S nechceným únikom moču sa stretnú aj diabetici, pacienti so sklerózou multiplex, s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou. Problém dokáže v mnohých prípadoch vyriešiť fyzioterapia, v ťažších prípadoch konzervatívna alebo chirurgická liečba. 

Inkontinencia súvisí najmä s oslabením svalov panvového dna, k čomu dochádza vplyvom tehotenstva, ale aj po chirurgických zákrokoch a pri opakovaných zápaloch a infekciách močových ciest. Významný vplyv má aj obezita, sedavé zamestnanie, u mužov problémy s prostatou.

Môžu za to lieky?

Negatívny dopad môžu mať aj lieky, napríklad diuretiká, ktoré zvyšujú vylučovanie vody z tela. Únik moču sprevádza rôzne neurologické ochorenia a súvisí aj so starnutím. Lekára je nevyhnutné navštíviť, ak únik moču trvá dlhšiu dobu, je sprevádzaný bolesťou, krvácaním či opakovanými infekciami.

Vážnejší problém

Inkontinencia sa v pravom slova zmysle nedá nazvať chorobou, pretože často ide o symptóm iného zdravotného problému. „Samovoľný únik moču je však vo väčšine prípadov riešiteľný problém. Základom je nehanbiť sa a včas navštíviť lekára,“ hovorí Ing. Adriana Pobehová z pacientskej organizácie Inkofórum.

Urológovia rozlišujú niekoľko typov inkontinencie. Dve základné sú urgentná a stresová. Urgentná inkontinencia sa prejavuje náhlym pocitom nutkania na močenie, ktoré nevieme ovládať vôľou, pričom spúšťačom môže byť aj zvuk tečúcej vody.

Naopak stresová inkontinencia je najčastejšou formou. Dochádza k nej pri fyzických aktivitách, ktoré zvyšujú tlak v spodnej časti brucha, a to napríklad pri športe, dvíhaní ťažkých predmetov, ale aj pri kašľaní či kýchaní. Existuje aj zmiešaná inkontinencia, ktorá je kombináciou rôznych typov, najčastejšie stresovej a urgentnej. Príčiny, kvôli ktorým vznikajú, sú rôzne a je ich veľa.