Astma patrí medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia a aj na Slovensku každý rok pribúdajú noví pacienti, ktorým je diagnostikovaná. Odborníci volajú po tom, aby sa teraz, keď sa pandemická situácia v súvislosti s koronavírusom zlepšuje, začala opäť väčšia pozornosť venovať aj tomuto, dnes dobre liečiteľnému, ochoreniu.
Prvý májový utorok je preto každoročne Svetovým dňom astmy. Organizuje ho Globálna iniciatíva pre astmu (GINA) s podporou WHO. Tento rok však GINA Svetový deň vyhlásila výnimočne v stredu 5. mája a tento raz je témou „Odhaľovanie mylných predstáv o astme.“ Stále totiž o nej panuje v povedomí verejnosti veľa mýtov.
Dodržiavať liečbu
Astma je závažné ochorenie dýchacích ciest, no správnym životným štýlom a kvalitnými liekmi sa dajú jej prejavy tlmiť a dostať pod plnú kontrolu. To zabezpečí minimalizáciu negatívneho dopadu na kvalitu života astmatika a jeho blízkych osôb.
„Výskyt alergických ochorení a astmy naďalej narastá. Na Slovensku trpia na nejakú formu alergie približne 3 z 10 Slovákov, astmu má 1 z 10. Výskyt astmy stúpa vo všetkých vekových kategóriách. Nemenej dôležité je, že sa značne podceňuje správna liečba alergickej nádchy, ktorá je hlavným rizikovým faktorom rozvoja astmy v neskoršom živote. Pri včasnej diagnostike a nasadení správnej liečby, a to vrátane alergénovej imunoterapie, vieme u podstatnej časti pacientov zastaviť alergický proces a zásadným spôsobom znížiť riziko rozvoja astmy. Okrem iného má dnes alergénová imunoterapia nezastupiteľné miesto aj pri liečbe astmatika,“ vraví prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA.
Nemáme dáta
Na Slovenku teda v ostatných 15 rokoch pribudli desiatky tisíc nových astmatikov. Problémom ale je, že nemáme presné dáta. Pritom odborníci odhadujú, že astma nás ročne stojí niekoľko stoviek miliónov eur.
„Slovenská asociácia alergologických a astmatických pacientov sa preto rozhodla iniciovať prieskum, ktorý by pomohol zozbieraťkomplexné dáta o alergiách a astme. Chceme spolupracovať so zamestnávateľskými organizáciami aj s odbormi. Bude to mimoriadne prínosné nielen pre lekárov, ale aj pre samotných zamestnávateľov. Ako vieme, dáta sú totiž pre riešenie každého problému, kľúčové,“ vraví predseda Slovenskej asociácie alergologických a astmatických pacientov Andrej Vilim.
Odborníci už jeden výskum súvisiaci s touto témou pred dvoma rokmi robili. Zameriaval sa vtedy na ekonomickú stránku. Alergia a astma sú veľkým celoeurópskym problémom a podľa analytikov, ak sa nič nezmení, môžeme do roku 2030 očakávať ročný dopad týchto dvoch ochorení v rámci Európskej únie na úrovni 120 miliónov eur z pohľadu nákladov zdravotných poisťovní. Nepriame náklady sa môžu vyšplhať cez úroveň 1 až 1,2 miliardy eur ročne. Aj čísla za samotné Slovensko sú ohromujúce.
„Naša univerzitná analýza vychádzala z relatívne presných údajov vychádzajúcich z nákladov zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne. Predpokladáme, že za rok 2018 sa na alergie vynaložilo približne 25 miliónov eur na terapiu, lieky a diagnostiku, zatiaľ čo na astmu ešte o 20 miliónov eur viac. Nepriame náklady vrátane práceneschopnosti, invalidity a straty produktivity za obidve ochorenia dosahujú na ročnej báze viac ako 700 miliónov eur," uviedol prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, s tým, že táto analýza má, samozrejme, viacero limitácií.
„Nakoľko nezbierame skoro žiadne relevantné dáta a tie, ktoré máme, nie sú stále úplne presné. Výsledky však považujeme za solídnu bázu, od ktorej sa vieme odvíjať ďalej, nakoľko vznikala za významnej pomoci Sociálnej poisťovne, MZSR, VšZP a Dôvery, ako aj odborníkov na oblasť alergie a astmy, bez ktorých žiadna takáto analýza nemá význam,“ doplnil.
