Skryté signály najtichšej rakoviny: Príznak v strede dňa je výstraha

CML: Skratka pre rakovinu, ktorú sa takmer podarilo skrotiť. V čom je iná?

Modriny a únava: Takmer skrotená rakovina sa roky prejavuje skryto

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Tlačová správa

Chronická myelocytová leukémia (CML) je forma rakoviny krvných buniek, ktorá môže zasiahnuť ľudí v každom veku, no vďaka moderným liečebným postupom je dnes oveľa lepšie zvládnuteľná než kedykoľvek predtým. Pod označením leukémia sa však neskrýva len jedno, ale celý rad ochorení, pričom jednotlivé podkategórie sa líšia v&nbsp;prognóze i v spôsobe liečby.

Na rozdiel od iných druhov <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/rakovina-skryva-bezne-priznaky-20-signalov-ktore-daju-pomylit" target="_self">rakoviny</a>, ktoré vznikajú na jednom mieste, ako napríklad rakovina prsníka v prsníku, či rakovina prostaty v&nbsp;prostate, a potom sa šíria (metastázujú), u pacientov s leukémiou sú rakovinové bunky v&nbsp;dôsledku normálnej cirkulácie v krvnom obehu prítomné v celom tele už na začiatku diagnózy.

Preto sa prognóza neurčuje podľa rozsahu ochorenia a jeho štádium sa určuje označením jeho „fázy“, teda chronickou, akcelerovanou a blastickou, známou aj ako fázou blastickej krízy. Väčšina pacientov sa diagnostikuje v chronickej fáze.

Chronická myelocytová leukémia, známa aj pod skratkou CML, je častou leukémiou v dospelom veku. Tvorí 15 – 20 % prípadov všetkých leukémií, s výskytom 1-1,5 prípadu na 100-tisíc obyvateľov a rok. Ročne na Slovensku pribudne 60 nových pacientov s CML.

Ochorenie postihuje o niečo častejšie mužov. Nie je dedičná a&nbsp;pravdepodobne nesúvisí ani s životným štýlom či vonkajším prostredím. Dosiaľ neboli opísané ani rasové alebo geografické predispozície pre CML. Výskyt ochorenia narastá s&nbsp;vekom. Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 55 – 60 rokov, diagnostikuje sa však aj podstatne mladším. Veľmi zriedkavo aj deťom. Vyvíja sa pomalšie ako akútne typy leukémií a tvorí približne pätinu zo všetkých leukémií u&nbsp;dospelých pacientov.

Je len veľmi málo známych rizikových faktorov CML, ktoré zvyšujú náchylnosť na vznik leukémie, ale nemusia nevyhnutne viesť k&nbsp;jej rozvoju. Riziko CML môže zvýšiť vystavenie sa vysokým dávkam žiarenia (radiácie), napríklad po výbuchu atómovej bomby, nehodách jadrových reaktorov, no aj rádiológovia pred rokom 1950, keď sa po prvý raz zaviedlo ochranné tienenie. Mierne zvýšené riziko rozvoja CML majú aj ľudia vystavení pri práci pesticídom alebo benzénom.

Príčina chronickej myelocytovej leukémie je v súčasnosti známa ako dôsledok špecifickej genetickej abnormality, ktorá nastane v krvnej kmeňovej bunke. Čo k&nbsp;tejto abnormalite vedie, nie je známe.

„Nie je to ten typ ochorenia, ktoré spôsobia rizikové faktory typu fajčenie, nesprávna životospráva, chemické škodliviny a podobne. Nie je to ani dedičné ochorenie, vrodené, hoci sa v tejto súvislosti veľmi často rozprávame o chromozómoch. Nejde o genetické ochorenie, ale ide o chromozómovú zmenu, ktorá vzniká počas života. Nevieme síce príčinu, ale u väčšiny pacientov to vieme dobre liečiť," hovorí MUDr. Katarína Slezáková, PhD, lekárka Kliniky hematológie a&nbsp;transfúziogie LF UK a&nbsp;UNB, Antolská, Bratislava.

Konkrétne dva chromozómy - 9 a&nbsp;22 si vymenia ramienko. To sa odborne volá translokácia, teda výmena, a touto výmenou vzniká patologický chromozóm, ktorý sa volá Filadelfský chromozóm.

„Translokáciou medzi chromozómami 9 a 22 vzniká chorý gén, odborne sa volá fúzny, teda spojený gén, BCR-ABL. Filadelfský chromozóm a&nbsp;gén BCR-ABL stimuluje kostnú dreň k zvýšenej tvorbe určitého podtypu bielych krviniek. U niektorých pacientov to spôsobuje aj zvýšenie krvných doštičiek a nie zriedka sa to prejavuje aj zväčšenou slezinou,“ hovorí odborníčka a dodáva, že že dôvod, prečo sa chromozómy takto poblázia, nevieme.

Leukemická bunka je poškodená biela krvinka, ktorá sa nadmerne množí, a prílišné množstvo bielych krviniek postupom času utláča zdravé červené krvinky a krvné doštičky. CML sa vyvíja pozvoľna, mesiace či roky, a&nbsp;dlhý čas pacienti nemajú výraznejšie príznaky. V&nbsp;čase, keď lekári diagnostikujú toto ochorenie, je až 40 % pacientov asymptomatických, nemajú teda žiadne príznaky, ktoré by poukazovali na to, že sa v&nbsp;ich organizme niečo deje.

„Ochorenie sa nie zriedka zistí náhodne, keď niekto ide na preventívnu prehliadku k svojmu všeobecnému lekárovi a ten pri vyšetrení krvného obrazu zachytí, že má pacient, napríklad, viac bielych krviniek alebo krvných doštičiek," vysvetľuje hematologička.

Až postupom času sa môže začať objavovať celodenná<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/neprespite-vystrahu-13-vaznejsich-pricin-unavy-toto-vsimajte" target="_self"> únava</a> - tú hlási až 70% pacientov, ďalej znížená tolerancia záťaže, pokles hmotnosti, horúčka, opakujúce sa infekcie, pocit plnosti na ľavej strane brucha, krvácanie, strata chuti do jedla, či nadmerné potenie alebo tvorba modrín.

U neliečených pacientov v chronickej fáze CML sa postupne, do troch až piatich rokov vyvinie akcelerovaná fáza. Pacienti diagnostikovaní v akcelerovanej fáze majú bez liečby medián prežívania štyri až šesť mesiacov a ak sa objaví blastická kríza, prežívanie je ešte viac limitované, s mediánom prežívania neliečených pacientov dva až štyri mesiace.

Ako ozrejmuje MUDr. Zuzana Sninská, PhD., lekárka z Kliniky hematológie a&nbsp;transfúziológie LF UK a&nbsp;UNB, Antolská, Bratislava, cieľom liečby je dosiahnuť tzv. kompletnú remisiu ochorenia, teda dostať ochorenie pod kontrolu, minimalizovať nežiaduce účinky liečby, zlepšiť kvalitu života a dlhodobé prežívanie pacientov, ktoré by sa malo priblížiť prežívaniu bežnej populácie.

To je dnes možné vďaka zásadnému obratu v liečbe CML, ktorým je objavenie a prvé schválené použitie inhibítora tyrozínkinázy (TKI) prvej generácie v&nbsp;roku 2001. Pacientom zrazu stačila jedna tabletka denne, ktorá im umožnila žiť mnohé roky plnohodnotného života.

Po roku 2000, po zavedení inhibítorov tyrozínkinázy, čo sú tabletky, ktoré teraz používame, môžu pacienti viesť úplne normálny, plnohodnotný život ako bežní ľudia. Len musia chodiť na pravidelné ambulantné kontroly.“ Hovorí MUDr. Zuzana Sninská, PhD., lekárka z Kliniky hematológie a&nbsp;transfúziológie LF UK a&nbsp;UNB, Antolská, Bratislava.

Pacienti, ktorí majú vážne nežiaduce účinky pri liečbe inhibítormi tyrozínkinázy prvej generácie, ako závažné vyrážky, výrazné edémy (opuchy dolných končatín), nahromadenie tekutiny v pľúcach, by mali čo najskôr prejsť na liečbu inhibítormi tyrozínkinázy druhej generácie.

V raritných prípadoch, keď pacient netoleruje žiadny inhibítor tyrozínkinázy, sa zvažuje transplantácia kostnej drene od príbuzenského darcu.

Skryté signály najtichšej rakoviny: Príznak v strede dňa je výstraha

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Tlačová správa

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Výber pre vás

Skryté signály najtichšej rakoviny: Príznak v strede dňa je výstraha

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Tlačová správa

Súvisiace články

Od pokazených zubov je k chorému srdcu i rakovine krátka cesta

Rakovina na Slovensku: V ktorej časti krajiny ochorie najviac ľudí?

Do hodiny odhalí rakovinu: Nový test určí typ aj štádium

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Výber pre vás