Prekonanie COVID-19 či samotné očkovanie nemajú podľa amerických vedcov z Rockefellerovej univerzity taký ochranný efekt, ako kombinácia ochorenia aj vakcíny. U niektorých ľudí meraním protilátok proti koronavírusu zistili, že po prekonaní covidu a následnej vakcinácii mRNA vakcínou získali superimunitu, ktorú nazvali nadľudskou imunitou (superhuman immunity). Táto neuveriteľne silná imunita by mala šťastlivcov, ktorým sa vytvorí, chrániť aj pred delta variantom koronavírusu a vedci odhadujú, že by mala fungovať aj voči prípadným ďalším mutáciam koronavírusu, ktoré by sa mohli v budúcnosti objaviť. Ako je to s protilátkami a imunitou tých, ktorí majú len očkovanie, prípadne len prekonali COVID-19?
Je vhodné dať sa otestovať?
Protilátky proti vírusu SARS-CoV-2, ktoré merali odborníci u českých seniorov viac ako štyri mesiace po druhej dávke vakcíny, boli u 60% z nich nízke alebo takmer žiadne. Naše laboratórium Unilabs Slovensko zase nameralo u očkovaných vysoké protilátky aj päť až šesť mesiacov po očkovaní. Ako naložiť s týmito infomáciami? Podľa lekárov takto merané protilátky nevyjadrujú zďaleka všetok efekt, ktorý v našom imunitnom systéme vakcinácia zanechá.
Viaceré laboratóriá ponúkajú možnosť dať si otestovať protilátky. Druhá vec však je, ako si vyložiť výsledok. Jedinou istotou je, že ak vám vyjde hodnota vyššia ako nula, protilátky máte. No či ste na tom výrazne lepšie, ak vám namerali hodnotu 100 a vášmu kamarátovi povedzme 20, to nie je celkom jednoznačné. Podľa imunológa a alergiológa MUDr. Miloša Jeseňáka nie je určená hodnota, ktorú by sme pri meraní protilátok mohli považovať za ochrannú. Preto nie je fanúšikom takýchto testov, ktoré vás môžu skôr zneistiť ako povzbudiť.
Protilátky klesajú, no celkom sa nestratia
Ľudský imunitný systém je príliš komplikovaný a sofistikovaný na to, aby sme ho dokázali vyjadriť pár číslami. Vedci už dávnejšie zistili, že napriek klesajúcim hodnotám protilátok po očkovaní má obranyschopnosť človeka v zálohe ďalšie zbrane získané vakcináciou. Nejde pritom len o vakcínu proti koronavírusu. Časť buniek, ktoré vznikli ako imunitná odpoveď na očkovanie a sú zodpovedné za tvorbu protilátok, sa mení na pamäťové bunky. V krvi je teda po čase hodnota protilátok prakticky nemerateľná, no v prípade, že sa stretnete s patogénom, začnú vaše pamäťové bunky produkovať nové protilátky.
Bunková imunita vydrží dlho
Okrem buniek B-lymfocytov, ktoré zodpovedajú za tvorbu protilátok, vytvára imunitná odpoveď nášho organizmu na vakcínu aj T-lymfocyty. Tie vo vyššie spomenutých meraniach odborníci nemerali, pretože je to oveľa komplikovanejšie. No tiež majú dôležitú úlohu pri kontakte s patogénom. Slúžia na likvidáciu buniek zasiahnutých vírusom a bránia tak jeho šíreniu v organizme. Kým pamäťové B-lymfocyty pretrvávajú v organizme rádovo mesiace, T-lymfocyty sú pripravené zareagovať na patogén aj celé roky.
Prekonanie covidu a imunita
Merania Unilabs Slovensko zistili, že hladina protilátok u ľudí, ktorí prekonali COVID-19, bola nižšia ako u zaočkovaných. Najmä medzi tými, ktorí mali bezpríznakový priebeh ochorenia, namerali protilátky len u 11%, u tých so symptomatickým priebehom to bolo 44%. Oproti 99% zaočkovaných s vytvorenými protilátkami to je naozaj menej. Merania ukazujú, že vakcína podaná ľuďom po prekonaní korony posilní u nich tvorbu protilátok. Na druhej strane zahraničné štúdie dokázali, že prekonanie COVID-19 zanecháva silnejšiu bunkovú imunitu ako podanie vakcíny.
Tretia dávka môže pomôcť
Najmä starí a chorí ľudia nemusia mať takú imunitnú reakciu ako mladší a zdravší. Imunológ Jeseňák sa preto prikláňa k tomu, že zraniteľné skupiny ľudí by mali na posilnenie imunitnej odpovede dostať aj tretiu dávku vakcíny. Spomenul najmä seniorov, ľudí s chronickými ochoreniami, ďalej pacientov na imunosupresívnej liečbe či tých, čo užívajú kortikoidy, a tiež zdravotníkov, ktorí sú vystavení veľkej vírusovej náloži.
