Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

Májová bryndza prináša pre telo najväčšie zdravotné benefity. Obsahuje vysoké množstvo probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek, rovnako aj množstvo vitamínov a minerálov.

„Môj prastarý otec hovorieval, nie je bryndza ako bryndza,“ spomína výživová poradkyňa Izabela Matúšová, ktorú sme k téme oslovili náhodou a dozvedeli sme sa, že jej prastarý otec bol bača a bryndzu vyrábal štyridsať rokov. Prezradila nám, že hlavný rozdiel medzi bežnou bryndzou a&nbsp;májovou je v kvalite a chuti. Práve májová má lahodnú jemne pikantnú, sladkastú chuť a&nbsp;je najchutnejšia z&nbsp;celého roka. „V tomto čase prichádzajú ovečky na pašu prvýkrát po zime a&nbsp;veľkú rolu tu zohráva práve zmena ich potravy. V&nbsp;máji sa bryndza vyrába z&nbsp;čerstvo nadojeného mlieka od oviec, ktoré sa pásli na zelených pastvinách a&nbsp;mali čerstvú jarnú trávu,“ vysvetľuje Izabela Matúšová.

Májová bryndza dosahuje takzvaný prirodzený vrchol v účinkoch pre organizmus. „Bryndza má dokonca až jednu miliardu prospešných baktérií v&nbsp;jednom grame a tomuto sa probiotický jogurt nevyrovná,“ konštatuje výživová poradkyňa. Celkovo obsahuje májová bryndza približne 25 druhov probiotických kultúr s blahodarným účinkom. Najznámejšie sú rody Lactobacillus, Lactococcus či Streptococcus. Bryndza je skvelá na konzumáciu v surovom stave, dokáže vyriešiť problémy s&nbsp;trávením a pôsobí pozitívne na črevá.

Pravidelná konzumácia bryndze pomáha znižovať krvný tlak, hladinu cukru aj cholesterolu v krvi. Pomáha aj pri rôznych zápaloch a taktiež dokáže zvýšiť imunitu a je prospešná pri alergiách na mlieko, pretože pri spracovaní dochádza k úbytku laktózy. Pozitívne pôsobí pri cukrovke, v prevencii rakoviny aj osteoporózy. Je skvelá pre športovcov kvôli vysokému obsahu bielkovín a&nbsp;pomáha vstrebávať vápnik, či pôsobí na kvalitu kostí nielen pri raste detí.

Prečo je bryndza taká skvelá čítajte na ďalšej strane ►►►

Nemyslite len na halušky či pirohy, bryndzu si môžete primiešať aj do zeleninového šalátu. „Bryndzu odporúčam aj pri chudnutí, napríklad v podobe bryndzovej nátierky. Stačí len zmiešať bryndzu, biely jogurt, trošku mletej červenej papriky a medvedieho cesnaku alebo pažítky a máte svieže a&nbsp;zdravé raňajky. Nátierka je výborná so žitným chlebíkom. Keďže obsahuje mnoho bielkovín, tak nás zasýti na dlhšie,“ dáva tip na zdravé raňajky Izabela Matúšová.

Základ najkvalitnejšej bryndze tvorí ovčie mlieko, ktoré je výživné a lahodné, má jemnú, trochu sladkú chuť. Je bohatšie na sušinu ako kravské alebo kozie, obsahuje dvakrát viac minerálnych látok ako vápnik, fosfor, zinok a&nbsp;vitamíny skupiny B. Pritom obsahuje menej laktózy ako kravské mlieko a je tak viac tolerovaná. Lipidy obsahujú aromatické látky a&nbsp;vitamíny A, D, E a K. Najdôležitejšie zložky tvoria lecitín či karotén. V ovčom mlieku sa obsah tuku pohybuje od 6 do 12 %, chuť a&nbsp;vôňu mu dodáva kyselina kaprylová a kaprinová.

Tuk je v ovčom mlieku rozptýlený v malých kvapôčkach, ktoré sú ľahšie vstrebateľné v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi. Na dobrú stráviteľnosť pôsobí aj chemické zloženie, vysoký obsah mastných kyselín a fosfolipidov. Bielkoviny v ovčom mlieku tvoria kazeín a srvátkové bielkoviny, ktorých je v&nbsp;ňom trikrát viac ako v&nbsp;kravskom či kozom mlieku. A aj to je dôvod, prečo ho telo ľahšie trávi. 

Významnú úlohu bryndze z&nbsp;ovčieho mlieka zohráva aj kyselina linolová a jej izoméry. Pri jej nedostatku v&nbsp;ľudskom organizme dochádza k&nbsp;nepriaznivým prejavom, ako sú artritída, akné, problémy s obličkami, disfunkcia žlčníka, spontánne potraty či sterilita u mužov. Môžu nastať poruchy učenia, rastu, slabý zrak či poškodenie pohybovej koordinácie. Mäso zvierat, ktoré sa živia predovšetkým trávou, obsahuje oveľa viac kyseliny linolovej ako zrnom či slamou kŕmené zvieratá. A rovnako sa to týka ich mlieka, ktoré obsahuje 3- až 5-krát viac kyseliny linolovej. Preto je dôležité vyberať si bryndzu aj podľa pôvodu a obdobia v roku.

O pasterizácii a niečom navyše čítajte na ďalšej strane ►►►

Aktívne látky obsiahnuté v bryndzi ovplyvňuje proces pasterizácie. Je dôležité vedieť, či bryndza týmto procesom prejde alebo nie. Je to rozhodujúci faktor, či bude mať prirodzené probiotické účinky. Pasterizáciou bryndza o tieto látky prichádza. Tú pravú ovčiu, nepasterizovanú, nájdete na salašoch a v špecializovaných obchodoch, pretože nevydrží tak dlho. Treba sa však zamerať na overené zdroje, pri nepasterizovaných výrobkoch nastáva riziko obsahu nebezpečných choroboplodných zárodkov.

Tá najchutnejšia bryndza vzniká na salašoch zasírením nepasterizovaného ovčieho mlieka. V obchodoch je možné nájsť bryndzu po celý rok, kvalitou sa však líši. Najbežnejšia je bryndza termizovaná, ktorú tvorí zmes pasterizovaného ovčieho a kravského mlieka. Obsah ovčieho syra by však, podľa slovenského potravinového kódexu, mal byť minimálne 50 %. Mnohokrát sa v nej však nachádza len symbolické percento ovčej zložky. Preto je dôležité sledovať etikety. Čím vyšší je podiel ovčej zložky, tým kvalitnejšia a&nbsp;výživnejšia je samotná bryndza.