdii sa zistilo, že starší dospelí, ktorí dostali pozitívnu spätnú väzbu na pamäťový test a povedali im, že v porovnaní s ostatnými v ich veku dosiahli dobré výsledky, mali tendenciu cítiť sa potom mladší. Aj v nasledujúcom teste dosiahli lepšie výsledky.

Fyzická aktivita a zníženie stresu majú tiež pozitívny dlhodobý vplyv na subjektívny vek, povedal Wettstein.

Je dosť možné, že aj korekcia ageistických postojov môže pomôcť ľuďom cítiť sa mladšie. V jednej nedávnej štúdii Hoffman a jeho kolegovia požiadali 134 starších dospelých, aby si viedli denník o svojom subjektívnom veku, ageistických postojoch (Napríklad: "Starší ľudia by sa ani nemali snažiť správať cool.") a depresívnych symptómoch. Účastníci, ktorí sa cítili starší a mali viac ageistických postojov, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať každodenné depresívne príznaky. "Ak si o starobe myslíte zlé veci, ak máte negatívne vekové stereotypy, máte tiež tendenciu cítiť sa starší," povedal Wettstein.

Vzdelávacie programy, ktoré korigujú názorové stereotypy, napríklad že starší ľudia prirodzene viac zabúdajú, sú podľa Wettsteina sľubné pre zlepšenie postoja k starnutiu.

Súčasťou zdravého starnutia môže byť aj prispôsobenie a zvládnutie očakávaní a nestavanie 60-ročného človeka proti dvadsiatnikom, povedal Wettstein. Poukazuje aj na paradox, keď si ľudia majú tendenciu myslieť, že starší budú mať nižšiu pohodu ako mladší. "V skutočnosti však vidíme, že starší ľudia nemajú nižšiu pohodu ako mladší," povedal Wettstein. "Je to stereotyp."

Spracované podľa <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.washingtonpost.com/wellness/2023/06/15/feeling-younger-aging-good-health/">www.washingtonpost.com</a>.