MENU
novinky-a-odbornici

Bývate blízko cesty či trate? Zvuky dopravy vám šialene ničia zdravie!

V noci sú zvuky ešte nepríjemnejšie.
Novinky a odborníci

Bývate blízko cesty či trate? Zvuky dopravy vám šialene ničia zdravie!

Nájsť tiché miesto je čoraz ťažšie, no o to dôležitejšie. Hluk obývaných oblastí nám všetkým ničí psychické a fyzické zdravie aj bez toho, aby sme si to uvedomovali. Kto je ohrozený viac?

Hluk patrí v súčasnosti k najrozšírenejším škodlivinám životného prostredia a málokto má možnosť pred ním uniknúť. Zďaleka nejde len o to, že priveľa decibelov môže poškodiť sluch, ovplyvňuje celý organizmus. „Za najvýznamnejší z nepríjemných účinkov hluku sa považuje obťažovanie. Nasleduje rušenie, hnev, obmedzovanie pohody a stres,“ konštatuje profesorka MUDr. Jana Jurkovičová, CSc., prednostka Ústavu hygieny LF UK. Podľa odborníčky hluk na človeka pôsobí ako stresor, teda faktor, ktorý aktivuje stresovú reakciu organizmu. A tá má podiel na vzniku mnohých civilizačných ochorení.

Trpí psychika aj srdce

Pri hladinách bežného environmentálneho hluku v rozmedzí 60 až 90 dB ide najmä o nesluchové účinky – v oblastiach autonómneho nervového systému, endokrinnej a regulačnej, a s tým súvisia prípadné poruchy zdravia. Pri dlhodobom pôsobení sa dokázal výrazne rušivý vplyv hluku, najmä v nočných hodinách, čo má za následok horší zdravotný stav obyvateľov v hlučných oblastiach, častejší výskyt neuroticizmu a iných psychických porúch. Okrem toho  možno hluk považovať aj za jeden z rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb a dlhodobý vplyv hluku sa môže neskôr prejaviť napríklad vývojom hypertenzie, koronárnej artériovej choroby a podobne,“ vraví odborníčka.

Už 2 hodiny denne v hluku 12-krát zvyšujú nespavosť a zvyšujú riziko vysokého tlaku, ktorý prispieva k vzniku infarktu, mozgovej mŕtvice či cukrovky.
J. Jurkovičová

Najbežnejší je dopravný hluk

Ak žijete v tichom prostredí, ste vlastne šťastlivci. „V EÚ je približne 40% populácie vystavenej dopravnému hluku s hladinou presahujúcou 55 dB počas dňa a 20 percent dokonca hluku s hladinou presahujúcou 65 dB. Viac ako 30% ľudí aj v nočných hodinách zasahuje hluk, ktorý presahuje 55 dB, čo má rušivý vplyv na spánok. Podľa odhadov je na Slovensku exponovaných nadmernému hluku z rozličných druhov dopravy trištvrte až jeden milión obyvateľov. Najkritickejšie miesta sú v blízkosti koľajovej dopravy, hlavných ciest, diaľnic a väčších letísk,“ konštatuje profesorka Jurkovičová. Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je dlhodobý vplyv dopravného hluku v Európe príčinou 3% úmrtí na srdcové zlyhanie, čo predstavuje až 200 tisíc ľudí ročne.

Trpí celé telo

Ľudia vystavení výraznejšiemu hluku mávajú často vyššiu hladinu psychickej úzkosti, zníženú úroveň pozornosti a menšiu odolnosť proti stresu. Tí, čo trávia viac ako dve hodiny denne v hlučnom prostredí, trpia až 12-krát častejšie nespavosťou a zvyšuje sa u nich riziko vysokého krvného tlaku, ktorý prispieva k vzniku infarktu, mozgovej mŕtvice či cukrovky. Zvýšené hladiny hluku, aj keď si to nemusíte uvedomovať, sa môžu prejaviť poruchou činnosti rôznych vnútorných orgánov, napríklad aj žalúdka či dvanástorníka, a vznikom vredovej choroby. Nočný hluk okrem toho, že vedie k únave, môže vyústiť až do poruchy psychických funkcií.

Rámus aj tichý zvuk

Okrem hluku, ktorý spôsobuje hlavne doprava, číhajú na naše uši a psychické i fyzické zdravie aj iné, ešte hlučnejšie nástrahy. Koncerty, diskotéky, nočné kluby, open air festivaly, športové podujatia... „Už po hodine strávenej na diskotéke potrebuje sluch na regeneráciu niekoľko hodín,“ upozorňuje profesorka Jurkovičová. Mnohí mladí ľudia si navyše púšťajú cez sluchátka hudbu tak nahlas, že riskujú stratu sluchu. „Podľa odhadov je v takomto ohrození 2,5 až 10 miliónov občanov EÚ.“

Rušivo však nepôsobia len desiatky decibelov. Poriadne nahlodať psychiku dokáže aj dlhodobé nízkofrekvenčné akustické vlnenie, ktoré je na hranici počuteľnosti. Vydávať ho môže napríklad vzdialená hudba, ale tiež technické zariadenia ako potrubie, kompresory, klimatizácia, obehové čerpadlá kúrenia, vetracie šachty a podobne. Nízkofrekvenčný hluk vnímate skôr ako dunivé vibrovanie či pulzovanie a spravidla vás mimoriadne irituje v noci, keď je ticho.

Už po hodine strávenej na diskotéke potrebuje sluch na regeneráciu niekoľko hodín.
J. Jurkovičová

Hluk ako mor

Čo s tým? Hluku sa pravdepodobne celkom vyhnúť nedokážete. A možno máte pocit, že vám vlastne až tak neprekáža. No v záujme svojho duševného aj telesného zdravia by ste mali využiť každú jednu príležitosť na relaxáciu v čo najtichšom prostredí. Držiteľ Nobelovej ceny, nemecký lekár Robert Koch, ktorý zomrel pred vyše sto rokmi, povedal: „Príde deň, keď bude musieť človek bojovať s hlukom tak neúprosne, ako s cholerou a morom.“ Ten deň je, zdá sa, už tu.

Účinky hluk na zdravie

  • poruchy vegetatívneho nervového systému
  • poruchy srdcovo-cievneho systému
  • bolesti hlavy
  • závraty spojené s nutkaním na vracanie alebo mdlobami
  • tlmenie činnosti zažívacieho traktu, poruchy trávenia
  • zvýšená činnosť hypofýzy, štítnej žľazy a nadobličiek
  • problémy so zrakom
  • poruchy spánku
  • psycho-sociálne poruchy

Nebezpečné decibely

  • do 45 dB – oblasť pohody, miesta s takouto hladinou zvuku nájdete v civilizovanom svete len výnimočne
  • do 65 dB − oblasť psychického pôsobenia, hluk nepoškodzuje zdravie bezprostredne, rozhoduje individuálna vnímavosť na zvuky
  • 65 až 90 dB pri bdení a 45 až 80 dB v spánku – oblasť vegetatívnych funkcií, človek sa znervózňuje, zužujú sa cievy, zrýchľuje sa dýchanie, činnosť srdca, zvyšuje sa potivosť, rozširujú sa zrenice, kŕčovite sa sťahuje žalúdok,
  • 90 až 120 dB − oblasť poškodenia sluchu, sluchové bunky sa trvalo poškodzujú, môže nastať až hluchota
  • nad 120 dB − oblasť mechanickej deštrukcie všetkých častí ucha s trvalými následkami

Zdroj: Zborník vedeckých prác Životné podmienky a zdravie, LFUK, 2019

Zdravá rada

Sťahujete sa? Nevyberajte si ulice s veľkou hustotou dopravy. Preukázalo sa, že takéto bývanie môže zvýšiť riziko kardiovaskulárnych ochorení. Aj keď si na hlučné okolie subjektívne dokážete zvyknúť, ku skutočnej adaptácii organizmu na hluk nedochádza ani po mnohých rokoch. 

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Na stabilizáciu skoliózy mi do chrbtice dali titánové tyče. Nemali by sa po čase vybrať?

Predpokladám, že operačný zákrok, pri ktorom vám do chrbtice vložili titánové fixačné tyče, ste absolvovali ako trinásť-, štrnásťročná. Podľa mojich výpočtov ich máte v tele už štrnásť rokov! O tom, ako dlho má zostať oporná konštrukcia po operácii v tele, rozhoduje operatér. Vo všeobecnosti platí, že každý cudzí, teda aj kovový materiál, by mal byť po limitovanom čase extrahovaný, teda vybraný z tela. Odporúčam vám čo najskôr navštíviť ošetrujúceho lekára.

Skolióza je vykrivenie chrbtice do strany. Ak nepomáha konzervatívna liečba, teda nosenie korzetu, a aktívna rehabilitácia, a vychýlenie je väčšie ako 35 až 40 stupňov, ortopéd indikuje operačný zákrok, pri ktorom sa do chrbtice vkladajú fixačné tyče. Majú za úlohu vyrovnávať krivku skoliózy. Po skončení rastu nasleduje ďalší zákrok, počas ktorého operatér vyberie z chrbtice opornú konštrukciu. Po druhej operácii by mala opäť nasledovať dlhodobá rehabilitácia a trénovanie bežných návykov.

čítať viac

Mesačná dcérka dýcha v spánku nepravidelne, panikárim!

Nemajte žiadne obavy, u mesačného aj staršieho bábätka je celkom normálne nepravidelné dýchanie počas spánku. Spánok má určité fázy. Keď bábätko zaspáva, očné viečka sa stále chvejú, nepravidelne dýcha. Je uvoľnené, občas sa mykne alebo sa smeje. Dostáva sa len do fázy ľahkého spánku. Ľahko sa prebudí. Ak budeme v uspávaní pokračovať, zistíme, že pravidelne a pokojne dýcha, má uvoľnené svaly, mykanie a naťahovanie sa vytratí. Bábätko prešlo do fázy hlbokého spánku, kedy ho môžeme uložiť do postieľky bez následného prebudenia.  Fáza hlbokého spánku trvá asi hodinu, ľahký spánok, ak prebehne nerušene, len 10 minút.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor